Otpocsivaj Pokoji Dusa / Pánu Zesznula... - S prejavmi slovenského písomníctva sa v našich obciach dodnes môžeme stretávať na náhrobných kameňoch v cintorínoch, na sakrálnych pamiatkach, prícestných krížoch, kaplnkách a štáciách.

Slovenské písomníctvo na sakrálnych pamiatkach

Slováci v Maďarsku sú väčšinou evanjelického a rímskokatolíckeho vierovyznania, kým vo východnom Maďarsku, hlavne v Zemplíne, sa nachádzajú aj slovenské obce s gréckokatolíckym obyvateľstvom. Katolíci kedysi označovali hroby krížmi bez výzdoby a evanjelici so stĺpovými tvarmi so skromnou výzdobou. Výnimku tvoria snáď pomníky zložitejšej drevorezby, resp. kopijovité stĺpy v Dunaeďháze, Peterke, Albertirši a v iných slovenských evanjelických obciach neďaleko Budapešti.

Nebohému rodina dala vyhotoviť kamenný alebo drevený náhrobník s nápisom v bibličtine alebo v slovenčine, spravidla v miestnom nárečí. Kedysi boli písané slovenským pravopisom, ale po roku 1918 sa častejšie začali objavovať slovenské nápisy s maďarskou transkripciou. Najviac evanjelických náhrobníkov so slovenskými nápismi sa zachovalo hlavne v dolnozemských mestách (Békešská Čaba, Poľný Berinčok, Sarvaš, Slovenský Komlóš), ale stretneme sa s nimi aj v menších békešských osadách (Veľký Bánhedeš) či v Novohradskej a Peštianskej župe, resp. v Zadunajsku, v Orosláni. Vo väčšine osád v 30. - 40. v rokoch minulého stočia začali slovenské nápisy postupne ustupovať maďarským. V Slovenskom Komlóši však napr. ešte aj v 60. rokoch bolo samozrejmosťou, že po slovensky vytesali na náhrobný kameň meno zosnulého. V zadunajských katolíckych obciach sa tieto pamiatky slovenskej sakrálnej kultúry zachovali nielen v kedysi čisto slovenských obciach, ale aj v miešaných nemecko-slovenských (Perbaj, Pilíšska Čaba...), resp. srbsko-nemecko-slovenských (Čobánka), dokonca snáď najkrajšie nápisy v slovenčine možno nájsť práve v Pilíšskej Čabe: Pochvalen Buď Jezsiš Krisztusz / Tuto Otpocsiva / PAVELKA KATA / Rodena BAJÁK / Zsila 30 rokov / Zemrela 1939 Auguszta 6 / Otpocsivaj Pokoji Dusa / Pánu Zesznula Kera Szi / Tvej Mladosztyi Szvet / Zanehat Moszela / Tvoje Szpocsiványi Nase / Banuványi Dokal Zsijeme / Oplakavat Budeme Nasu Drahu / Katu Nikdaj Nezabudneme / Szvetlo Vecsne Nehti Szvityi Az / Naveki AMEN. U katolíkov sa okrem náhrobných kameňov pamiatky slovenského písomníctva zachovali aj na krížoch, kaplnkách, štáciách, kde okrem náboženských textov bolo obyčajne v slovenčine vytesané aj to, kto venoval financie na postavenie daného objektu (Buď pozdraveni Szwati Kris na kerem Umrel Pan Jezis To Obetuval Licsik Adam - Santov).

Vhodnou formou zachovania týchto cenných pamiatok ľudovej kultúry a slovenského písomníctva sú tzv. pietne parky priamo na cintoríne, resp. okolo kostola, na námestí obce (napr. Banka, Čív, Mlynky, Poľný Berinčok atď...), ako aj dôkladné vedecké spracovanie týchto nápisov, napr. v monografii Santova.

Drevené tabule a kamenné náhrobníky so slovenskými nápismi sú cennými pamiatkami našej slovenskej kultúry a rodinných zvykov. V poslednej dobe v našich obciach občas badať náznaky potreby obnovenia kedysi bežného slovenského písomníctva na sakrálnych pamiatkach (o. i. Čív, Ečer, Santov...).

(Spr.: csl)

Použitá literatúra:

A. Divičanová: Dimenzie národnostného bytia a kultúry, Békešská Čaba 2002

I. Klauszová-Fúziková: Kristus žije v dejinách cirkvi, Budapešť 2001