Čo by bolo keby...? ● Poďte s nami do Lutherovho dvora!

Rád chodím do budapeštianskeho Lutherovho dvora. Skrášľuje mi to všedný deň, ba aj nedeľu. Predstavím si, že toho času sem chodili húfy našich predkov...

Tu mali svoj pekný kostol, svoju školu, tu sa stretávali. Sem chodili na bohoslužby k pánovi farárovi Martinovi Morháčovi. Deti slovenských rodičov hlavného mesta sem chodili do školy k pánovi učiteľovi Jánovi Valentíkovi. Tie malé aj s rodičmi, tie väčšie samostatne. Chodilo sa sem aj na rôzne kultúrne a spoločenské podujatia... Ľudia sa stretávali, pobavili, pozhovárali vo svojej reči - po slovensky.

Bolo to dávno, je tomu už aj sto rokov. Sme síce už pozbavení takmer všetkého, čo sme tu mali: školu nám v 50. rokoch minulého storočia poštátnili, kostol naši predkovia v 60. rokoch aj napriek svojej veľkej ľútosti museli odpredať... Čo-to sa ešte zachránilo. Máme v bývalej školskej budove zariadenú kaplnku s organom, kazateľnicou, krstiteľnicou... A v pivničných priestoroch, odkiaľ sme - pričinením sa oduševnených dôchodcov a mládeže z tanečného súboru Lipa - povynášali smeti, kopu starých harabúrd, tehál, zeminy a zariadili sme si peknú klubovú miestnosť.

Po tom všetkom máme už aj bohaté skúsenosti. Bohaté - aj na chudobu. Ta, kam by sa Slováci žijúci v Budapešti mali s radosťou hrnúť, prichádzajú len niekoľkí - niekedy doslova iba na ukážku. Na bohoslužby po nedeliach sotva desiati, na klubových programoch je nás občas aj viac, ale nie vždy. Že by sme zabúdali na našu slovenskosť?

Podľa sčítania ľudu z r. 2001 v Budapešti žije 1570 takých ľudí, ktorí v rodine, aj v kruhu priateľov hovoria po slovensky. 1513 ľudí sa vyjadrilo, že ich materinským jazykom je slovenčina. 2362 ľudí sa viaže k slovenským kultúrnym hodnotám a tradíciám! Čo by bolo, keby tak aspoň každý desiaty z nás bol aktívny?! Prichádzali by sme sem aspoň stopäťdesiati! Teda toľkí, že by sme sa ani nezmestili! Ani do kaplnky, ani do klubovej miestnosti. Stačilo by prísť tak striedavo, vždy jeden z päťdesiatich, a bolo by nás vždy aspoň tridsať. Ale že občas nepríde ani z každej stovky jeden, to je už - jemne povedané - trošku primálo. Príďte, nájdete nás tu každú nedeľu od desiatej hodiny. A nezabudnite prísť, ani keď vás pozveme na kultúrne podujatie! Príďte, aby sme sa tu, v tomto meste, nedajbože nestratili. Taká strata by bola ešte skorá. Poďte s nami do Lutherovho dvora! (1081 Budapešť, Rákócziho ul. 57/a).

Gregor Papuček