Pavol Kutej: „Kým je záujem, vykonávam služby Božie“

Územie, na ktorom sa nachádza Békešská Čaba, bolo po ústupe Turkov úplne vyľudnené. Roku 1718 sem začali prichádzať slovenské evanjelické rodiny zo severných častí krajiny v nádeji, že tu nájdu lepšiu budúcnosť a náboženskú slobodu.

Podľa dobových prameňov do Čaby utekali nevoľníci z Novohradskej župy, ktorú obývalo vtedy 22 rodín. Ich prvé bohoslužby sa konali pod šírym nebom. Náboženská pieseň „Pán Bůh jest má síla i doufání” sa niesla šírym krajom. Slovenské rodiny najprv postavili malú modlitebňu z prútia a hliny a neskôr na podnet evanjelického farára Samuela Tešedíka postavili prvý evanjelický kamenný kostol v Zátisí. Tento kostolík bol predkom Malého evanjelického kostola, ktorý dnešnú podobu s priečnou loďou a vežou nadobudol roku 1783.

Békešská Čaba v 2. polovici 18. storočia bola nielen najobývanejšou lokalitou stolice, ale významné postavenie dosiahla aj v celoštátnom meradle. V roku 1787 mala 9680 obyvateľov. Do roku 1847 sa ich počet zdvojnásobil a prekročil 22 tisíc. Cirkevné zhromaždenie, ktoré sa medzitým rozrástlo na viac ako 10 tisíc osôb, pod vedením farárov Ondreja Uhrina a Michala Milecza položilo roku 1807 základy Veľkého evanjelického kostola, ktorý bol vysvätený roku 1824. V roku 1875 začali veriaci budovať vo Viniciach, ktoré sú dnes mestskou časťou Békešskej Čaby, ďalší, tretí kostol. V novembri roku 1876 bol chrám hotový, v prvú adventnú nedeľu ho vysvätil biskup Gustáv Seberíni.

V evanjelickom kostole vo Viniciach slúži evanjelický farár Pavol Albert Kutej, ktorému 15. marca udelila samospráva mesta vyznamenanie „Za Békešskú Čabu“. Pri tejto príležitosti sme ho vyhľadali, aby sme sa spoločne zamysleli nad uplynulými rokmi a nad súčasným slovenským evanjelickým životom v Békešskej Čabe.

- Vo Viniciach postavili kostol roku 1785, ale desať rokov predtým tu bola modlitebňa, - začal príbeh miestnych evanjelikov Pavol Kutej. - Služby Božie sa konali po slovensky, neskôr, na žiadosť niekoľkých Maďarov, začal farár Karol Linder kázať po maďarsky. Pán Linder, ktorý sa pokladal za veľkého Slováka, tu postavil kostol a faru. V priebehu 120 rokov, do roku 2003, sa každé ráno konali služby Božie. Na ranných službách Božích veriaci zaspievali dve piesne z Tranoscia, potom nasledovala desaťminútová slovenská kázeň a opäť pieseň. Pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi navštevovalo kostol pravidelne okolo sto-stopäťdesiat veriacich. V posledných rokoch klesol záujem o ranné služby Božie. Mnohí chorľaveli, zostarli, nevládali chodiť do kostola. Ranné bohoslužby kvôli malému záujmu zanikli, ale každú nedeľu o pol deviatej sa vo Viniciach konajú slovenské bohoslužby. Veľa veriacich prichádza do kostola na väčšie sviatky, keď sa konajú slovenské služby Božie v poobedňajších hodinách. Ako tvrdí pán farár, kým je záujem, bude vykonávať služby Božie v slovenskom jazyku.

Pred dvoma rokmi oslavoval cirkevný zbor 130. výročie vysvätenia evanjelického kostola vo Viniciach. Na slávnosti oživili históriu cirkevného zboru a chrámu, ktorý zvnútra obnovili. Pri tejto príležitosti premenovali ulicu za kostolom na Linderovu ulicu.

Pán farár kladie veľký dôraz na výchovu detí a mládeže. V slovenskej základnej škole a gymnáziu vyučuje náboženstvo. Hoci záujem nie je veľký - v základnej škole má desať a v gymnáziu päť žiakov - nevzdáva sa a snaží sa získať ďalších.

Pavol Kutej sa narodil v Slovenskom Komlóši, kde absolvoval základnú školu. Maturoval v kalvínskom gymnáziu v Debrecíne. Po skončení teologickej akadémie najprv pracoval v Orošháze, potom v Ambróze. Od roku 1973 je duchovným cirkevného zboru v Békešskej Čabe, vo Viniciach. Je zástancom dobrého slovensko-maďarského spolunažívania, slovo Božie káže v dvoch jazykoch. Počas jeho služby obnovili kostol vo Viniciach a vybudovali novú faru, obnovili a zmodernizovali Evanjelický dom dôchodcov na Berínskej ceste, kde momentálne žije 50 ľudí. Popri kňazskej práci zohrával aktívnu úlohu vo verejnom živote. Bol poslancom mestskej samosprávy, aktívnym členom menšinového, zahraničného a koordinačného výboru a poslancom békeščabianskej slovenskej samosprávy. Pred transformáciou spoločnosti sa stretol s politikom Imrem Pozsgaym a inicioval, aby štát podporoval štúdium slovenských kňazov z Maďarska na Slovensku. Odvtedy študovali v Bratislave napr. farárka budapeštianskeho slovenského evanjelického zboru Hilda Gulácsiová Fabuľová, kondorošský farár Tibor Tuška, komlóšsky duchovný Atila Spišák a Pavol Kutej mladší. Pavol Albert Kutej v tomto roku oslávi 70. narodeniny a 35. výročie kňazskej služby v Békešskej Čabe. Pán farár vždy kládol veľký dôraz na zachovanie slovenčiny a svoje deti vychoval tiež v tomto duchu. Dcéra Božena zmaturovala na slovenskom gymnáziu, syn Pavol skončil slovenskú základnú školu v Békešskej Čabe, zmaturoval v Debrecíne v kalvínskom gymnáziu a teológiu vyštudoval v Budapešti a v Bratislave. Obidve deti pracujú na slovenskom poli, Božena Bačová Kutejová je národnostnou referentkou mestského úradu a syn slovenským kňazom v békeščabianskom Veľkom kostole, kde každý pondelok vykonáva ranné slovenské bohoslužby. Slovenské služby Božie vykonávajú Kutejovci každú nedeľu vo Veľkom kostole a v kostole vo Viniciach.

(aszm)