Národná púť J. Mindszentyho v Ostrihome

Spomienka na dvoch ochrancov viery a kresťanských hodnôt. ● V Ostrihome sa konala Národná púť kardinála, prímasa a arcibiskupa Józsefa Mindszentyho.

Národná púť obetovaná za krajinu a cirkev vyvrcholila slávnostnou svätou omšou. Význam dôstojnej oslavy, ktorá sa konala 3. mája, podčiarkla skutočnosť, že jej hlavným celebrantom bol kardinál, prímas, arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy J. E. Péter Erdö a koncelebrantom J. E. apoštolský nuncius, arcibiskup Mons. Juliusz Janusz.

Slávnostnej svätej omše sa zúčastnili arcibiskupi, biskupi, členovia Konferencie biskupov Maďarska, predstavitelia kresťanských cirkví, mužských a ženských rehoľných kongregácií, diplomatických zborov v Maďarsku, členovia vlády Maďarskej republiky, parlamentní poslanci, predstavitelia cirkevných organizácií, politických strán, samospráv, občianskych organizácií a veriaci z celej krajiny.

Homíliu mal pomocný biskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy János Székely, ktorý sa vo svojej kázni zameral na osobnosť Józsefa Mindszentyho (1892-1975) a jeho pomocného biskupa Zoltána Lajosa Meszlényiho. Vyzdvihol, že obaja boli vzorom pravej kresťanskej lásky, ochrancami kresťanských hodnôt svojej vlasti a celej Európy, preto ich učenie poznajú po celom svete.

J. Mindszenty sa narodil 4. marca 1892 vo švábskej rodine Phemovcov v Csehimindszente neďaleko Vasváru. Za kňaza bol vysvätený 15. januára 1915. Pre svoje politické a novinárske aktivity sa dostal do väzenia už za Maďarskej republiky rád roku 1919. Od tejto chvíle sa stal zarytým antikomunistom. V marci 1944 ho vymenovali za biskupa vo Veszpréme. V roku 1944 ho nyilašovci uväznili, lebo vo svojom biskupskom sídle ukrýval prenasledovaných Židov. Napriek tomu, že ho osobne oslobodili sovietski vojaci, nepovažoval ich od začiatku za „osloboditeľov krajiny“, ale za nových kolonizátorov. Povojnové roky chápal ako obdobie nezmieriteľného boja „medzi kresťanstvom a pohanstvom“. Tajná polícia ho zatkla 26. decembra 1948. Súd ho odsúdil na doživotie. Na slobodu sa dostal v revolučnom roku 1956 a požiadal o azyl na americkom veľvyslanectve. Vtedy ešte netušil, že tam strávi 15 rokov. Na základe dohody medzi Budapešťou a Vatikánom a na priamy príkaz pápeža sa J. Mindszenty v roku 1971 nechal previezť do Ríma. Stále však odmietal vzdať sa titulu prímasa. J. Mindszenty prinútený mlčať a zatlačený do úzadia zomrel v roku 1975 vo Viedni.

Kardinál J. Mindszenty a jeho pomocný biskup Z. L. Meszlényi môžu byť aj dnes príkladom pre každého kresťana, lebo boli do svojej smrti verní Bohu, cirkvi, rodnej vlasti a veriacim. J. Mindszenty vyzval veriacich, aby neváhali brať svoje kresťanské presvedčenie vážne a nebáli sa svojím príkladom svedčiť o kresťanstve v rodine a v spoločnosti.

Na národnej púti J. Mindszentyho sa zúčastnil aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš. Celoštátnu slovenskú samosprávu zastupovala členka VZ CSS Ildika Klauszová Fúziková. Medzi početnými pútnikmi boli aj slovenskí katolíci žijúci v pilíšskej oblasti.

Po slávnostnej svätej omši sa konalo slávnostné kladenie vencov v krypte Ostrihomskej baziliky, kde sú pochovaní kardinál J. Mindszenty a biskup Z. L. Meszlényi.

(fúziková)