Evanjelický farár v Komlóši A. Spišák ● Úloh je nadostač

Na podnet evanjelických veriacich v Slovenskom Komlóši biskup južného dištriktu ECAV v Maďarsku Péter Gáncs vlani na jeseň poveril vykonávaním funkcie zborového farára Atilu Spišáka, ktorý bol predtým duchovným budapeštianskeho slovenského zboru a putovným farárom Celoštátnej slovenskej samosprávy.

Inštalácia sa konala 6. októbra 2007 v evanjelickom kostole v Slovenskom Komlóši. Atila Spišák každú prvú nedeľu v mesiaci vykonáva päť služieb Božích, z toho dve slovenské - v Pitvaroši a v Slovenskom Komlóši. V ostatné nedeľné dni sú štyri služby Božie, z toho komlóšska je v slovenčine. Pán farár je zároveň riaditeľom dvoch inštitúcií cirkevného zboru - materskej školy a domova dôchodcov. Vyhľadali sme ho, aby sa s nami podelil o svoje dojmy a skúsenosti zo svojho pôsobenia na Dolnej zemi.

- Po príchode do Slovenského Komlóša ste uviedli, že chcete pokračovať v činnosti svojho predchodcu. Ako sa tam cítite, ako sa vám darí?

- Medzi evanjelikmi v Slovenskom Komlóši sa výborne cítim. Veľmi rýchle som si zvykol. Momentálne, po skončení školského roka, môžem viac času venovať písaniu projektov do konkurzov. V súčasnosti obnovujeme cirkevný archív, kuchyňu, miestnosti na fare. To všetko svedčí o tom, že náš cirkevný zbor je aktívny. Okrem toho organizujeme tábor pre mládež - stredoškolákov a vysokoškolákov, ktorý bude v júli v Šámšone.

- Aké úlohy ste prevzali od svojho predchodcu?

- Po pánovi farárovi Zoltánovi Némethovi som prevzal vedenie inštitúcií evanjelickej cirkvi, teda spravujem evanjelický zbor, cintoríny, dom dôchodcov a materskú školu. Nedávno vypršalo vymenovanie riaditeľky škôlky, museli sme vypísať konkurz. Chceli sme získať predovšetkým mladých, talentovaných a slovenčinu ovládajúcich záujemcov. Prihlásila sa len Eva Moťovská, ktorú sme aj vymenovali. Do škôlky chodí momentálne šesťdesiat detí a pôsobí tam päť učiteliek. Z nich len jedna vedie slovenské zamestnania. To je veľký problém. Veď chceme vytvoriť dvojjazyčnú škôlku. Aj dovtedy tam musíme viac presadzovať slovenský jazyk.

- Evanjelická cirkev prevádzkuje v meste aj dom dôchodcov. Aká je tam situácia?

- V dome dôchodcov žije momentálne štyridsaťosem ľudí, dve miesta sú neobsadené. Od štátu dostávame podporu podľa počtu opatrovateľských dní. Od januára tohto roku sa zmenili predpisy. Uchádzač si musí najprv vyplniť žiadosť, potom odborní lekári vystavia potvrdenie o oprávnenosti opatery a preskúmajú sociálne zázemie. Až potom môže predstavenstvo rozhodnúť, koho prijme. Od januára tohto roku nie je povinný poplatok za prijatie. Predtým ak niekto chcel bývať v dvojlôžkovej izbe, musel zaplatiť milión dvestotisíc forintov, keď chcel bývať sám, tak to boli tri milióny. Teraz môžu obyvatelia ponúknuť cirkvi milodar. Vlani sme vytvorili sociálne izby, kde bývajú traja-štyria dôchodcovia, oni ani predtým nemuseli nič platiť. V našom dome dôchodcov tvoria päťdesiat percent obyvateľov evanjelici, ostatok katolíci a reformovaní. Polovica pochádza zo Slovenského Komlóša, oni hovoria po slovensky, iní prišli napr. z Békešskej Čaby alebo z Poľného Berinčoku. Tí, ktorým to ich príjmy dovoľujú, platia mesačne šesťdesiat tisíc forintov, ostatní len šesťdesiat percent z dôchodku. Sú aj takí dôchodcovia, ktorí nemusia nič platiť, za nich platí štát normatív. Od januára nemôžeme napríklad prijať do domu dôchodcov zdravých ľudí.

- Kedysi patrilo k domu dôchodcov hospodárstvo, ktoré zabezpečovalo kuchyňu čerstvými potravinami. Dnes to ako vyzerá?

- Evanjelická cirkev má momentálne v okolí Komlóša päťdesiat hektárov pôdy, z toho tridsať si prenajíma orošházske družstvo „Mier“, ostatné neobrábame. Koncom roka vyprší termín prenájmu, ešte nevieme, čo bude s pôdou. Asi ju znovu dáme do prenájmu. Čo sa týka chovu dobytka, žiaľ, pred piatimi rokmi vtedajší farár predal zvieratá aj nástroje. Keby bolo všetko zostalo po starom, dnes by sme nemali problémy. Ak by sme chceli zase chovať zvieratá, museli by sme získať povolenie štátnej hygienickej služby. Vysvitlo, že chaos je aj z toho, že na jednom popisnom čísle figuruje dom dôchodcov i hospodárske budovy. Problém sme vyriešili tak, že na dom sme získali samostatné popisné číslo, čo tiež nebolo jednoduché. Je možné, že v budúcnosti budeme pokračovať v chove dobytka.

- Aká je vaša spolupráca s mestskou samosprávou?

- Poslanecký zbor v Slovenskom Komlóši podporuje evanjelický zbor. Minulý rok napr. prispel k obnove, resp. budovaniu ciest na cintorínoch. Zabezpečil nám asfalt a vyplatil štyridsať percent z celkovej sumy.

- Vlani ste hovorili o tom, že v slovenskej základnej škole bude vyučovanie náboženstva. Podarilo sa vám to?

- V slovenskej škole máme týždenne päť hodín, v maďarskej základnej škole nebol o hodiny náboženstva záujem. Zaujímavé je, že keď sme rozdávali prihlášky, nikto sa neprihlásil. Napriek tomu v sobotu večer na mládežnícke stretnutia len z maďarskej školy chodieva dvadsaťpäť mladých. V slovenskej škole sú také problémy, že základné materiály sú napísané po slovensky, ale deti textom nerozumejú. Napriek tomu ich učím po slovensky modliť sa a náboženské výrazy musia ovládať aj po slovensky. Rád by som rozbehol hodiny náboženstva aj v maďarskej základnej škole.

- Čo by ste si želali do budúcnosti?

- Chcel by som v meste zorganizovať opatrovateľskú službu, dúfam, že od januára sa mi to podarí. K tomu by bolo potrebné obnoviť infraštruktúru fary. Tešil by som sa, keby sa náš zbor rozšíril, keby mal viac aktívnych členov.

- K tomu vám prajeme veľa úspechov.

(aszm)