Budapešť ● Nech vo svete zanikne nenávisť

Vitaj, Kráľovná nebeská, Panna Mária, vitaj, patrónka Uherská, čistá ľalia. Zdravas, Zdravas, Zdravas, Mária, pros za nás. Matka božská Ružencová, oroduj za nás!

- znela na tradičnej slovenskej svätej omši náboženská pieseň v Kostole sv. Jozefa v Budapešti. Nie náhodou, veď 7. októbra oslavujeme sviatok Ružencovej prebl. Panny Márie. Prvý doteraz známy sviatok Svätého ruženca slávili v Španielsku roku 1547. Úradne ho zaviedol pápež Pius V. roku 1572 na pamiatku víťazstva nad Turkami v boji pri Lepante 7. októbra 1571. V novom liturgickom kalendári (1960) sa uvádza ako sviatok prebl. Panny Márie Ružencovej. Úvodom svätej omše vdp. Atila Kónya pozdravil veriacich z Budapešti a Dabašu-Šáre. Zvlášť vyzdvihol, že Šárania priviedli na omšu aj deti, žiakov Katolíckej základnej školy sv. Jána. V tejto cirkevnej škole ako v jedinej cirkevnej škole v Maďarsku od jej založenia vyučujú slovenský jazyk a tamojší slovenskí učitelia sa snažia pestovať aj slovenské duchovné korene. Po úvodných slovách dôstojného pána šáranské ženy zaspievali starodávnu mariánsku pieseň, ktorú spievajú doma v kostole a v kaplnke Panny Márie v Šáre, kam zvyknú putovať. Na svätej omši sa zúčastnili zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová a kurátorka CSS Ildika Klauszová Fúziková, členovia slovenských obvodných samospráv a predstavitelia poslaneckého zboru Slovenskej samosprávy II. obvodu Budapešti, ktorá platila cestovné pre šáranských veriacich. Na organe hrala kantorka Katarína Süvegesová zo Santova.

Dôstojný pán A. Kónya vo svojej kázni o. i. povedal:

- Boh si vyvolil ľud, daroval mu kráľovstvo a čaká duchovné ovocie, čaká úrodu. Vinica Pána je obrazom Božieho kráľovstva. Otec nám odovzdal kráľovstvo, aby sme v ňom pracovali a prinášali mu úrodu. Posiela svojich poslov, prorokov, spravodlivých ľudí. Otec tak miluje svoju vinicu, že vlastného Syna neušetril, ale vydal ho v obetu za nás... Čo sme urobili s Kristom my, v našich rodinách, na pracoviskách, v spoločenskom živote? Nevyhodili sme ho z vinice nám zverenej? Reč dnešného podobenstva to sú slová nezmernej lásky i slová strašnej zodpovednosti. Alebo lepšie: slová lásky, ktoré navždy zaväzujú.

V spoločnej modlitbe sa veriaci modlili za to, aby svoju príslušnosť ku Kristovej Cirkvi pokladali za svoj najväčší duchovný zisk a za najväčšie šťastie, aby vo svete zanikla národnostná, náboženská a rasová nenávisť. Šáranské deti spievali aj počas svätej omše. Dôstojný pán A. Kónya sa im poďakoval za krásne slovenské náboženské piesne, ktorými prispeli k slávnostnému rázu obradu. Po svätej omši sa konalo agapé na farnosti, na ktoré priniesli šáranské ženičky chutné domáce koláče a záviny.

(fúziková)