Bohoslužba za slovensko-maďarské zmierenie

„Adventné obdobie a Vianoce je veľmi dobré obdobie na to, aby sme sa zamysleli nad vážnymi vecami. Takými, ako je napríklad úcta k druhému,

úcta k našim národom, dôvera k samým sebe, viera v dobro a odvaha

prekonať čokoľvek, čo by mohlo narušiť dobré spolužitie a naše snahy,“

- povedal pred bohoslužbou za slovensko-maďarské zmierenie mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti. Juraj Migaš sa poďakoval farárovi Kostola domu zmierenia Gáborovi Iványimu za usporiadanie bohoslužby. Na službách Božích kázala evanjelická farárka Hilda Guláčiová Fabuľová a vystúpil Budapeštiansky spevácky zbor Ozvena.

V úvodnej časti vystúpil s príhovorom parlamentný poslanec László Donát. Ako uviedol, má veľmi rád jazyky, so živou slovenčinou sa stretáva aspoň raz ročne počas dovolenky v Tatrách. Počas týchto pobytov rád chodí medzi ľudí, aby počúval ich reč v krčme, ale aj v kostole. „Máme sa tešiť tomu, že žijeme spolu vyše 1200 rokov,“ povedal. Zmienil sa aj o dlhoročnej tradícii usporadúvania slovenských bohoslužieb na druhom konci III. obvodu Budapešti, v Csillaghegyi, vždy začiatkom januára, na ktoré prichádza veľa budapeštianskych Slovákov. Prítomným sa prihovoril aj riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešť Milan Kurucz, ktorý vyslovil potešenie z toho, že je veľa takých ľudí, ktorí poznajú kultúru oboch národov a takto, ako poznamenal, „stoja na dvoch nohách“.

Farárka Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti Hilda Guláčiová Fabuľová sa vo svojej kázni zamerala na posolstvo. Vychádzala z posolstva Jána Krstiteľa, ktorý sa vybral medzi ľudí ako posol Boha, aby ich pripravil na príchod Krista. „Je prvá adventná nedeľa a my čakáme príchod Ježiša Krista. Krista, ktorý prináša aj dnes mier, život a obrodu,“ povedala H. Guláčiová Fabuľová. Potom citovala z článku biskupa Tamása Fabínyiho, v ktorom porovnáva slovenský a maďarský národ k márnotratnému synovi. Dvaja bratia sú náchylní zabudnúť na to, že sú súrodenci. Ani jeden z nich nie je inakší od druhého. Otec ich však má obidvoch rovnako rád a odpustí obidvom. Keď si oni nájdu cestu domov, budú znova bratmi. Zborová farárka potom pripomenula pocit radosti z toho, keď niekomu odpustíme. Po kázni nasledovala večera Pánova a služby Božie skončili podávaním ruky so slovami: „Pokoj s vami!“

Členovia Ozveny spievali aj počas bohoslužby: anglickú pieseň Halleluja Svitlo ráno po slovensky, pieseň z Tranoscia, Adoramus de Christe po latinsky a Signore della Cime po taliansky. Na koncerte po bohoslužbe predniesli Ave Mariu od Arcadelta zo 16. storočia, Bachov chorál Kto len na Boha spomína (túto skladbu spieval s nimi aj farár Gábor Iványi), Bachov chorál V jasliach stojím pokorne a na konci chorál Daj boh šťastia.

Po bohoslužbe sa uskutočnilo agapé, na ktoré pozval účastníkov Gábor Iványi, čerstvý laureát ceny Pro urbe Budapešť. Organizátori obdarili zbor, pani farárku a pána veľvyslanca adventným vencom.

(ef)