Predpôstne obdobie u gréckokatolíkov v Baňačke

Pôstne obdobie je dôležitý úsek liturgického roka, v ktorom nás Cirkev pozýva

k obráteniu. U gréckokatolíkov je vážnosť tohto obdobia podčiarknutá aj tým,

že mu predchádza predpôstne obdobie, zamerané na vnútornú obnovu veriaceho.

Do predpôstneho obdobia patria štyri nedele s bohatým duchovným obsahom, o ktorom hovoria ich názvy: Nedeľa o mýtnikovi a farizejovi, Nedeľa o márnotratnom synovi, Nedeľa mäsopôstna a Nedeľa syropôstna.

O význame duchovného poslania predpôstneho obdobia sme sa zhovárali s vedúcou Regionálneho strediska Slovenského osvetového centra CSS - Oblastného domu zemplínskych Slovákov, členkou Slovenskej menšinovej samosprávy v Novom Meste pod Šiatrom Annou Bačkaiovou z Baňačky.

- V Baňačke žijú gréckokatolíci, pobožní ľudia, ktorí si chránia, cenia a slávia svoje cirkevné sviatky a ľudové pobožnosti. Žiaľbohu, liturgia prebieha u nás v maďarčine, lebo nemáme po slovensky hovoriacich kňazov. Základné modlitby: Modlitbu Pána - Otčenáš, Anjelské pozdravenie - Zdravas´ Mária a modlitbu Svätého Ruženca sme sa naučili v našom zemplínskom nárečí. A, samozrejme, zachovali sme si aj naše chrámové piesne, ktoré sprostredkúva najmä Ženský spevácky zbor Rozmarín. Zbor je pravidelným organizátorom mariánskych osláv a aktivizuje sa aj počas rôznych cirkevných sviatkov, ako aj počas liturgických slávností v predpôstnom období, ktoré sa v tomto roku začalo 23. februára. Predpôstne obdobie súvisí s duchovnou prípravou na najväčší kresťanský sviatok - na Veľkú noc. Je to teda začiatok Svätej štyridsiatnice.

Na Mäsopôstnu nedeľu sa v evanjeliu proklamuje podobenstvo o poslednom súde. Pomenovanie má od toho, že v minulosti sa po nej veriaci začali pripravovať na prichádzajúci pôst - prestali jesť mäso. Po nej nasleduje Syropôstna nedeľa, ktorá je poslednou v predpôstnom období. V pondelok, 23. februára, sa u gréckokatolíkov začal Veľký pôst. Prvý deň bol spojený s prísnym pôstom, ktorý sa zopakuje na konci pôstneho obdobia na Veľký piatok. V pôstne dni, ktoré trvajú sedem týždňov, je zdržanlivosť od mäsitých a mliečnych jedál i od vajec. Počas pôstneho obdobia je vždy v stredu a v piatok zdržanlivosť od jedla a pondelok, utorok a štvrtok sú spravidla aliturgickými dňami. V stredy a piatky sa koná liturgia vopred posvätených darov.

V tomto období zvyčajne varíme rôzne pôstne jedlá: z lesných hríbov, zo zeleniny, rôzne omáčky, prívarky, cestoviny, ako napr. šúľance - nudle, knedlíky -gombóce, koláče z kysnutého cesta.

Na Syropôstnu nedeľu večer sa v našom chráme koná hlboký a dojímavý obrad vzájomného odpustenia a zmierenia medzi kňazom a veriacimi. Nie je to slávenie eucharistickej svätej liturgie, ale večierňa, pri ktorej veriaci prijímajú vopred premenené sväté tajomstvá Ježiša Krista a robia veľké poklony, líhajú si do prachu zeme.

Poznamenávame, že táto nedeľa sa aj preto volá Nedeľou odpustenia. Obrad pochádza zo starobylej palestínskej mníšskej praxe. V túto nedeľu mnísi vykonali obrad zmierenia a odchádzali na celý pôst púšte. Ich odchod pripomínal aj dôsledky hriechu - vyhnanie z raja.

Okrem iných špecifík Pôstneho obdobia u gréckokatolíkov spomenieme ešte modlitbu sv. Efréma Sýrskeho spojenú s poklonami, ktorú sa modlia v rámci modlitieb veľkopôstnej liturgie hodín. Obsahuje slová: „Pane a Vládca, daj, aby som poznal svoje hriechy a neodsudzoval svojho brata.“

V pôstnom období je päť pôstnych nedieľ, počas ktorých sa namiesto Liturgie sv. Jána Zlatoústeho slávi Liturgia sv. Bazila Veľkého.

- Tretia pôstna nedeľa sa volá krížupoklonná, lebo počas nej a v týždni po nej sa klaniame Kristovmu Svätému krížu. Kríže, ktoré sú v našom chráme, ozdobíme vencom rozmarínu a s nimi putujeme k prícestným krížom v našej osade. V dedine sú štyri kríže, pri ktorých sa modlíme Bolestný ruženec a spievame pôstne piesne. Po tejto nedeli mávame duchovné cvičenia a chodíme na spoveď, aby sme sa nielen telesne, ale aj duševne očistili.

Koncom pôstneho obdobia nasleduje Kvetná nedeľa, po ktorej sa začína Veľký týždeň. Veľký týždeň končí Veľkým štvrtkom, Veľkým piatkom, Veľkou sobotou a Veľkou nedeľou Paschy. Tieto dni sú bohaté na liturgické slávenia a prežívame ich v duchu príprav na veľkonočné sviatky, - porozprávala nám o príprave na veľkonočné sviatky u gréckokatolíkov Anna Bačkaiová z Baňačky.

Ildika Fúziková