Csillaghegy ● Slovenský deň v evanjelickom kostole

Tretia májová nedeľa v evanjelickom kostole v Csillaghegyi sa niesla v znamení slovenského dňa. Organizátori - miestny ev. zbor, jeho nadácia a Slovenská samospráva III. obvodu hlavného mesta - ho usporiadali v poradí ôsmykrát.

Ibaže teraz nie v januári v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ale z organizačných príčin ho posunuli na máj. Podujatie otvorili a účastníkov privítali farár miestneho zboru László Donáth a hlavná organizátorka podujatia, členka Slovenskej samosprávy Starého Budína-Békášmederu, presbyterka Edita Hortiová, ktorá sa prihovorila po slovensky a ktorá medzi účastníkmi privítala aj členov Celoštátnej slovenskej samosprávy, Slovenskej samosprávy hlavného mesta a predsedov siedmich obvodných slovenských samospráv Budapešti.

Po slávnostnom otvorení tradičného slovenského dňa slovensko-maďarskú bohoslužbu slúžila farárka Budapeštianskeho slovenského evanjelického cirkevného zboru Hilda Guláčiová Fabuľová. V rámci slovensko-maďarskej bohoslužby miestny farár László Donáth pokrstil dvojčatá Janku a Mateja Kissovcov, ktorých predkovia z matkinej strany pochádzajú zo sarvašskej slovenskej rodiny.

K slávnostnej atmosfére bohoslužby vo veľkom prispel Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena, ktorý pod taktovkou Marty Pálmaiovej Pápayovej na vysokej umeleckej úrovni predniesol prekrásne viachlasné cirkevné skladby v pôvodných jazykoch.

Po agapé organizátori do popoludňajšieho programu zaradili dve prednášky o významnom slovenskom evanjelickom kňazovi, básnikovi, filológovi a ideológovi slovanskej vzájomnosti Jánovi Kollárovi. Univerzitná profesorka Dr. Anna Divičanová v rámci mimoriadne zaujímavej a pútavej prednášky predstavila záujemcom Jána Kollára ako jedného z prvých významných predstaviteľov českej a slovenskej ľúbostnej poézie, autora známej zbierky Slávy dcéra, ktorá obsahuje 645 sonetov, ako i významného evanjelického kazateľa, publicistu, pedagóga a etnografa. Zvláštnu pozornosť venovala Kollárovi ako ideológovi slovanskej vzájomnosti a stúpencovi československej jazykovej a „kmeňovej” jednoty. Poukázala aj na jeho mimoriadne významnú zberateľskú a vydavateľskú činnosť, na význam dvojzväzkovej zbierky slovenských ľudových piesní, ktoré vydal pod titulom Národnie zpievanky. Univerzitná profesorka nezamlčala ani jeho protiklady a boje so štúrovcami o spisovnú slovenčinu. Taktiež poukázala aj na jeho činnosť vo funkcii dôverníka rakúskej vlády v slovensko-uhorských otázkach.

Pracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Anna Kováčová predstavila poslucháčom Jána Kollára ako slovenského evanjelického kazateľa a neskôr, v rokoch 1819 až 1849, farára slovenskej evanjelickej cirkvi v Pešti. Poukázala na jeho ťažké zápasy najmä s nemeckými a maďarskými cirkevníkmi, ktorí prekážali jeho úsilia o zriadenie samostatnej slovenskej cirkvi v kostole na dnešnom Deákovom námestí.

O tom, že o prednášky A. Divičanovej a A. Kováčovej bol živý záujem, svedčilo aj množstvo otázok. Posúdenie činnosti J. Kollára nebolo jednotné, v tom sa však všetci zhodli, že tento slávny slovenský evanjelický kňaz, významný básnik a filológ, ktorý 31 rokov slúžil slovenským evanjelikom v Pešti, by si zaslúžil pamätnú tabulu na stene kostola na Deákovom námestí.

(bárkányi)