K významným náboženským sviatkom v katolíckej cirkvi patrí sviatok Božieho tela

a krvi. Slávia ho v druhú nedeľu po Turíciach (prvá patrí sviatku Svätej Trojice).

Z našich slovenských osád je snáď najznámejšia procesia v Deň Božieho tela a krvi

v Čemeri, kam na tento sviatok prichádzajú návštevníci aj z ďalekého okolia.

Čemer, obec v tesnej blízkosti Budapešti, je známa tým, že ju okrem Maďarov obývajú Slováci evanjelického a katolíckeho vierovyznania a Nemci katolíckej viery. Práve prostredníctvom Nemcov sa dostala do obce tradícia procesie, ktorá prechádza po kvetinovom koberci, vytvorenom z úcty a lásky k Bohu. Prevzali ju od svojich rodákov, žijúcich v obciach na druhej strane Budapešti, v dedinách Budakeszi (Wudigess) a Budaörs (Wudersch) v Budínskych horách. Vyzdobenie dediny kvetinovým kobercom po trase procesie sa v kruhu miestnych Slovákov zachovalo dodnes. Čemerčania už začiatkom týždňa začínajú zbierať kvety z polí a záhrad, niektorí ich už kupujú. Pekným gestom je, že pri zbieraní lupienkov katolíckym bratom pomáhajú aj miestni evanjelici. V nedeľu v skorých ranných hodinách posypú asi pol metra široký a niekoľko kilometrov dlhý koberec z lupienkov kvetov, zdobený rôznymi náboženskými motívmi, resp. textami. Po trase, ktorá striedavo vedie v jednom roku po ľavej a v druhom po pravej strane kostola, postavia štyri oltáre, tiež vyzdobené kvetmi. Pri týchto oltároch účastníci procesie dostanú vence, ktoré potom chránia ich domovy napr. pred prírodnými živlami.

Aj tohto roku sa procesia pohla po slávnostnej omši, ktorú celebroval biskup Dr. János Székely. V slávnostnom sprievode s monštranciou sochu Panny Márie niesli mariánske dievčatá, oblečené v bielom. V tento slávnostný deň sa okrem starších žien, ktoré ešte bežne nosia kroj, aj mládež odela do ľudových odevov tunajších Slovákov.

V tomto roku sa s touto peknou tradíciou čemerských Slovákov mohli zoznámiť aj niektorí účastníci interdisciplinárneho národopisného tábora Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Po procesii predstavil výskumníkom miestnu národopisnú zbierku kantor, aktívny Slovák Michal Tóth. Bádatelia sa mohli od neho dozvedieť aj také perličky, čo je to kikinda (drevená polička pod vankúše v posteli), alebo ratolec, ratolesť (strom života, zdobiaci svadobný pochod aj stôl).

(csl)