Obyvateľstvu obce Mikóháza sa každý rok rečou slovenskej liturgie

v grécko-katolíckom kostole, postavenom v roku 1769, prihovára i kazateľ.

Slovenská samospráva v Mikóháze je jedným z trinástich aktívnych organizátorov slovenského národnostného života Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy. Prvýkrát sa v ponímaní obce objavila v roku 2002, keď si zobrala príklad od fungujúcich slovenských volených zborov v okolí a s cieľom oživiť tradície a jazyk svojich predkov sa registrovala u miestnej volebnej komisie. Zápis na volebnú listinu úspešne zopakovala v roku 2006, keď sa na listinu iniciátorov podpísalo viac ako predpísaných 30 voličov, ktorí si zvolili 5-členný poslanecký zbor.

Dnes je predsedom slovenskej menšinovej samosprávy Ján Rusnák. Na jej čele stojí od minulého roka, ale jej aktívnym členom je od už počiatkov. On je zároveň garantom pokračovania tradície, ktorú udomácnila práve spomínaná samospráva, a to ako jediná na okolí. Už po mnohé roky si totiž začiatkom júla v rámci dvojjazyčnej liturgie v miestnom grécko-katolíckom kostole pripomína odkaz slávnych slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Veď práve títo solúnski bratia tvoria v dejinách Slovanov, a zvlášť Slovákov, jednu z najdôležitejších kapitol. Konštantín/Cyril a Metod v roku 863 opustili Byzanciu, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu.

Obyvateľstvu obce Mikóháza sa teda každý rok rečou slovenskej liturgie v grécko-katolíckom kostole, postavenom v roku 1769, prihovára i kazateľ. Tohto roku prijal pozvanie farár zo susedného Slovenska a krásnou slovenčinou velebil veriacim tento kresťanský sviatok. Kostol je zdobený ikonostasom so 48 obrazmi. V strede je Kristov kríž, po bokoch Panna Mária a svätý Ján. Kostol je skutočne dôstojným miestom podobných osláv.

Aj tohto roku sa po svätej omši konalo stretnutie speváckych zborov. Takýmto spôsobom „hlavné slovo“ prevzala kultúra, reprezentovaná piesňou a hudbou. Miestom prehliadky sa však na rozdiel od predošlých rokov nestal pamätný park na Milenárnom námestí v tesnom susedstve kostola, v ktorom nájdeme i dielo keramičky Ildiky Vinczeovej vo forme zvona, pripomínajúci veľký zvon unesený v 1. svetovej vojne. Dejiskom dvojhodinového pestrého programu sa stal vkusne upravený amfiteáter pri futbalovom ihrisku obce.

V medzinárodnej kavalkáde ľudových piesní a tancov sa predstavili spriatelené obce Mikóházy, a to hostia z Ukrajiny, Rumunska, Slovenska a Maďarska. No a práve posledne menovaní reprezentovali slovenskú kultúru. Diváci si mohli vypočuť náboženské piesne v podaní ženského speváckeho zboru z Malej Huty a Baňačky, no nechýbali ani miestne piesne miešaného zboru v Mikóháze.

A ak si, milí čitatelia, myslíte, že celodňový program sa týmto skončil, tak sa mýlite. Pokračoval až do noci, keď sa o poriadnu dávku decibelov postarala známa hudobná skupina Bikini.

(jk)