Ostrihom ● Národná púť Józsefa Mindszentyho

30. apríla sa v Ostrihomskej bazilike konala Národná púť kardinála, prímasa a ostrihomského arcibiskupa Józsefa Mindszentyho pri príležitosti 90. výročia jeho kňazskej vysviacky, 60. výročia vymenovania za kardinála a 30. výročia úmrtia.

Národná púť vyvrcholila slávnostnou svätou omšou. Jej hlavným celebrantom bol kardinál, prímas, arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy J. E. Péter Erdő, koncelebroval zbor biskupov. Omše sa zúčastnili arcibiskupi, biskupi, členovia Konferencie biskupov Maďarska, predstavitelia kresťanských cirkví, mužských a ženských rehoľných kongregácií, diplomatických zborov v Maďarsku, poslanci parlamentu, členovia vlády MR, predstavitelia cirkevných organizácií, politických strán, samospráv a občianskych organizácií. Kázeň mal arcibiskup z Alba Julie György Jakubinyi, ktorý sa vo svojej homílii zameral na učenie J. Mindszentyho, ktoré poznajú po celom svete, veď bol vzorom pravej kresťanskej lásky, ochrancom kresťanských hodnôt svojej vlasti a celej Európy.

J. Mindszenty sa narodil 4. marca 1892 vo švábskej rodine Phemovcov v Csehimidszente neďaleko Vasváru. Za kňaza ho vysvätili 15. januára 1915. Pre svoje politické a novinárske aktivity sa dostal do väzenia už za Maďarskej republiky rád roku 1919. Od tejto chvíle sa stal zarytým antikomunistom. V medzivojnovom období bol známy angažovaním sa v kresťansko-demokratickej politike a podporou miernych sociálnych reforiem. Koncom tridsiatych rokov vystupoval proti zbližovaniu sa Maďarska s nacistickým Nemeckom. Na protest proti pronacistickému hnutiu šíriacemu sa medzi maďarskými Nemcami si zmenil pôvodné meno na Mindszenty. V marci 1944 ho vymenovali za biskupa vo Veszpréme. Do svojho úradu nastúpil po obsadení Maďarska nemeckými vojskami, ktoré začali masové deportácie Židov. Mindszenty sa nepripojil k niekoľkým katolíckym prelátom, ktorí prenasledovanie Židov verejne odsúdili, ale vo svojom biskupskom sídle ukrýval prenasledovaných. Jeho výzva na ukončenie nezmyselných bojov stačila, aby ho maďarskí nyilašovci v novembri 1944 uväznili. Napriek tomu, že ho osobne oslobodili sovietski vojaci, nepovažoval ich od začiatku za „osloboditeľov krajiny“, ale za nových kolonizátorov. Keď v marci 1945 zomrel dovtedajší maďarský prímas, Vatikán vymenoval za ostrihomského arcibiskupa a maďarského prímasa J. Mindszentyho. Povojnové roky chápal ako obdobie nezmieriteľného boja „medzi kresťanstvom a pohanstvom“, v ktorom kompromisy neprichádzajú do úvahy. Tajná polícia zatkla Mindszentyho 26. decembra 1948. Bol obvinený zo špionáže, vlastizrady, protivládneho sprisahania a obchodovania s valutami. Na súdnom pojednávaní sa zmučený a pravdepodobne zdrogovaný prímas čiastočne priznal. Odsúdili ho na doživotie. Na slobodu sa J. Mindszenty dostal v revolučnom roku 1956. Po začiatku sovietskeho útoku požiadal o azyl na americkom veľvyslanectve. Vtedy ešte netušil, že tam strávi 15 rokov. Cirkevný hodnostár, odmietajúci sa vzdať svojho úradu a považovaný mnohými za mučeníka, stal sa po čase nepríjemným pre všetky strany. Na základe dohody Budapešti s Vatikánom a na priamy príkaz pápeža sa Mindszenty v roku 1971 nechal previezť do Ríma. Stále však odmietal vzdať sa titulu prímasa. Pápež preto v záujme ďalšej spolupráce s Budapešťou v roku 1973 jednostranne vyhlásil ostrihomský stolec za neobsadený. J. Mindszenty, prinútený mlčať a zatlačený do úzadia, zomrel roku 1975 vo Viedni.

Kardinál J. Mindszenty môže byť aj v súčasnosti príkladom pre každého kresťana, lebo bol do svojej smrti verný Bohu, cirkvi, rodnej vlasti a svojim veriacim. Pokladal za najdôležitejšie, aby každý zostal verný svojej viere a krajine. Preto vyzval veriacich, aby neváhali brať svoje kresťanské presvedčenie vážne a nebáli sa svojím príkladom svedčiť o kresťanstve v rodine a v spoločnosti. Pripomenul nám pred oči ten najväčší vzor, neprekonateľný príklad duchovného života, človeka, ktorý má poriadok vo svojej duši - Pannu Máriu.

Na národnej púti J. Mindszentyho Celoštátnu slovenskú samosprávu zastupovala predsedníčka Náboženského podvýboru Ildika Klauszová Fúziková. Medzi početnými pútnikmi boli aj slovenskí katolíci žijúci v Pilíšskej oblasti. Po sv. omši sa konalo slávnostné kladenie vencov v krypte Ostrihomskej baziliky, kde je pochovaný kardinál J. Mindszenty.

(if)