Impulz pre formovanie identity, poukázanie na príkladné životné vzory, poučenie o diele predkov i silný etický rozmer. ● V ostatných rokoch opäť pribudli práce o Slovákoch v zahraničí z pera historikov, etnografov i novinárov z oblasti Dolnej zeme i zo Slovenska.

Jedným z nich je publicista Ján Jančovic, rodák z Pôtra, o ktorom vydal obsiahlu monografiu, pričom publikuje aj časopisecky, o. i. na stránkach Ľudových novín.

Jančovic síce nie je profesionálnym historikom, avšak v uplynulých desaťročiach sa výdatne angažoval v popularizovaní slovenských dolnozemských dejateľov a národovcov. Ukážkou tejto jeho činnosti je kniha Vyorali hlboké dolnozemské brázdy (Vydavateľstvo Ivan Krasko v Nadlaku), ktorou nám približuje galériu známych i menej známych, prípadne takmer už zabudnutých osobností pôsobiacich v najrôznejších oblastiach vedy, kultúry, školstva a poľnohospodárstva. Ako poľnohospodársky inžinier Jančovic sa tematicky orientuje snáď predovšetkým na tento a na príbuzné úseky.

Keďže galéria jeho postáv zahrnuje vyše sedemdesiat portrétov, je prakticky nemožné venovať osobitnú pozornosť jednotlivým aktérom dolnozemskej scény a vyzdvihnúť to, čo ostalo v pozadí. Kým pôsobenie napr. S. Tešedíka, P. Valaského, P. J. Šafárika, Ľ. Haana, J. Kollára, O. Áchima, rodiny Seberíniovcov, Kutlíkovcov a ďalších je viac-menej známe i širšej pospolitosti, nezaslúžene zaostávajú v tieni minulosti iní prominenti. Pripomeňme Karola Juraja Rumiho, polyhistora, profesora poľnohospodárskej školy Georgicon v Keszthelyi, ktorý neskôr na pozvanie arcibiskupa A. Rudnayho (pôvodom tiež Slováka) prednášal uhorské právo v Ostrihome. A čo vieme o zakladateľovi uhorskej faunistiky a ornitológie J. Š. Petianovi, či národnom buditeľovi a teológovi Štefanovi Koreňovi, ktorého ospieval vo svojich veršoch jeho žiak - Sándor Petőfi. Významným slovenským podnikateľom a navyše vynálezcom železnej zvonovej stolice bol Jozef Pozdech, ktorého vynález sa uplatnil aj vo Francúzsku, Nemecku a Spojených štátoch amerických a bol ocenený na viacerých svetových výstavách. Poľnohospodársku školu v Békešskej Čabe založil šľachtiteľ obilnín Samuel Mokrý z Báčskeho Monostoru. V Čabe prežil väčšiu časť svojho plodného života Ján Pravdoľub Bella, ktorého tu poverili zostavením školských učebníc a pomôcok. Učebnice písal a vydával v Pitvaroši a Nadlaku aj banskobystrický rodák Pavol Veselský. Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie ako poslanec rumunského parlamentu obhajoval záujmy rodákov.

Aj v ďalších portrétoch objavujeme Slovákov, ktorí sa preslávili vo svete. Napríklad významného predstaviteľa veterinárneho lekárstva na prelome 19. a 20. storočia Františka Hutyru zo Spiškého Podhradia, riaditeľa Uhorskej kráľovskej zverolekárskej (vysokej) školy. Jeho práca Zverolekárska interná medicína sa dočkala šiestich vydaní v nemčine. Za zakladateľov letectva v Uhorsku sú pokladaní Aladár Koch (známy pod menom A. Zsélyei) svojou knihou Základné princípy techniky lietadiel, ako aj čabiansky rodák Andrej Kvas. Rovnako v Čabe uzrel svetlo sveta hudobný skladateľ, pedagóg a publicista Ján Valašťan - Dolinský, autor publikácií Čabianske ľudové piesne a Príspevky k slovenskej muzikológii. Ako muzikológ a prekladateľ sa do značnej miery aktivizoval v esperantskom hnutí. Spoluzakladal Slovenský esperantský ústav v Martine a zostavil učebnicu tohto plánovaného jazyka (chybne je uvedená ako prvá, ktorú inak vydal už r. 1908 spisovateľ Albert Škarvan).

Seriál pokračuje ďalšími medailónmi. Autor až dôsledne chronologicky sleduje životnú dráhu svojich protagonistov a uvádza maximum faktov, občas by však neškodil záver či hodnotenie. Kniha je doplnená zoznamom literatúry, bibliografiou autorových prác a doslovom znalca „horno i dolnozemskej problematiky“ M. Kmeťa, ktorý upozorňuje na niektoré ďalšie fakty a konštatuje, že napriek niektorým vecným a formálnym nedostatkom Jančovicova práca je „užitočná tak pre tzv. čítajúcu verejnosť, ako aj v pedagogickej praxi, jednoducho ako impulz pre formovanie identity, poukázanie na príkladné životné vzory, poučenie o diele predkov i silný etický rozmer“.

O. Kníchal

LuNo-Archív:

Ján Krasko - Etnomuzikológ z čabianskej Jaminy

http://www.luno.hu/content/view/10297/57

Pedagóg a polyhistor zo Spiša Karol Juraj Rumi (aj) na Dolnej zemi

http://www.luno.hu/content/view/9856/57

Bylinkám privoňal v Lučenci, ovocinárstvu v Békešskej Čabe

http://www.luno.hu/content/view/9718/57

Ondrej L. Áchim (1871-1911)

http://www.luno.hu/content/view/9674/57

Ján Vilim - Ovocinár z Turca medzi Slovákmi v Békešskej stolici

http://www.luno.hu/content/view/9473/60

Maglódsky rodák Ondrej Seberíni sa národne prebudil v Nadlaku

http://www.luno.hu/content/view/9366/57

Juraj Ribay - Najplodnejšie obdobie prežil v Cinkote

http://www.luno.hu/content/view/9241/57

Prvý slovenský slavista - Pavol Jozef Šafárik (aj) na Dolnej zemi

http://www.luno.hu/content/view/9137/57

Prispeli k povzneseniu veterinárnej medicíny v Uhorsku a vo svete

http://www.luno.hu/content/view/8798/57

Dolnozemský národný buditeľ, básnik a učiteľ Ľudovít Žello

http://www.luno.hu/content/view/8351/57

Jozef Pozdech - Preslávil Slovákov v Budapešti

http://www.luno.hu/content/view/7890/57