Je pre mňa veľkou cťou, že ako rodená Čabänka môžem hodnotiť minuloročné čísla mesačníka Čabän, časopisu, ktorý mi je blízky srdcu z viacerých dôvodov. Aj preto, že pochádzam z tohto mesta a už samotná hlavička, grafická úprava titulnej strany vyvoláva vo mne príjemné emócie.

Osobne poznám jeho redaktorov a v príspevkoch uverejnených v ňom neraz objavujem aj články, záznamy a fotografie svojich bývalých učiteľov či kamarátov. Pokladám za veľké pozitívum, že do Čabäna prispievajú nielen Čabania, členovia rôznych spolkov a umeleckých telies, ktoré zastrešuje Čabianska organizácia Slovákov (ČOS). Medzi autormi sa nájdu aj Komlóšania, Čorvášania, alebo aj niekdajší Čabania, napr. presídlenci zo slovenského Komárna, ktorí aj takýmto spôsobom vyjadrujú lásku k tomuto mestu a slovenskej komunite, žijúcej v Čabe.

Asi pred týždňom mi zazvonil mobil, telefonovala mi Anna Ištvánová. Keď ma požiadala, aby som hodnotila minuloročné čísla časopisu, rýchlo som sa priznala, že mám doma len zopár vlaňajších čísel, určite nie všetky. Sľúbila mi, že okamžite mi pošlú poštou balík a napozajtra ich už budem mať k dispozícii. Z tejto situácie vyplývalo pre mňa prvé veľké ponaučenie, ba skôr nápad, že takisto ako Komlóšsky hlásnik či Budapeštiansky Slovák, aj časopis Čabän by mohol byť objednávaný a doručovaný poštou do Slovenskej redakcie Maďarského rozhlasu.

Keďže medzi moje zlé vlastnosti patrí netrpezlivosť, ešte v ten večer som si sadla k počítaču a začala som hľadať čísla časopisu Čabän v internetovej podobe. Bolo prekvapujúce, že som nenašla ani jedno číslo z roku 2010, kým čísla z roku 2007 boli prístupné na sieti. No pri ďalšom pokuse, keď som si otvorila stránku Domu slovenskej kultúry (DSK), sa mi už načítala aj stránka archívov a dve minuloročné čísla, marcové a aprílové. To je potešiteľné, veď ak je naším cieľom osloviť čím širší okruh záujemcov a aj mladšiu generáciu, ak chceme, aby o nás vedela verejnosť, je nevyhnutné, aby jeden tlačený časopis bol prístupný aj elektronickým spôsobom. Nie každý však má prístup k internetu, práve preto je dobré, že Čabän vychádza v náklade 500 výtlačkov a nájdeme ho v DSK, Hoteli Slovák, na viacerých miestach v župe, stretávame sa s ním na rôznych podujatiach, dokonca od minulého roka ho poznajú už aj vo Francúzsku.

Keď som zobrala do rúk 12 minuloročných čísel, rozmýšľala som nad tým, čo by sa čitatelia dozvedeli z týchto novín o čabianskych Slovákoch o 30 rokov. Pri prvom čítaní by sa isto dozvedeli, akými vinšmi vítali nový rok, ďalej z článku predsedu ČOS Michala Lásika Harmagedon by sa zoznámili aj so starosťami a radosťami našej Slovače.

Januárové číslo je venované bilancovaniu predošlého roka, prehľadu činnosti spolkov a miestnej slovenskej samosprávy. Budúci čitatelia by sa dozvedeli aj o aktivitách a tradičných podujatiach čabianskych Slovákov. Rok sa ešte nerozbehol, a keďže v zimných mesiacoch sa dlhších večerov máme viac času, môžeme si prezerať o. i. aj albumy fotografií a čítať. Dobrým nápadom bolo uverejniť z debničky Kataríny Zahoránovej Mikľovej - z jej skrytých pokladov - staré fotografie a dokumenty, z ktorých sa dozvieme, ako vyzeralo v roku 1920 vysvedčenie. Takisto oceňujem článok o nových slovenských publikáciách, ktorý nám odporúča do pozornosti 3 knihy. Tu mi však chýbala informácia, kde si môžu záujemcovia tieto publikácie zaobstarať. Veľmi dobré a osožné je pre tých, ktorí neovládajú slovenčinu, krátke zhrnutie článkov v maďarčine, ako aj Dolnozemský receptár na poslednej strane. Navrhujem, aby sa na poslednú stranu pravidelne našiel nejaký recept, lebo v minulom roku boli len dvakrát (v januári a októbri). Že ženy, gazdinky sú snáď vašimi najvernejšími čitateľkami a možno by sa našli aj také, ktoré by rady posielali svoje recepty do týchto novín.

Ako novinárka dobre viem, že niekedy je veľmi ťažké naplniť stránky, či vyplniť vysielací čas najmä dobrými príspevkami v slovenskom jazyku. Redaktorom mesačníka Čabän sa to podarilo, čísla sú z obsahovej stránky zaujímavé, mesačník z tematického hľadiska charakterizuje pestrosť. Som nesmierne rada, že niektoré články boli písané v nárečí. Teší ma, že máte stále rubriky (krátke správy, detský kútik, humor) ktoré sú v každom čísle viac-menej na tom istom mieste. Informatívny charakter novín odzrkadľujú hlavne „krátke správy” a za pozitívum tejto rubriky považujem, že od aprílového čísla v nich nájdeme nielen informácie o tom, čo sa udialo, ale aj dopredu informujete, pozývate čitateľov na podujatia v nasledujúcom mesiaci. Takáto programová ponuka je potrebná, možno by mohla byť aj zvlášť, ako je napríklad na poslednej strane aprílového čísla.

Namiesto názvu „krátke správy” by bolo možno šťastnejším riešením používať iba titul správy, pretože krátke správy sa zmestia max. do 4 riadkov. Tento informačný blok je, chvalabohu, dosť rozsiahly, mohol by byť ako rubrika na dvoch stranách, ako napr. v aprílovom či marcovom čísle. Veľmi pozitívne hodnotím fotografiami bohato ilustrované články a to, keď sú k fotografiám podpisy.

Obsahovo aj štýlovo Čabän vyhovuje požiadavkám kladeným na miestnu národnostnú tlač, ktorej najdôležitejšími úlohami je informovanie verejnosti o spolkovej činnosti, o slovenskom dianí v regióne a posilňovanie pocitu spolupatričnosti danej komunity, čo Čabän spĺňa.

Zásady redigovania na základe dôležitosti a poradia tém by som ale na niektorých miestach zmenila. Politické témy (voľby, návšteva predsedu parlamentu MR, rozhovor s generálnym konzulom SR) by sa podľa môjho názoru mali dostať na prvú, titulnú stranu. Platí to aj pre článok o Dni Slovákov v Maďarsku, ktorý je najväčším sviatkom našej Slovače a v roku 2010 mal aj miestnu aktualitu, veď riaditeľke DSK Anne Ištvánovej udelili vyznamenanie CSS Za našu národnosť. Poradie tém: politika (samosprávy), významné udalosti, správy, ekonomika, kultúra, programová ponuka, detsky kútik, humor a recepty by možno bolo dobré dôsledne dodržiavať. V marcovom čísle sa mi okrem iného páčil článok Alžbety Husárovej o spoločnej príprave Dolnozemiek na Veľkú noc, ako aj myšlienky predsedu OSMM Ondreja Kiseľa o tom, ako bránili svoj materinsky jazyk slovenskí evanjelici na Dolnej zemi. Je potešiteľné, že do mesačníka prispieva aj mládež!

Veľmi ma teší, že sa do novín dostali aj články s náboženskou tematikou, a to nielen o vystúpení Čabianskej ružičky či iných speváckych zborov v kostoloch župy z pera Ildiky Očovskej, ale aj o Jánovi Valašťanovi Dolinskom, alebo o niekdajších krstoch a pohreboch.

Nápady: V decembrovom čísle napr. namiesto prevzatých materiálov z internetu mohol byť originálny článok o Vianociach, napr. rozhovor s niektorým čabianskym farárom, alebo sviatočná kázeň. J. V. Dolinský, O. L. Áchim, a Samuel Tešedík sú naozaj významnými osobnosťami, ale minulosti. Navrhujem, aby na stránkach mesačníka boli predstavené niektoré zaujímavé osobnosti dnešného čabianskeho verejného života (učitelia, hudobníci, maliari, podnikatelia, chovatelia zvierat, remeselníci), ktorých možno navštíviť aj doma a uverejniť ich portrét, napr. v rubrike Osobnosť mesiaca. Namiesto zaujímavostí z internetu by som rada čítala mienku miestnych obyvateľov, (napr. odpovede hostí DSK na jednu dotazníkovú otázku), teda anketu.

V dnešnej dobe, keď ľudia málo čítajú a keď sa môžeme tešiť, ak si vôbec prelistujú noviny, patrí veľká vďaka redaktorskému tímu časopisu Čabän, že slovenským slovom pravidelne obohacuje čitateľov, pestuje jazyk našich predkov, zviditeľňuje kultúru a život čabianskej Slovače a snaží sa osloviť nielen staršiu a strednú generáciu, ale aj deti a mládež. Ak si čitateľ o 30 rokov neskôr zalistuje v tom časopise, dostane hodnoverné informácie o pôsobení rôznych spolkov a organizácií nielen v meste, ale aj v okolitých osadách.

Informatívnosť novín je dobrá, témy sú pestré, články sú uverejnené v spisovnej slovenčine, ale aj v nárečí. Na stránkach periodika dostávajú priestor aj aktuálne výzvy a básne slovenských autorov, žijúcich v Maďarsku a za hranicami. Možno by bolo dobré uverejňovať pravidelne na stranách Ľudových novín, ako aj v slovenskej relácii MR krátku správu o tom, že vyšlo najnovšie číslo časopisu Čabän a o jeho obsahu. Treba využiť všetky formy a možnosti zviditeľňovania tohto cenného mesačníka. Milý redaktorský tím, prajem vám veľa zdravia a elánu do ďalšej práce, aby ešte dlhé roky mohol vychádzať Čabän v tomto meste. Nech je pre každého z nás výzvou, aby sme vážnejšie brali túto prácu, chopili sa pera, zdokumentovali fakty a napísali svoje myšlienky. Budem rada, ak som čo i len trošku pomohla týmto hodnotením a niektorými postrehmi, či nápadmi.

Ildika Makaiová

Príspevok odznel 1. marca 2011

v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe