Slováci v Sudiciach ● Asimilácia v zrkadle štatistických údajov

Výhodná hospodárska a politická pozícia Sudíc mala na národnosti a ich vierovyznanie dvojaký vplyv: v 19. a 20. storočí sem pracovné príležitosti lákali väčšinou katolíkov maďarskej národnosti, v dôsledku čoho klesol počet slovenského (evanj.) obyvateľstva.

Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia pomer obyvateľov slovenskej národnosti v novohradských Sudiciach (Szügy) výrazne klesol a menší nárast bol zaznamenaný len na začiatku štyridsiatych rokov. Ako je to však možné, že za tridsať rokov, od roku 1880 do roku 1910, slovenská národnosť, kedysi taká silná, natoľko zoslabla?

Na vysvetlenie tejto otázky existuje viacero dôvodov, ktoré spoločne vytvárajú odpoveď. Prvým z nich bola maďarizačná a odnárodňujúca snaha uhorskej vlády. V roku 1867 sa rakúska monarchia pretransformovala na federatívny štát, rakúsko-uhorskú monarchiu, ktorá bola spojená iba spoločným panovníkom a troma ministrami (zahraničné veci, vojna, financie). Tým sa Uhorsko prakticky osamostatnilo a dostalo voľnú ruku na realizovanie svojich odnárodňovacích, asimilačných a maďarizačných snažení voči nemaďarskej väčšine obyvateľstva. Roku 1868 bol vydaný národnostný zákon, ktorý potvrdzoval myšlienky maďarských vládnucich kruhov - obmedzoval postavenie nemaďarských národov v Uhorsku. Zakotvoval princíp jednotného maďarského národa, v ktorom každý občan mal byť rovnoprávnym členom. Nemaďarské národy s výnimkou Chorvátov odmietol uznať za svojbytné národy (obyvatelia Uhorska boli príslušníkmi uhorského národa - ostatné národy boli iba etnikami). Maďarčina sa stala štátnym a úradným jazykom vo všetkých sférach verejného života. Roku 1874 až 1875 boli zrušené tri slovenské gymnáziá v Revúcej, Martine, Kláštore pod Znievom a aj Matica slovenská. O osem rokov neskôr vznikol v Nitre Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (FEMKE), ktorý pôsobil v desiatich župách. Prostredníctvom osvetových podujatí, kurzov maďarčiny, novozriadených knižníc, detských opatrovní neposilňoval len uhorské vlastenectvo, vzdelávanie, ale usiloval sa najmä o odnárodňovanie slovenskej mládeže. Roku 1898 vstúpil do platnosti zákon, podľa ktorého obce mohli mať len jeden úradný názov. Obsah zákona a politická prax si vynútili ich maďarskú podobu.

Sudíc sa najviac týkali pravdepodobne školské reformy, ktorých obsah jasne vyjadroval snahu uhorskej vlády. V Októbrovom diplome z roku 1860 sa predstavitelia maďarskej šľachty postarali o zaradenie maďarčiny ako vyučovacieho jazyka. Slovenčina a nemčina boli len pomocnými jazykmi.

Po tomto období sa začala maďarizácia v školstve. Začiatkom júna roku 1907 panovník František Ferdinand podpísal tzv. Apponyiho zákony. Zvyšovali starostlivosť štátu o finančné zabezpečenie vzdelávania a učiteľov. Smerovali však k úplnej maďarizácii ľudového školstva. Zakazovali učiteľom zúčastňovať sa na národnom živote, ich platy podmieňovali výsledkami tzv. vlasteneckej výchovy, prikazovali používať len schválené učebnice. Žiaci mali po 4. ročníku aktívne ovládať maďarčinu. Zákony doplnilo vládne nariadenie z roku 1909 (povinnosť vyučovať náboženstvo len po maďarsky).

Druhým z dôvodov bol ekonomický rozmach, ktorý sa okrem viacerých miest týkal aj Balašských Ďarmôt. Obdobie od konca devätnásteho storočia po prvú svetovú vojnu znamenalo pre mesto rozvoj. V tom čase boli postavené viaceré inštitúcie, ako napríklad nemocnica, súd, kolónia úradníkov a finančný palác. Mesto sa rýchlo rozrastalo a stalo sa ekonomickým, obchodným a administratívnym centrom Novohradskej župy. Čo sa týka národnostného povedomia obyvateľov Sudíc, tieto činitele pôsobili veľmi asimilačne. Okrem toho časť obyvateľstva sa odsťahovala do mesta za prácou a do obce sa zas prisťahovalo obyvateľstvo z okolitých dedín, väčšinou maďarskej národnosti.

Ako tretí dôvod možno spomenúť vysťahovalectvo. Najväčšia vlna emigrácie Slovákov prebiehala v rokoch 1880 až 1914. Približne 500 000 Slovákov odišlo do USA a 150 000 do iných krajín Európy. Slováci sa stali tretím národom v Európe s najväčším počtom vysťahovalcov. Presný písomný záznam o počte emigrantov zo Sudíc neexistuje, ale podľa obyvateľky Sudíc Márie Plevovej (nar. 19. 2. 1935) odišli viacerí. Rozprávala jej o tom jej matka.

Čo sa týka nasledujúcich období, ukazovatele národnostného pomeru sú dosť mylné. Vyplýva to hlavne z úsilia politickej moci vtedy už Maďarska, ktorá sa snažila v rámci štátu minimalizovať počet národností. Týka sa to predovšetkým komunistického a sčasti aj socialistického režimu. Roku 1960 bol vydaný školský zákon, podľa ktorého v národnostných školách bolo treba prejsť na výučbu prírodovedných predmetov v maďarskom jazyku, čo veľmi poznačilo slovenskú národnosť. Keďže výsledky sčítania ľudu boli už aj zjavne nepresné, Ústredný štatistický úrad (KSH) so súhlasom a v spolupráci s národnostnými zväzmi roku 1980 rozhodol vykonať doplňujúci prieskum, ktorým sa snažili zistiť skutočný počet národnostných obyvateľov. Miestni aktivisti národnostných zväzov, opierajúc sa o svoje poznatky, určovali národnostnú príslušnosť členov jednej domácnosti. Podľa toho v Sudiciach nežili len traja, ale 236 ľudí slovenskej národnosti, teda percentuálne vyjadrené nie 0,2, lež 18,3 % obyvateľstva tvorili Slováci.

Roku 2001 sa k slovenskej národnosti v Sudiciach podľa Ústredného štatistického úradu hlásilo šesťdesiattri osôb. Do úvahy však treba brať aj fakt, že k slovenskej kultúre sa viazalo stodva ľudí, čo značne zlepšuje pomer. Tento jav je vďaka predovšetkým slovenským menšinovým samosprávam príznačný fakticky všade, kde žije slovenská národnosť. Možno vyhlásiť, že pomer slovenskej národnosti v Maďarsku má oproti minulosti pozitívnu, rastúcu tendenciu.

Čo sa týka vierovyznania obyvateľov obce, do jej zániku roku 1593 v nej dominoval rímsky katolicizmus. Prostredníctvom slovenského obyvateľstva zo severnejších stolíc Uhorska sa do Sudíc dostala evanjelická viera, ktorá tu dominovala až do konca devätnásteho storočia a aj v súčasnosti ju vyznáva značná časť obyvateľstva. V tridsiatych rokoch devätnásteho storočia začal v dedine rásť počet katolíkov. Dôvodom zo začiatku bolo, že katolícki šľachtici sem zvolávali na prácu katolíckych želiarov maďarskej národnosti z okolitých dedín. Príčinou bol aj fakt, že Balašské Ďarmoty sa na určitú dobu stali sídlom Novohradskej stolice, čo viedlo k posilneniu katolicizmu v meste i okolí. Výhodná hospodárska a politická pozícia Sudíc mala na národnosti a ich vierovyznanie dvojaký vplyv: v devätnástom a dvadsiatom storočí sem pracovné príležitosti lákali väčšinou katolíkov maďarskej národnosti, čo malo asimilačný vplyv, v dôsledku čoho klesol počet evanjelického obyvateľstva.

Ferdinand Egyed

Tabuľka zmien pomerov maďarského a slovenského obyvateľstva