O hudbe a hudobných nástrojoch

Ako vzniká zvuk a hudba? ● Piskot, hukot, zvuk a tón ● O ľudovej hudbe

Keď tanier leží na stole alebo na polici, je nemý a sám od seba sa neozve. Aby vydal zvuk, musíme s ním niečo urobiť. Tak isto je to aj s hudobným nástrojom, napríklad s gitarou, klavírom, bubnom.

Čo urobíme s gitarou, keď z nej chceme vylúdiť tón? Brnkneme prstom alebo brnkadlom na strunu. Vtedy sa struna rozochveje, rozkmitá a vydá tón. Stlačíme kláves klavíra, udrieme na bubon - ozve sa zvuk. Presne to isté urobí aj tanier, keď doň jemne udrieme pevným predmetom, napríklad lyžičkou.

Ak teda chceme, aby nejaký predmet vydal zvuk, musíme ho rozochvieť, priviesť do pohybu. Tento pohyb však nie vždy vidíme. Napríklad tanier, na ktorý klepneme, je zdanlivo nehybný. Ale keď naň položíme zopár zrniek hrachu alebo fazule alebo naň vylejeme trošku vody a potom doň jemne udrieme, hrach či fazuľa začnú na tanieri jemne tancovať a hladina vody sa mierne zavlní. To bude dôkaz, že tanier sa hýbe. Pritom, pravda, vydáva i zvuk.

Ani na gitare nemusíme zbadať, že sa struna hýbe. A čo tak pravítko? Jeden koniec pravítka pritlačme k stolu a druhý, voľný koniec trošku nadvihnime a potom rýchlo pustime. Pravítko sa začne chvieť. Jeho voľný koniec sa pohybuje, kmitá hore-dolu veľmi rýchlo, ale zato viditeľne, a pritom vydáva zvuk. Pravda, nie je to taký pekný tón, aký dosiahneme na gitare, jednako len je to zvuk.

Huslista rozozvučí struny nie prstom, ale tak, že po nich kĺže sláčikom, ktorý je natretý kolofóniou. Od kolofónie sa stáva lepkavejším a ťažšie sa šmýka po strune. Vždy sa o ňu trocha zachytí, a tým ju rozochveje. V klavíri sú nad strunami malé kladivká. Keď stlačíme klávesy, udrú tieto kladivká na struny a rozozvučia ich.

Iste poznáte aj zvuk fujary, trúby alebo píšťaly. Aj to viete, že v týchto hudobných nástrojoch nie sú struny a rozozvučíme ich nie brnkaním, ani údermi, či dotykom sláčika, ale fúkaním. V takýchto fúkacích hudobných nástrojoch sa chveje vzduch a ten vydáva zvuk.

Piskot, hukot, zvuk a tón

Turistická píšťalka má ostrý vysoký zvuk. Lodná píšťala znie dutým hlbokým hlasom. Z hudobných nástrojov môžeme vylúdiť vysoké aj hlboké tóny. Aj my ľudia vieme vydávať vysoké a hlboké zvuky. Od čoho závisí, či je zvuk hlboký alebo vysoký? Videli ste už hrať huslistu alebo gitaristu? V pravej ruke drží huslista sláčik, ktorým pohybuje po strunách. A čo ľavá ruka? Spozorovali ste to? Prstami ľavej ruky stláča struny, raz bližšie k sláčiku, inokedy zasa ďalej, čím vlastne skracuje alebo predlžuje struny. Kratšia struna vydáva vyšší, dlhšia hlbší zvuk. Presne to isté robí aj gitarista.

V pastierskej píšťale sa rozochveje vzduchový stĺpec, keď do nej fúkneme. Najvyšší zvuk zaznie, keď odokryjeme iba tú dierku, ktorá je najbližšie k ústam. Vtedy je vzduchový stĺpec najkratší. Keď zakryjeme všetky dierky, vzduch sa chveje v celej píšťale a zvuk - tón je najhlbší.

Ľudová hudba a ľudové hudobné nástroje

Hudba má v tradičnej kultúre mimoriadne významné postavenie. Stretávame sa s ňou pri obradných zvykoch, pri detských riekankách, pri zariekaní, oplakávaní, no a samozrejme, pri rôznych ľudových piesňach (od detských cez žatevné, zbojnícke, ľúbostne až po pastierske alebo zborové regrútske piesne). K ľudovým piesňam sa ako na Slovensku, tak aj v Maďarsku pripájajú rôzne druhy nástrojovej hudby. K jej najjednoduchším podobám patrí signalizácia detí na vŕbových píšťalách, hra na slamených gajdách, pískanie na liste, kôre a podobne. Pastieri vyhrávali kedysi na píšťalkách, na fujare a gajdách. K nim pristupuje hudba na strunových nástrojoch: cimbale, citarách a na všetkých typoch ľudových a po celej Európe známych sláčikových nástrojoch. Piesne sa kedysi najčastejšie sprevádzali hudobnými nástrojmi pri veľkých obradných príležitostiach, na svadbe a na zábave.

Hudba a rôzne zvuky podľa ľudových tradícií majú aj svoju čarovnú silu. Jej znakmi sú napríklad zaháňanie zlých síl a otváranie lúk zvukom biča. V predstavách ľudu zázračná moc patrila aj niektorým hudobným nástrojom. Zlatým hlasom trúby bolo možné prekonať čarodejníka a oslobodiť zakliatu pannu, pričom gajdy boli nástrojom diabla. Muzikant vedel hlasom čarovných huslí skrotiť diabla i bosorku. V slovenských ľudových poverách husle, píšťala a gajdy patria k najčastejšie spomínaným čarovným nástrojom. Hudba má teda pevné miesto nie iba v obradoch, zábavách či pri oddychu, ale je zviazaná s celým svetom myslenia a cítenia človeka.

Hudobné nástroje sú zariadenia na tvorbu zvuku alebo tvoriace zvuk, ktorý je využiteľný v hudbe. Patria medzi najstaršie umelecké prostriedky vôbec. Niektoré píšťalky z kostí, húkadlá a trúby ľudia používali už veľa tisíc rokov pred našim letopočtom.

Tradičné hudobné nástroje sú základom ľudovej inštrumentálnej hudby, odborníci ich členia na rôzne druhy. Samoznejúce nástroje sú tie, u ktorých je zdrojom zvuku vlastné telo nástroja (napríklad zvonce a drumbľa). Zvukovým zdrojom blanozvučných nástrojov je napnutá blana na rezonančnej nádobe, pričom na blanu sa udiera 1-2 paličkami alebo prstami (veľký kotol a malý bubon). K strunozvučným nástrojom patria husle a celý rad detských hudobných nástrojov. Dominantnú skupinu našich hudobných nástrojov predstavujú vzduchozvučné nástroje (od bzučadiel, cez píšťaly a trúby). V slovenskej ľudovej hudbe prevládajú nástroje, ktoré posilňujú melodickosť hudby, a to vzduchozvučné nástroje, mnohé typy píšťal a sláčikové nástroje.

Citara je jedným z najobľúbenejších hudobných nástrojov dolnozemských Slovákov. Tento strunový nástroj sa skladá z rezonančnej skrinky štvorhranného alebo zaokrúhleného tvaru s otvoreným alebo uzavretým dnom. Nad rezonančnou skriňou je obyčajne napnutých 10-16 strún, z nich asi tretinu tvoria melodické struny, pod ktorými je pražcami rozdelený hmatník, ostatné struny sú sprievodné. Na vodorovne položenej citare hráč brnká brnkadlom pravou rukou po všetkých strunách, ľavou rukou pritláča melodické struny pomocou malej rovnej doštičky o hmatník s pražcami. Citara je plnozvučný, viachlasý sólový nástroj, na ktorom sa hrajú predovšetkým rytmicky viazané novšie nápevy vojenských, regrútskych a ľúbostných piesní pre vlastné potešenie hráča.

Sprac.: Imrich Fuhl

Použitá literatúra

·         Berkes Péter - Réber László: Šuchy, buchy, tóny, zvuky, Mladé letá, Bratislava, 1980

·         Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Veda - SAV, Bratislava, 1995

·         Etnografický atlas Slovenska, Veda - SAV - Slovenská kartografia, Bratislava, 1990