Kto nás to trestá už aj zo Slovenska? ● Historka zakódovaná

Slováci, ktorí po výmene obyvateľstva ostali v Maďarsku, to tu veru nemajú ľahké! Hlavne tí, ktorí sa ani podnes nevzdali svojej slovenskosti.

Maďarská menšinová politika aj napriek opačným bájkam oficiálnej propagandy robí všetko možné, aby ich definitívne zaradila medzi Maďarov: nedá im skutočné slovenské školy (iba takzvané), ani slovenských kňazov, rozhlasového vysielania majú na celý deň iba 30 minút a televízneho tiež len cca 30 minút, ale na celý týždeň! Redakcie týchto vysielaní sú neuveriteľne maličké (4-5 osôb) a náš štát ani to takmer nič nie je „schopný“ technicky a finančne zabezpečiť. Štátom podporovaná slovenská národnostná tlač v Maďarsku, to je jediný týždenník. V redakcii je zamestnaných na plný úväzok 5 redaktorov, ktorým pomáha niekoľko externistov. S týmito údajmi by sme asi obstáli aj v Guinessovaj knihe rekordov. Je takmer neuveriteľné, že dnes, údajne v demokracii, keď existuje celý rad medzinárodných dokumentov na ochranu menšinových kultúr (Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín …), tu v Maďarsku, ktoré tieto dokumenty tiež ratifikovalo, takéto niečo môže existovať.

Do konca 80. rokov 20. stor. sa naši Slováci mohli tešiť aspoň programom slovenskej televízie a slovenského rozhlasu. Boli vytvorené možnosti príjmu signálov STV1, STV2 a zopár slovenských rozhlasových staníc. Po roku 1989 však najprv zmizlo z našich obrazoviek STV1. Keď sme sa dožadovali vrátenia prvého programu, akoby na odvetu čoskoro zmizlo aj STV2. Všetky naše protesty a žiadosti navzdory medzinárodným predpisom zapadli prachom.

Ostal nám len rozhlas. Pred pár rokmi aj sám som ešte celkom prirodzene bral do rúk malý rádioprijímač, naladil som ho na Bratislavu a počúval som. Správy, kultúrne programy… Po nociach, keď som sa prebudil a nemohol som zaspať, počúval som Nočné dialógy. Ešte sme žartovali: Chvalabohu, že sa rádiové vlny nedajú prestrihnúť nožničkami! Aspoň tie nám nemôže nikto zobrať. Bol to však omyl. Raz len nám začali miznúť aj signály slovenských rozhlasových vysielaní. Ani sme sa nenazdali kedy, zrazu ich nebolo. Chýbali mi slovenské správy, chýbalo mi slovenské slovo z éteru. To údajne na Slovensku začali vysielať na iných vlnách. Prišlo to na nás teda priam z našej materskej krajiny. Ťažko je bývať v susedstve svojej materskej krajiny a zároveň byť od nej mediálne takmer úplne izolovaný. Začal som hľadať. Postupne som sa dozvedel, že nielen ja. Zrejme ani mnohí ďalší naši Slováci nie sú na tom inak. Napadlo nám hľadať niečo slovenské pomocou satelitných antén. Aj sme našli na distribučnom satelite INTELSAT 707 signály TA3 z Bratislavy a Global TV z Košíc. Bolo to v roku 2002, písali sme o tom aj v 1. č. časopisu Budapeštiansky Slovák. Čoho je človek schopný, keď chce počuť svojich! Kúpi si satelitnú anténu (2 950 Ft), digitálny prijímač (66 900 Ft), tým môže chytať signály TA3, ale aj rozhlasové programy Slovensko 1 a Devín. Kto chce zachytiť aj iné programy, ten tu mal ešte Global TV. Ten však vysielal kódovane, bolo treba kúpiť ešte aj modul na dekódovanie (45 000 Ft). Je zrejmé, že to všetko pokupovať a dať si nainštalovať je schopná len malá časť našich Slovákov. A čo tí ostatní? Nič inšie im neostáva, ako počúvať maďarské programy.

Tí, čo sa vyzbrojili technikou, o istý čas s prekvapením museli zistiť, že uvedené vysielače prešli na iný satelit. Museli sa preorientovať na satelit THOR, ktorý už aj len preto nazývame tchorom. Začas bolo všetko v poriadku. Dalo sa chytať TA3 a JOJ. Časom však zmizli signály rozhlasového vysielača Slovensko 1 a Devín, potom aj signály TV vysielača JOJ, a nakoniec (16. septembra) zakódovali aj programy spravodajského vysielača TA3. Po toľkých výdavkoch a trampotách si môžeme obzerať len obdĺžníček s nápisom „Zakódovaný kanál“.

Slovom, je to historka bez happy endu. Historka zakódovaná. Prichádzajú mi na um slová istej básne: „Dostal som toľko zaúch od svojich, / že od cudzích ma nič už neprekvapí“. Že tunajšia väčšina nemá záujem o podporu našej slovenskej reči a kultúry, to ma už neprekvapí. Ale že nám voľakto v našej materskej krajine, na Slovensku, utiera ústa od slovenskej reči, to je pre nás priam nepochopiteľné. Možno nám to niekto vysvetlí? Povie nám, kto nás to trestá už aj zo Slovenska?

Gregor Papuček