Imrich Pacsai ● Stopy jazykových a kultúrnych vzťahov
vo frazeológii a prísloviach Karpatskej kotliny

Dejiny národov, formovanie a vývoj kultúr a jazykov sú nepredstaviteľné bez zložitých vzájomných vzťahov. Túto zákonitosť badať aj v prípade národov, žijúcich v Karpatskej kotline. Známi maďarskí jazykovedci János Melich, István Kniezsa, Péter Király, Ferenc Gregor a István Udvari skúmali slovansko-maďarské vzájomné vplyvy.

Zložitosť a systém viacerých faktorov daného kruhu otázok si vyžaduje komplexný prieskum, čo umožňuje metóda výskumu lingvistickej kulturológie. V jazykovedných prácach 20. storočia sa čoraz bežnejšie spomína aspekt, ktorého rozhodujúcou zvláštnosťou je národná mentalita, analýza spôsobu odrazu jazykového obrazu sveta v jazyku jednotlivých národov. Prednáška J. Opálkovej Этимологический экскурс в словацкую фразеологию (2004), ktorá odznela na Konferencii slavistov na Univerzite v Olomouci v roku 2003, potvrdzuje aktuálnosť okruhu nami skúmaných otázok. J. Opálková, ako aj predseda medzinárodnej frazeologickej odbornej komisie profesor V. M. Mokienko (1999) zdôrazňovali, že etymologický výskum frazeológie je neľahká úloha, pretože dané vedecké odvetvie nemá potrebnú metodológiu. Vedecký pracovník je odkázaný na vlastnú intuíciu a pomôcť môže len komparatívna vedecká práca. Výskumy sťažuje aj to, že hlavná svojráznosť frazeologických výrazov, prísloví a porekadiel je použitie metaforických obrazov v stvárnení obsahu. Daný jazykový problém nemožno skúmať generatívnymi, či štrukturalistickými jazykovými metódami. Vo frazeologických jednotkách, prísloviach a porekadlách sa použitie obrazov veľmi často viaže v prvom rade k mentalite, kultúrnej tradícii národov jednej oblasti.

Takým sa javí výraz jesť veľkou lyžicou, ktorý poľský ani ruský jazyk nepoužíva, napriek tomu, že v rámci indoeurópskej jazykovej skupiny sú v priamom príbuzenstve so slovenčinou a kultúrne tradície slovanských národov určujú ich myslenie, kultúrne dedičstvo. Slovenský výraz jesť veľkou lyžicou poukazuje na oblastný vplyv. V ruskom jazyku sa to povie slovesom пировать, poľština zas výrazom jesć dużo i dobrze, "jesť veľa a dobre", prípadne być zaproszonym na wielkie przyjęcie (WPS 552), "byť pozvaný na veľkú hostinu" vyjadruje spomínané slovné spojenie.

Nemčina nepoužíva tento výraz, napriek tomu, že v nemeckom slovníku existuje jeho doslovný preklad. Moji frankfurtskí, mníchovskí ani viedenskí poskytovatelia údajov nepoznajú daný, podľa nich v prvom rade karpatskému priestoru vlastný frazeologický výraz.

Spoločný obraz je charakteristický pre zdanlivo jednoduchú frazeologickú jednotku slovenského výrazu naklásť, rozložiť oheň,  prípadne maďarského tüzet rak. Úkon tej istej činnosti slovenčine veľmi blízka, príbuzná poľština označuje štruktúrou rozpalić ogien, "zapáliť oheň’. Ruský jazyk používa výraz разводить, развести огонь,  "založiť oheň". V rumunskom jazyku, ktorý je v úzkom vzťahu s okruhom kultúry Karpatskej kotliny, nachádzame tvar a face foc, "robiť oheň", čo zodpovedá nemeckému výrazu ein Feuer machen, "robiť oheň". Pri skúmaní paralelne vzniknutých tvarov v Karpatskej kotline sme objavili paralelu v omnoho vzdialenejšej oblasti. V štruktúre tatárskeho jazyka ут салу (ТаРС 465) a uzbeckého jazyka ут куймок (УРС 476) badáme v obraze vytvorenom prvkami znamenajúcimi ут "oheň" a салу, салу, "klásť, položiť" rovnaké obrazové a jazykové motívy danej frazeologickej jednotky.

Za ďalšiu jednoduchú frazeologickú jednotku možno považovať zhodu slovenského slova vodorovný a maďarského vízszintes. V oboch jazykoch vyjadruje daný pojem zložené slovo. V slovenčine sa používa aj štruktúra horizontálny, prevzatá z latinčiny. Poľština používa na označenie tohto pojmu lexémy poziomy, horizontalny. Matematický výraz pozioma (línia) znamenajúci vodorovnú čiaru, taktiež poukazuje na rozdielnosť, na označenie daného pojmu poľština zaradila hladinu zeme, nie vody. Rumunský jazyk používa iba slovo latinského pôvodu orizontal (MRSz 706). Daný pojem označuje slovom latinského pôvodu горизонтальный aj ruština. Na vyjadrenie pojmu vodorovný sa stretávame so slovom horizontal aj v angličtine.

Pozoruhodná je P. Dobšinským publikovaná obrazová zhoda slovenského frazeologického výrazu šialené huby pojedol s maďarským bolondgombát evett. Ruština používa na označenie obsahu frazeologického výrazu šialené huby pojedol slovné spojenie белены не ел, "nejedol som blen", prípadne белены что-ли объелся, "vari som sa blenu najedol". Vo frazeologických výrazoch používaných v ruskom jazyku a v Karpatskej kotline badať čiastočnú zhodu metaforických obrazov. Ako dôvod negatívnej zmeny v psychike vysvetľuje ruská štruktúra požitie otravnej rastliny, podobne ako maďarský a slovenský frazeologický výraz.

Poľština označuje ten istý obsah prísloviami nie upadnem na głowę!  "nepadol som na hlavu", nie zgłupiałem!, "neohlúpol som". Poľský jazyk u daného príslovia nepoužíva metaforický obraz zaužívaný v Karpatskej kotline či v ruskom jazyku, napriek tomu, že má k slovenskému jazyku veľmi blízko. Ani nemecké výrazy ich bin nicht verrückt, "nie som blázon", auf den kopf gefallen, "spadnúť na hlavu" neobsahujú obrazové prvky maďarských či slovenských prísloví. Uvedené výrazy sa používajú aj v maďarčine a slovenčine.

Metaforický obraz samotného frazeologického výrazu stavia na menšej frazeologickej jednotke, a to sú šialené huby, ktoré poľský, nemecký, ruský a rumunský jazyk vyjadruje prídavným menom jedovaté. Poľština používa na označenie denotátu pomenovanie grzyb trujący (WPS 142) "jedovatý hríb". Priestorový charakter potvrdzuje osmansko-turecké slovné spojenie delice mantar (ТуРС 216), "šialené huby", v ktorom význam prívlastku delice, "bláznivé, šialené" zodpovedá slovenskému a maďarskému. V slovenskej frazeologickej jednotke bláznivé sa objavuje aj variant šialené. Používanie danej frazeologickej jednotky v slovenskom jazyku jednoznačne poukazuje na maďarsko-slovenské jazykové vzťahy.

Vo frazeologickej práci Petra Tvrdého (1931) nájdeme výraz držať kone, voly (PT 89), kde sloveso držať sa používa v zmysle chovať. Slovensko-maďarský slovník pri slovese držať ako druhotný význam výrazu "držať kone" uvádza poznámku hovor. (hovorový výraz). 

Miestny charakter má aj frazeologický výraz prešiel mu cez rozum (PT 452) ktorý má svoju paralelu aj v maďarskom jazyku: "túljár valakinek az eszén". Poľský jazyk nepozná podobný obraz, namiesto toho používa sloveso przehytrzyć (WPS 1112). V ruštine taktiež nachádzame sloveso перехитрить (кого). Na označenie daného slova sa používa aj sloveso переплутовать (кого), prípadne výraz утереть нос (кому), ktorý dáva iný obraz. Nemecký jazyk slovesom überlisten oveľa jednoduchšie vyjadruje význam slovenského či maďarského výrazu. Ani v rumunčine nenájdeme podobný obraz, ale je tu prítomné sloveso a păcăli "dobehnúť, oklamať’, prípadne a trage pe sfoară, "špagátom poťahovať, podviesť’.

Podobne možno považovať za svojský aj frazeologický výraz „Máme daždivé časy” (PT 50), pri ktorom vysvetlenie slova čas Peter Tvrdý považuje za dôležité udávať slovom počasie. V zbierke nájdeme pritom aj príklad „Dávno už nebolo pekného času”, pri ktorom tiež uvádza spomínané vysvetlenie. V danom diele pri údaji čas nájdeme ďalší zaujímavý príklad: „Nemám času k vám prísť”, ktorého vysvetlenie je výraz nachádzajúci sa v zátvorke (po slovensky: nemám kedy k vám prísť). Spomínané príklady poukazujú na vplyv karpatskej oblasti. Na označenie počasia používa poľský aj ruský jazyk slovo pogoda. Na rozdiel od daného maďarského a slovenského výrazu szép idő van, "je pekný čas", aj nemecký jazyk používa na označenie daného výrazu namiesto slova Zeit, "čas" slovo Wetter "počasie".

Aj maďarská frazeologická jednotka „végén csattan az ostor” ako i slovenská „na konci bič plieska”, rovnaký obsah zobrazuje zhodným obrazom. Tomuto zodpovedajúce poľské „okaże się na konca”; „koniec wieńczy dzielo” naznačujú zhodu iba v obsahu, v obrazovom stvárnení sa však líšia.

Pri skúmaní paralely prísloví Byť niekde (u niekoho) pečený-varený a sülve-főve együtt vannak je opäť nápadná požiadavka zachovania jazykových zvláštností. Slovenská frazeologická jednotka po prevzatí štruktúry maďarského príslovia si uchováva aj priraďovaciu skladbu lokálneho charakteru pečený-varený. V poľskom jazyku sa nepoužíva kopulatívna skladba pečený-varený, ktorá je typická v prvom rade pre východo-euro-ázijské jazyky. Poľský ekvivalent je: „oni są nierozłiącznymi (zażyłymi) przyjaciołmi” "sú nerozluční priatelia". Rumunčina podobne ako poľština vyjadruje obsah príslovia slovným spojením a fi inseparabil, "byť nerozlučnými (druhmi)".

Popri frazeologických výrazoch aj na prísloviach badáme veľa zaujímavých javov v jazykovom systéme daného priestoru v Karpatskej kotline. Takéto príslovia predstavujú:

M: „Nagy fába vágta a fejszéjét"

Sl.: „Do hrubého stromu (do tvrdého pníka) zaťať’ (sekeru, sekerou)”

P: „Podjateś się zbyt wielkej rzecy”

N: „Er macht sich etwas Groses; an ein großes Werk; er hat Groses vor”

M: „Csalánba nem üt a menykő”

Sl.: „Do žihľavy hromy nebijú”

P: „Zlego diabli nie wezmą ”

Rus.: „Dуракам везет

N: „Unkraut verdirbt nicht”

Č: „Kopřivu mráz nespáli”

M: „Jön még kutyára dér”

Sl.: „ (Počkaj), príde na psa mráz”

P: „Przijdzie kreska na Matyska” atď.

K spomínaným otázkam priestoru sa v maďarskej a slovenskej frazeológii viaže aj dôležitá úloha koňa. Zbierka Gábora O. Nagya predstavuje 194 maďarských prísloví a porekadiel súvisiacich s koňom. Slovenské príklady zhodné s maďarskými: Dobrý kôň i na maštali kupca nájde a podlého po jarmokoch vodia, A jó lovat istállóban is megkeresik, "dobrého koňa i v maštali vyhľadajú". Maďarské porekadlo je oveľa hutnejšie a akoby vysvetľovalo význam slovesa megkeresik "vyhľadajú", slovenským ekvivalentom kupca nájde. Najcharakteristickejšia pre maďarské porekadlo je práve hutnosť a obraznosť, preto sa právom dá predpokladať, že slovenčina ho prevzala z maďarského jazyka. Na to poukazuje aj príklad zo zbierky Ede Margalitsa Vásár nélkül is elkel a jó lány és a jó ló, "Dobré dievča a dobrého koňa predajú aj bez jarmoku". Slovenský variant spája obrazy dvoch maďarských porekadiel.

Ďalšie paralelné tvary nájdeme aj v príkladoch Strememu koňovi uzdy a nie ostrôh, A jó lovat nem az ostor, hanem zabola vezeti, Nem kell serény lónak sarkantyú. Toto slovenské porekadlo zjednocuje obrazy viacerých maďarských porekadiel.

V prípade nasledujúcej paralely Spoločný kôň má košťavi chrbát, a porekadla Közös lónak túrós (táj: deres) a háta. "Spoločný kôň má doráňaný (boľavý) chrbát" prívlastok nám poslúži ako východisko pri určení smeru prevzatia.

V poľštine je daný metaforický obraz neznámy a nemčina tiež používa iný. Je to pravdepodobne výtvor priestoru Karpatskej kotliny.

Oboznámme sa s viacerými slovenskými variantmi jedného maďarského porekadla: Idegen lóról út közepén is le kell szállni; Z cudzieho koňa do bariny; Z cudzieho koňa i v najväčšom blate; Z cudzieho koňa i v poluste; Z cudzieho koňa i naprostred Váhu musíš zísť. K tvaru porekadla zo zbierky Ede Margalitsa prevzatého z práce Andrása Dunonicsa (1820): Lopott lórul tenger közepén is leszállítanak, "Z kradnutého koňa ťa vyložia aj uprostred mora" sa viažu i slovenské varianty. Použitie prvkov močiar, blato, Váh mohol motivovať tvar maďarského príkladu tenger közepén, "uprostred mora". Medzi kirgizskými porekadlami nachádzame obsahovo veľmi blízky príklad: ээси келсе, бээсин бер, "ak príde gazda kobyly, vráť mu ju".

Na porovnanie uvedieme ďalšie príklady. Sl.: Napľuj mu do očí, bude sa nazdávať, že dážď prší; M.: Köpj a szemébe - azt mondja, eső esik. "Napľuj mu do očí, povie, že dážď prší"; Tur.: üzüne tükürsen yağmur yağilor sanar (der), "Napľuješ mu do očí, povie ti, že dážď prší"; Rus.: Хоть плюй в глаза - и то божья роса; Ему хоть плюй в глаза, а он говорит: божья роса (Д. І. 113), "Napľuj mu do očí, a on povie, že je to božia rosa". Obrazový materiál slovenského príkladu je vzdialenejší od metaforického obrazu ruského porekadla ako od maďarského či tureckého. Ruský príklad namiesto jednoduchšieho dážď používa nadnesenejší výraz божья роса, "božia rosa".

Sl.: Lacné mäso - riedka polievka; M.: Olcsó húsnak híg a leve, "Z lacného mäsa lacná polievka’; Тurk.: Дешевый суп невкусен, "Lacná polievka je bez chuti"; Aрзанын чорбасы чыкмаз, "Z lacného mäsa nebude dobrá polievka"; Rus.: Дешевая рыба - дешевая и уха, "Lacná ryba - lacná polievka".

Prívlastok riedka v slovenskom prísloví sa zhoduje s maďarským prísudkom híg. Kým v ruskom metaforickom obraze príslovia je zaužívaná ryba, v slovenskom i maďarskom prípade je to slovo mäso. Nemčina nepozná obrazové stvárnenie daného príslovia. Namiesto toho používa jazykový tvar „für billige Ware ist jeder Kreuzer”. Poľské príslovie používa tvar vytvorený z veľmi blízkych, predsa však odlišných prvkov: „tanie mięso psy jedzą, "lacné mäso psy žerú".

Sl.: Keď ti dávajú, ber, keď ťa bijú, utekaj (SP 40); M.: Ha adnak, vedd (fogadd) el, ha ütnek, szaladj el! "Keď dávajú zober, keď bijú ujdi!"; Rus.: Дают - бери, бьют - беги, "Dávajú - ber, bijú – utekaj"; Tat.: берендан ал, урандан гач, "Dávajú - ber, bijú – utekaj"; Tur.: аş gördün gel, dayak gördün kaç, "Dávajú - ber, bijú – utekaj"; Тurkm.: беренден ал, урандан гач, ’Dávajú - ber, bijú - utekaj.’

Sl.: "Kto so psami spáva, s blchami vstáva"; M.: Aki ebbel fekszik, bolhásan kél; "Kto si so psom líha, s blchami vstáva"; Tur.: Köpekte yatan pire ile kalkar, "So psom spiaci zablšený vstáva"; Rus.: С собакой ляжешь - с блохами встанешь, "so psom si ľahneš - s blchami vstaneš".

Aj v prípade uvedených paralel, ako dôležité východisko pri určovaní úlohy odovzdávajúceho či preberajúceho jazyka, poslúžil turecký príklad. Medzi prísloviami v slovenskom jazyku je zopár príkladov, nad ktorými si možno lámať hlavu. Nachádzame aj také príslovia, ktorých maďarská verzia nie je známa, avšak medzi Turkami žijúcimi v strednej Ázii, prípadne národmi žijúcimi v ruskej kultúrnej zóne povodia Volgy sú všeobecne známe. Slovenské príslovie Hlava živa klobučkom dobiva je zahrnuté aj v zbierke východných prísloví G. L. Permjakova (2000). V priebehu nášho výskumu sme našli udmurtské, tatárske, uzbecké, ruské ekvivalenty.

Slovenský variant príslovia z hľadiska jazykových prvkov prezentovaného obrazu sa oveľa viac podobá neslovanským príkladom, ako jazykovo príbuznému ruskému, ktorý danú štruktúru pravdepodobne tiež prevzal z niektorého z uvedených jazykov.

V zbierke maďarských prísloví chýba aj ďalší slovenský príklad: Videla žaba koňa kuť, zdvihla tiež nohu; Tat.: Aт ятын дагалаганда, бока ботык кыстыре, "Podkúvajú koňa, a žaba nohu dvíha"; Tur.: Atlar nallanirken kurbağalar ayak uzatmaz, "Podkúvajú koňa, a žaba nohu dvíha"; Uzb.: Когда подковывают коня, и ослык поднимает копыты, "Podkúvajú koňa a žriebä somára nohu dvíha"; Rus.: Коня куют, а жаба лапы подставляет, "Podkúvajú koňa a žaba nohu dvíha".

Sl.: Ja pán, ty pán, kto bude kozy pásť?; Kirg.: Cен салар да, мен салар - атка чoпту ким салар? "Ty si šéf aj ja som šéf, kto teda dá koňom sena?"; Tur.: Sen ağa, ben ağa, bu ineği (koyunlari) kim sağa? "Ty si pán i ja som pán, tak kto podojí kravu (ovce)?"; Sen dede, ben dede, bu atti kim timar ede? (ТуРС 762), "Ja som starec, aj ty si starec, kto vydrhne kone?"; Rus.: Я вашец, ты вашец, а кто ж хлеба пашец? Ты сударь, и я сударь, а кто хлеба пахарь?, "Aj ty si pán, aj ja som pán, kto bude orať a siať?"

Spoločné črty ukážok slovensko-altajskej paralely sa skrývajú v obrazoch prevzatých z pastierskeho spôsobu života. Ruský ekvivalent si berie príklady obrazov zo života poľnohospodárov. Zvláštnu hodnotu predstavuje zbierka ujgurských a osmansko-tureckých prísloví Ignácza Kúnosa, ktoré v žiadnom prípade nemohli vzniknúť na podnet ruských prísloví. Zaujímavé je aj to, že v kirgizskom, ujgurskom a druhom tureckom prísloví sa objavuje postava človeka opatrujúceho koňa.

Ekvivalenty nasledovného slovenského príslovia sa používajú prakticky vo všetkých turkických jazykoch: Rana sa zahojí, ale slovo nie; Tat.: Kылыч яраси тозэлер, сvз ярасы тозэлмэс, "Rana mečom sa zahojí, rana slovom nie"; Tur.: Kiliç yarasi gider dil yarasi gitmez, "Rana po meči sa zahojí, rana po jazyku nie"; Turkm.: Tыг ярасы битер, дил ярасы битмез, "Rana po meči sa zahojí, rana po jazyku nie"; Uzb.: Kилич яраси тузалади, тил яраси тузалмайди, "rana po meči sa zahojí, rana po jazyku nie".

Na vysvetlenie spomínanej svojráznej slovensko-stredoázijskej paralely poslúži zmena maďarského systému prísloví, znejasnenie, prípadne premena jednotlivých štruktúr. Názorným príkladom tohto javu sú slovenské rozprávky o nadprirodzených bytostiach (mytologické rozprávky), v ktorých sa presnejšie uchovali motívy epizód, povinne používaných v rozprávkach všeobecne známych v kruhoch turkických národov strednej Ázie, ako v maďarských ľudových rozprávkach.

Ako to vidieť z variantov maďarských rozprávok, slovenský folklór konzervoval mytologické prvky epizódy «Dobrodružstvo obrieho orla v podzemí», rozprávky typu Syn bieleho koňa, v tvare záveru. Pavlom Dobšinským zaznamenaná najznámejšia a zároveň za vlastnú tvorbu považovaná rozprávka Lomidrevo, alebo Valibuk sa stala uchovávateľom tvaroslovného prvku považovaného J. Stebljovovou za povinný motív, ktorý je postavený na antagonizme ORLA a HADA. Asimilačnú silu motivovanú spomínaným kultúrnym kontaktom naznačuje Viera Gašpariková osobitou otázkou rozboru Jánošíkovej legendy, oddelením skutočných historických osôb a hrdinov vytvorených ľudovou obrazotvornosťou v najvýznamnejších slovenských baladách. V. Gašpariková spomína, že popri Jánošíkovi, Rajnohovi, Gajdošíkovi ako hlavnom hrdinovi v baladách nájdeme aj rozprávkové bytosti s nesmiernou silou Lomidrevo a Valibuka, čo sú vlastne dva varianty mena toho istého hrdinu. Spomínaná slovenská ľudová rozprávka je ekvivalentom maďarskej rozprávky typu Syn bieleho koňa, a jej najpočetnejšie varianty (53) narátal János Berze Nagy (1957) vo svojej etnografickej práci, v katalógu Maďarské ľudové rozprávky.

Prel.: Mária Fazekašová