Ohlasy - Polemika ● Októbrové oslavy

Ľudovít Štúr bol veľký Slovák, Slovan aj Európan. Nech si každý spytuje svedomie, či sa mu minimálne v tomto vyrovná. (S. Bajaník) ● Nerobím si nijaké nároky na absolútnu objektívnosť, a navyše som vrúcnym zástancom plurality názorov. (Š. Markuš)

Ad. Októbrové oslavy (Štefan Markuš, Ľudové noviny, č. 44/2005, str.2)

Núka sa potreba čitateľom aj autorovi pripomenúť: Ak nič iné, a mohlo by toho byť viac, len dielo J. Kollára „Uber der literarische...“ (1832), P. J. Šafárika „Geschichte...“ (1826) je základne vzdelanému Slovákovi vysvetlením „nevysvetliteľného“, prečo Ľudovít Štúr prišiel s „Die Beschwerden...“ (1843), „Das neunzehnte Jahrhundert...“ (1845) „Das Slowekthum...“ (1867, 1931)... Múdremu stačí.

Ak si autor vysvetľuje toto dielo ako jeho tzv. východný „testament”, upozorňujeme na iný Štúrov testamentárny odkaz: „Keď vystupujeme na politické javisko Európy, podávame návrh na zvolanie všeobecného európskeho zjazdu národov na prerokovanie všetkých medzinárodných otázok. Presvedčení sme, že slobodné národy ľahšie sa dohodnú ako platení diplomati. V mene slobody, rovnosti a bratstva všetkých národov”. (Praha 1848. Manifest k európskym národom zo Slovanského zjazdu).

Ak podľa neho a „spoľahlivých prieskumov“ väčšina Slovákov volá po revízii Česko-Slovenska, ktorého štruktúre zasvätil svoje iniciatívy pred r. 1993 aj Štefan Markuš, a možno aj potom - hoci prijal funkciu veľvyslanca samostatnej Slovenskej republiky v Maďarsku - pripomeňme tradične manipulovanú „spoľahlivosť štatistík” (o tejto máme tiež svoje vedomosti) a pokúsme sa odhadnúť kvantum občanov Maďarska, ktoré by prijalo revíziu „Veľkého Maďarska”, resp. Uhorska alebo zrušenie Trianonskej zmluvy...

Ľudovít Štúr bol veľký Slovák, Slovan aj Európan. Nech si každý spytuje svedomie, či sa mu minimálne v tomto vyrovná. Nedá nám však vyrovnať sa so zistením, že autor „Listov z Bratislavy” - rodák z Níreďházy - nereagoval na rušenie školy aj s jazykom slovenským v Níreďháze, ani na šovinistické skupinové „spoľahlivo dokumentované” výzvy „Pusztulj Tirpák!!!“, dotýkajúce sa jeho rodiska, rodiny, predkov, pričom na obe níreďházske kauzy reagovala Matica slovenská. A nielen ona.

Odporúčame Š. Markušovi zistiť si v jeho rodisku prínos, akým aj MS prispela do záchrany tejto školy. Ani v jednom slovenskom (nie česko-slovenskom) zahraničnom periodiku som neobjavil pokusy o „demytologizáciu” slovenských národných dejín, nadbiehanie nostalgii, popieraniu všeobecne uznanej skutočnosti v rozhodujúcich politických štruktúrach Európy a sveta - suverénnej SR, okrem tohto prípadu...

Pozdravujeme Vás aj my!

Stanislav Bajaník

Matica slovenská

Rád by som pánovi S. Bajaníkovi pripomenul, že moje Listy z Bratislavy sú listami z Bratislavy. Ich zámerom od počiatku myšlienky je reflektovať slovenskú skutočnosť na Slovensku a tým priblížiť aspoň čiastkovo náš život krajanom. Pripúšťam, že takýto reflex môže byť aj subjektívny. Nerobím si nijaké nároky na absolútnu objektívnosť, a navyše som vrúcnym zástancom plurality názorov. Dokonca aj pri posudzovaní diela tak významnej osobnosti ako bol Ľudovít Štúr. V Listoch zámerne nekomentujem udalosti v Maďarsku, lebo sa nazdávam, že na to sú povolaní iní. Je dobré, ak sa do takej úlohy nanominovala aj Matica slovenská. Analýzu politického diania a života v Maďarsku som robil, kým som pôsobil ako veľvyslanec v Budapešti. Moje Listy nechcú byť ani konfrontačné (a zdá sa, že zatiaľ ani neboli). Preto som rasistické excesy v mojom rodisku nekomentoval. Ubezpečujem pána Bajaníka, že osobne ma níreďházske udalosti vyrušili. Ako súkromná osoba som však necítil potrebu urážku môjho tirpáckeho pôvodu „rozmazávať“. Už aj preto nie, lebo nechcem Tirpákom ešte viac priťažiť.

Záverom: Pán Bajaník zrejme rád mystifikuje. Vyčítal z Listu informáciu o pokusoch revízie slovenských národných dejín (sic!). Naviac nerozumiem, prečo som napádaný za zverejnené čísla, ktoré sú výsledkom verejného prieskumu. Žeby nás pálila pravda o sebe samých?

Štefan Markuš