Niekedy mi napadne len tak zo zvedavosti otvoriť nejaký internetový kalendár a pozrieť si, čo sa udialo v daný deň pred rokmi, desaťročiami, stáročiami a zároveň sa ponoriť v myšlienkach trocha do histórie. Dňa 26. septembra mi padlo do oka okrúhle jubileum, 25. výročie prijatia zákona o prisťahovalectve a vysťahovalectve, ktorý však umožnil neobmedzený prechod cez hranice.

Narodila som sa dva roky po zmene režimu, takže pre mňa je nepredstaviteľný svet Rákošiho a Kádára. Napriek tomu, že je to časovo dosť blízko, teda poznám ho nielen zo strán učebníc, ale aj z rozprávania rodičov a starých rodičov. Staré dobré časy – mávnu rukou, keď si spomenú na to obdobie. Ja však nechápem, prečo boli tie časy také dobré, keď sloboda bola v takej miere obmedzovaná? Aby som však použila klišé, podľa pre každého je najkrajším obdobím mladosť, na ktorú si vždy každý rád spomína ako na perfektné. A čo vidím dnes? Nekonečné možnosti vo všetkých oblastiach života, od štúdia, práce, cez cestovanie, po voľnočasové aktivity. A čo robím ja? Študujem a pracujem. A okrem toho? Sedím pri počítači a zabíjam čas na Facebooku. Čo všetko by som mohla robiť namiesto toho? Napríklad športovať, ísť na výlet, na prechádzku, cestovať. Čítať dobrú knihu, pozrieť si nejaký film, variť, piecť, tancovať... Alebo jednoducho rozprávať sa. S rodinou, kamarátmi, neznámymi. Konverzovať, polemizovať, debatovať, diskutovať. O každodenných veciach, dianí vo svete, zaujímavostiach, pocitoch, o živote. Ako to robievali aj moji rodičia pred 2-3 desaťročiami. Aha. Takže vážení, s vašim dovolením, odskočím na kávičku so starým kamarátom. Urobte to aj vy, hneď po prečítaní najnovšieho čísla Ľudových novín!

(kan)