Namiesto editoriálu - Vojenčina
- Podrobnosti
- Kategória: Publicistika
Pred pár týždňami sme mali doma rodinné posedenie, pri stole sedeli väčšinou muži v strednom a v zrelšom veku. Témou, ktorá sa automaticky vynorí po chutnom obede a po poháriku vína bola vojenčina, veď všetci prítomní mali vlastné historky a anekdoty o časoch so „zelenou knižkou“.
Ako žena som sa nezapojila do debaty, ale ako matka štyroch synov si myslím, že povinná vojenská služba svojho času nebola až taká zlá vec, ako si to mysleli pred 10 rokmi, keď ju zrušili. (A teraz nemyslím na míňanie peňazí daňových poplatníkov velením ozbrojených síl a administratívnych pracovníkov a na nezodpovedné hospodárenie a krádeže v kasárňach a mimo nich! Lebo to bolo naozaj zlé!)
Pred 10 rokmi, 4. novembra 2004, sa po dlhých profesionálnych a občianskych debatách, a po zmene Ústavy, definitívne skončila 135- ročná éra povinnej vojenskej služby v mierových časoch. Bolo to už nutné zlo! V posledných rokoch pred zrušením vojenčiny sa „záklaďák“ prakticky nič užitočné nenaučil, iba preflákal pár mesiacov po skončení strednej školy. Nemal z toho žiadny úžitok ani štát, ale ani narukovaný.
Dnešní stredoškoláci už nepoznajú pocity, ktoré zažívali ich vrstovníci pred pätnástimi či dvadsiatimi rokmi v očakávaní odvodu na vojenčinu. Bola to súčasť života, aj keď boli vždy takí, ktorí sa vyhli brannej povinnosti. A zrejme každému je jasné, že aj vtedy boli chlapci, ktorým narukovanie bolo vzkriesením oproti tomu, čo mali doma, ale samozrejme pre väčšinu to bolo bremenom. Keď na nič iné to nebolo dobré, aspoň sa naučili počúvať a vykonať rozkazy nadriadených bez uvažovania a odvrávania. Momentálne máme už iba profesionálnych vojakov a vojačky v profesionálnej armáde za profesionálne platy a možno už aj profesionálnych dôchodcov. A je nám z toho dobre?
Žijeme v dobe, keď ľudia majú pocit, že bezpečnosť je daná právom, ozajstné konflikty sme nezažili na vlastnej koži už 60 rokov (chvalabohu!). A čo, ak sa svet zmení, veď história sa opakuje.
A tak sa vynára ďalšia otázka: dokedy máme ešte právo na mier? A keď už nebude, kto nás bude chrániť? Profesionáli?
(ik)
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199