Som Eva Fábiánová. Slovenka v Maďarsku, matka, poetka a z profesionálneho hľadiska novinárka. Už skoro poldruha desaťročia pracujem v Ľudových novinách a musím sa Vám, milí čitatelia, priznať, sú to moje najkrajšie roky.

Už ako žiačka budapeštianskej slovenskej školy som „robila“ noviny. Naozaj robila, veď práve v čase mojich stredoškolských rokov prešiel časopis slovenského gymnázia na prípravu počítačom. Pamätám si, ako sme spolu s našou profesorkou Vlastou Verešovou spoznávali počítačové programy, ktoré napomáhali vydávaniu Študentského pera. Bolo pre mňa samozrejmé, že po gymnáziu som pokračovala vo svojom štúdiu v Bratislave, ale v otázke zamerania som mala problémy. Vedela som len toľko, že chcem prispieť k prospechu Slovákov v Maďarsku. Takže som nemala na výber, musela som sa spýtať svojich kamarátov, znalcov národnostnej politiky, čo naša Slovač potrebuje. A oni, poznajúc moje vlohy, mi odporučili novinárstvo. Takže som sa vybrala do Bratislavy, kde som úspešne ukončila štúdium v smere tlačové agentúry a tlač. Odtiaľ som sa vrátila do Maďarska a vyše roka som bola tlačovou referentkou „čerstvej“ Celoštátnej slovenskej samosprávy. Ďalší rok ma už našiel znovu v Bratislave, kde som sa mohla zdokonaľovať v novinárskom remesle v redakcii Új Szó. Je to čudné, ale pracovala som v denníku Maďarov na Slovensku. Avšak na druhej strane, je to denník, ktorý si odo mňa vyžadoval nový prístup k práci. Dostala som tú najtvrdšiu výchovu v zdokonaľovaní sa vo svojej profesii. Ale keď ma volali späť domov, neodolala som Ľudovým novinám.

Je to môj domov, sú to - aj moje - noviny. Ale v prvom rade sú to naše noviny. Ktoré informujú o našich veciach. O tom, čo je pre nás dôležité. A aké mám plány na čele nášho týždenníka? To som vám načrtla v titulku. Ďakujem za Vašu dôveru a sľubujem Vám otvorenosť. Všetkým, všade, pri všetkých príležitostiach.

O svojich nápadoch za posledné roky Vám nebudem písať, veď ste si ich mohli prečítať pred dvoma týždňami práve na tomto mieste. Som nesmierne rada, že moje návrhy sa uchytili a tvoria súčasť môjho „domova“. Mám však aj ďalšie „zlepšováky“ a už sa teším, ako Vám ich predvediem - verím, že na najväčšie potešenie všetkých nás.

Eva Fábiánová