Už sa ani nepamätám, kedy to začalo, ale isté je, že v poslednom čase sú všade nejaké festivaly. Voľakedy sme tu mali obecné dni, hudobné a športové stretnutia, ale v posledných rokoch iba festivaly: pivové, vínové, rôzneho hudobného žánru, alebo najčastejšie: multižánrové.

Globalizácia nechtiac zastihla aj nás a my zrazu nevieme, kam sa skôr dívať. Už nie tak hľadáme predmet svojej dovolenky, kde je pekná príroda alebo kde sa môže rodina dobre zabaviť, ale aké festivaly sú na okolí. Sponzori drvivej väčšiny týchto podujatí „pohltia“ aj posledný nápad, ktorý voľakedy iniciátori mali. Za vstup sa platí alebo nie. Ak áno, tak tam väčšinou nájdeme jednoliaty dizajn, ak nie, potom sú ceny trochu vyššie ako inde. Jedno je však rovnaké. Všade nájdeme cukrovú vatu. Vedeli by ste si predstaviť festival, hoci aj pivový, bez cukrovej vaty? Ochutený hrubozrnný cukor šantivým rotovaním sa meniaci na ľahučké vlákna objímajúce paličku by mohol byť teda festivalovým symbolom. Dostanete ho vo všetkých dúhových farbách, najčastejšie však v ružovej. Tú majú radi dokonca aj chlapci. Ani by ste neuverili, ale minule na kúpalisku sme si mohli kúpiť cukrovú vatu v neslýchaných chutiach. Na našich mlsných jazykoch sa mohli roztápať chute pripomínajúce zelené jablko s banánom, malinami a brusnicami, či vanilkou, čerešňami, ananásom, hroznom, ale najväčší hit medzi deťmi bol šmolko. Napokon však sú všetky iba sladké, až presladké.

Takto nakoniec aj z festivalov nám neostane nič iné iba sladkastá príchuť na jazyku, ktorej sa nevieme zbaviť, hoci by sme si to už priali.

Eva Fábiánová