Týždenník Prečo? o Maďaroch

Týždenník literatúry faktu Prečo?, resp. internetová stránka www.chelemendik.sk, ktorú zostavuje ruský spisovateľ na Slovensku Sergej Chelemendik od roku 2005, uverejňuje úryvky z knihy Jerguša Ferka Maďarské (seba)klamy.

Táto publikácia sa stala udalosťou v slovenskom kultúrnom živote. Viac z knihy sa možno dočítať na adrese www.chelemendik.sk/doc.php?d=00000023.

Maďarské (seba)klamy

Úryvok z knihy Jerguša Ferka

Nenávidený Trianon Maďarom paradoxne priniesol naplnenie ich dávneho sna o maďarskom národnom štáte, o štáte, v ktorom by mali Maďari väčšinu. (V Uhorsku sa im väčšinové postavenie nikdy nepodarilo dosiahnuť. Ani najväčšie priemyselné odvetvie Uhorska, ktorým bola štatistická veľkovýroba Maďarov, im nepomohlo prekročiť hranicu 50-percentného podielu na počte obyvateľov. Kto sám seba odsúdil na život v sebaklamoch, prestáva byt subjektom a stáva sa skôr objektom dejín. Najväčší maďarský sen sa tak splnil proti ich vôli a celkom inak, ako si vysnívali. Trianon im daroval, či presnejšie vnútil, národný štát. Tu treba pripomenúť, že Maďari sa pozitívnym historickým posunom väčšinou vzpierali, azda s výnimkou prechodu od komunizmu k pluralitnej spoločnosti roku 1989. Starí Maďari sa vzpierali prechodu k usadlému spôsobu života a kresťanstvu, novodobí Trianonu, ktorý im vnútil národný štát a urobil z nich väčšinu, i vodnému dielu Gabčíkovo, ktoré ich ochránilo pred povodňami.

Trianon zároveň skoncoval s metódou nasávania nemaďarských zdrojov z okolia, hlavným zameraním maďarskej politiky. Pre Budapešť to bola naozaj katastrofa, koniec násilnej asimilácie, udržiavania Nemaďarov na nižšom kultúrnom stupni likvidovaním predovšetkým ich školstva a inteligencie. Koniec získavania lacných pracovných síl, koniec vstrebávania nemaďarskej inteligencie a posilňovania vlastnej kultúry, vedy a hospodárstva, keďže „Maďarstvo takých činiteľov produkuje pomerne málo”! Tu sa im vymklo z područia vyše 10 miliónov ľudí! Katastrofa, ktorú tak dojemne popísali stovky maďarských politikov, novinárov, dramatikov, prozaikov a básnikov. Prirodzene, bez zmienky o pravých príčinách rozpadu Uhorska, ktorými boli najmä násilná maďarizácia, ekonomický kolonializmus a totalitárny štátny terorizmus.

Takisto ani pri 80. výročí Trianonu roku 2000 v budapeštianskych médiách nezaznela ani len zmienka o tom, že „Trianon je ideologicky založený vo vrcholnej idei demokratickej: v sebaurčení národov” a Rakúsko-uhorská monarchia zanikla „v podstate pre regeneračnú neschopnosť“ (D. Rapant). Aj v Nemecku pôsobila intenzívna revanšistická propaganda, ale to, čo sa dialo po 4. júni 1920 v Maďarsku, malo všetky parametre masovej posadnutosti. Maďari sa pripravovali na vlastnú budúcnosť čoraz hlbším utápaním sa v nereálnych fantazmagóriách, aj preto je 20. storočie storočím maďarských prehier (Gy. Horn).

Svetový zväz Maďarov, ktorý nezabudol zasadať práve v predvečer výročia, volá vo svojom uznesení po (morálnej) revízii Trianonu. Už výraz „morálna revízia” je pozoruhodný, rovnako ako ďalšie perly zo zlatého fondu maďarského kľučkoslovia („národná menšina” či „personálna autonómia”).

„Trianon znamená mier. Kto je proti Trianonu, hľadá vojnu,” napísal Andrej Ferko, polemizujúc s Istvánom Bibóom (1911-1979), „jedným z najvýznamnejších maďarských mysliteľov 20. storočia, ba možno celých maďarských duchovných dejín”, ako ho charakterizoval R. Chmel. Bibó totiž vo svojom diele Bieda východoeurópskych malých štátov neskrýva svoje protitrianonské názory (podobne ako mnohé ďalšie maďarské osobnosti, napríklad aktuálne oslavovaný Sándor Márai alias Grossmidt, či novšie Francois Fejtö). Ani István Bibó, jeden z významných maďarských autorov, teda nebol schopný vystúpiť spod trianonského tieňa...

Bibóov postreh o „osudovej neschopnosti pochopiť skutočné danosti vlastnej situácie” v značnej miere platí na maďarskú spoločnosť dodnes. Stačí sa pozrieť, čo hovoria o Trianone maďarské učebnice dejepisu... Pokračujúca trauma z Trianonu je traumou zo skončenia zlatej éry Maďarstva, ktorou boli roky najnehatenejšieho uplatňovania kolonialistického nasávania zdrojov zo svojho okolia. Kým tento model pomocou uplatňovania štátneho terorizmu fungoval, Maďari (presnejšie ich vládnuca elita) prežívali svoj historický zenit. Koniec éry maďarského pocitu úspešnosti, po ktorom väčšinou márne prahli počas celých svojich dejín, im psychologicky splynul práve s Trianonom, pričom ignorovali vnútorné príčiny, ktoré k nemu viedli. Trianon tak obnovil a ešte posilnil maďarský (seba)klam, že príčinou ich neúspechov sú vonkajšie faktory.

Po roku 1920 sa potrianonské Maďarsko stalo na dlhé desaťročia nedemokratickým, zaostalým chudobincom Európy, čo vážne naštrbilo oficiálny mýtus o výnimočných kvalitách maďarského národa a jeho „historickom poslaní” v Karpatskej kotline. Preto Trianon začal slúžiť ako výhovorka, i ako záchranná brzda pred očistným, ale značne nepríjemným sebaspytovaním. Veď za všetko môžu tí druhí...