Jules Verne (jeho hrdinovia) pod Pilíšom

Poznáte Päť týždňov v balóne, Tajomný ostrov, Dva roky prázdnin alebo Plávajúci ostrov? Poznáte také mená ako kapitáni Nemo a či Grant, Robur, Hector Servadac, Phileas Fogg, Ceasar Cascabel? Áno, všetko sú to názvy románov či hrdinov z diel velikána cestopisnej a dobrodružnej literatúry druhej polovice 19. storočia - Julesa Verna. Čo má Verne spoločné s Pilíšom? Veľa!

Slávny francúzsky spisovateľ zablúdil vo svojich cestopisných románoch na mnohé miesta zemegule. Prešiel Severným i Južným pólom, plavil sa po všetkých oceánoch, dokonca aj dvadsaťtisíc míľ pod morom. Dobýjal vzdušný priestor predchodcami najmodernejšej leteckej techniky, cestoval na Mesiac, pochodil rozličné sveta kúty na všetkých kontinentoch. Neobišiel ani vtedajšie Rakúsko - Uhorsko. Na území monarchie za čias Ferenc Jožka sa odohrávali viaceré jeho romány. Známy je román Mátyás Sándorfy alias Nový gróf Monte Christo. Podobne Tajomný hrad v Karpatoch, ktorý sa nachádzal kdesi na úpätí Retezatu - dnes v Rumunsku. Menej známou knihou je Tajomstvo neviditeľnosti, v ktorej spoznávame kraje okolo Nového Sadu - dnes Srbská Vojvodina.

My sa pristavíme pri románe Lodivod dunajský. Autor zaujímavým spôsobom predstavuje rieku Dunaj od prameňa v Nemecku až po ústie do Čierneho mora. Ako dobrodružný román klasickej schémy má kladného a záporného hrdinu a ich vzájomné súperenie má na svedomí jedna žena. Hrdinovia sú Bulhari. Je rok 1876. Kladný hrdina Iľja Bruš alias Sergej Ladko sa plaví na člne dolu Dunajom. Dôvod? Pomoc bulharskému protitureckému odboju (ktorého predstaviteľom je aj spomínaný hlavný hrdina). Jeho protivník (Ivan Striga!) sa zase plaví ako „predstaviteľ“ obyčajného riečneho zbojstva (piráti na Dunaji!). Do ich vzájomného riečneho súboja ešte vstupuje policajný komisár z Viedne a Budapešti Karol Dragoš. Kladný hrdina s policajným komisárom sa tvrdo stretávajú s nástrahami veľtoku a najmä neprajníkov. Preputujú takto až do Dunajskej delty a Čierneho mora.

Čo má Verne spoločné s Pilíšom? Veľa! Práve na týchto miestach sa dramatizuje zápletka knihy. Ako popisuje Verne kraj pod Pilíšom? V ôsmej kapitole sa dostaneme k Bratislave, kde sa hrdinovia románu ani nezastavia a zakotvia asi 15 km pod mestom (usudzujem, že dnes by to mohlo byť na mieste medzi Šamorínom a Dunakiliti - asi tam, kde na maďarskom území stojí torzo dunajskej hrádze pre priehradu Gabčíkovo). Ďalšiu noc prečkali niekoľko km pod Komárnom. Rozhodujúce dramatické udalosti románového príbehu sa odohrávajú najmä na pilíšskom úseku v Dunajskej zákrute, medzi Ostrihomom (Esztergom) a Senondrejom (Szentendre).

Slovami Verneho: „Karpaty opisujú v severnej časti niekdajšieho Uhorska obrovský oblúk, ktorého západný oblúk sa delí na dve podružné vetvy. Jedna sa končí pri Dunaji pri Pressburgu (Bratislava), druhá prekračuje rieku v blízkosti Granu (Ostrihom), a na pravom brehu vrchom Piliš dosahuje výšku sedemstošesťdesiatšesť metrov.“

Hlavný hrdina a policajný komisár splavili po nocľahu pod Komárnom Dunaj až k Ostrihomu. Iľja Bruš vystúpil na ľavom brehu (asi v miestach dnešného Štúrova) a vybral sa pozrieť domov do Salky. To je tiež zvláštnosť knihy Lodivod dunajský. Hrdina knihy mal bydlisko v Salke - dedina leží niekoľko km povyše ústia Ipľa do Dunaja na území dnešného Slovenska! Policajný komisár sa preplaví do Ostrihomu, kde aj prenocuje. Ráno za búrky sa plavia dolu Dunajom, ale „postupovali len veľmi pomaly proti silnému víchru a po štyroch namáhavých hodinách prešla loďka len asi desať km od Ostrihomu.“ Pri ústí Ipľa vlny zmietli komisára do rieky, ale hlavný hrdina ho zachránil. Vybral sa po pomoc do dediny na ľavom brehu Dunaja asi 1500 metrov vzdialenej. Podľa mňa by to mohla byť Chľaba alebo Ipolydomosd.

A tu sa začínajú udalosti zamotávať. Hlavného hrdinu zločinci polapia a uväznia na lodi. Policajný komisár sa medzitým dozvie o prepade vily grófa Hagenaua ležiacej asi päťsto metrov od Dunaja niekde na pravom brehu, asi štyri kilometre od Ostrihomu (Búbánat-völgy?, Pilismarót?). Z prepadu podozrieva spomínaného spolucestujúceho Bruša. Od vily sledujeme zle podkovaného koňa (jeho stopy) až k ošarpanej krčme. Kde je táto krčma? Podľa spisovateľa mala krčma z obchodného hľadiska veľmi výhodnú polohu. Ovládala križovatku troch ciest, z ktorých jedna viedla na sever, druhá na juhovýchod a tretia na severozápad. A nachádzala sa na úpätí jedného z pahorkov predhoria vrchu Pilíš zvažujúceho sa až do údolia Dunaja.

Na pomoc si zoberme mapku pravého brehu Dunajskej zákruty od Ostrihomu po Senondrej. Spojnica týchto dvoch miest cez Pilíšske vrchy s križovatkou cesty priamo na sever k Dunaju by mala určiť polohu literárnej krčmy. Ale kde spustiť severojužnú cestu od Dunaja? Z Pilismarótu, Dimiša, Vyšehradu? Čo k tomu na bližšie určenie dodáva Verne? Z ďalšieho textu vyplýva, že spomínanú severojužnú čiaru môžeme nakresliť najskôr štyri kilometre od Ostrihomu, ale nie neskôr ako v ohybe za Dimišom - najďalej po Lepence. Podľa knihy sa však asi tri km na sever od ošarpanej krčmy - miesta potýčky policajtov so zločincami, prechádza cez polia k Dunaju. Tie sú skutočne len pri Pilíšskych Moravciach. Po tom všetkom sa mi zdá, že túto fiktívnu ošarpanú krčmu by sme mohli umiestniť niekde medzi Senváclavom, Chotárnou skalou (Dobogókő) a Huťou, na severných svahoch Chotárnej skaly a vedľajších vrcholov a v priľahlých údoliach.

Ťažko možno jednoznačne určiť miesto, kde by mohla stáť Verneho ošarpaná krčma pod Pilíšom. Ťažko najmä preto, lebo konkrétna krčma i zámok grófa Hagenaua je len autorskou fikciou spisovateľa. Na druhej strane nebolo by od veci, aby najmä starší Pilíšania porozmýšľali, či o nejakej starej krčme si niečo nepamätajú. Veď ako sa hovorí - nie je dym bez ohňa. A keby aj taká krčma nikdy nebola - prečo by nemohla byť v budúcnosti. A myslím si, že by si našla aj návštevníkov.

Dej románu Lodivod dunajský nekončí za ústim Ipľa - pokračuje aj po zložitých udalostiach na pilíšskych brehoch Dunaja, dobrovoľnou i nedobrovoľnou plavbou protagonistov románu po rieke. Mihne sa Vyšehrad, Senondrej i Budapešť. Hrdinovia sú odplavení Dunajom až po posledné mesto vtedajšieho Uhorska Zemun, kde sa dej ďalej zamotáva, aby sa rozmotal až v ústi Dunaja. Ale to už nie je problém Pilíšanov...

Na záver jedna poznámka. Hlavní hrdinovia sú Bulhari. Kladný bulharský hrdina býva dokonca v Salke na brehu Ipľa. Príliš veľa Bulharov pod Pilíšom! Skade sa tam nabrali? Ponúkam jedno vysvetlenie - a nie príliš „kóšer“. Maďarská (skôr oficiálna historiografia) už viac ako sto rokov výrazne zdôrazňuje „bulharskú“ stopu v uhorskej (maďarskej) histórii. Samozrejme, na úkor slovanskej/slovenskej stopy. Bulhari, a nie Veľká Morava, ako ovplyvňujúci činiteľ pred vznikom svätoštefanskej koruny! Bulharskí alebo ruskí mnísi v kláštoroch pod Pilíšom za Arpádovcov! A v poslednú májovú sobotu roku 2006 som sa dočítal v českom denníku DNES túto vetu: „Nemenší historický význam má Ostrihom, ktorý dostal meno po osade bulharsko-tureckých remeselníkov Esztrogin. (!)“ Potom sa nečudujte ani Vernemu a jeho „bulharskej“ fantázii pod Pilíšom.

Jozef Schwarz (Pilíšan voľbou)