Gregor Papuček ● Národnostno-politické perličky

Skôr než by sme sa dali do nich, treba spresniť, že tu vôbec nejde o správy Agentúry JPP (jedna pani povedala)! Ide tu o reakciu na skutočné výroky jednotlivých známych i menej známych osôb či osobností v našich masovokomunikačných prostriedkoch (TV, rozhlas, tlač).

1. „Petőfiho mohli dať svetu iba Maďari!“- odznelo v Maďarskom rozhlase. Len poznamenám, že snáď okrem toho jedného, kto tento výrok povedal, už každý vie, že básnikov otec, Štefan Petrovič bol Slovák, a jeho matka, Mária Hrúzová, bola Slovenka. Im sa však narodil Alexander Petrovič. Myslím si však, že autor tohto výroku predsa len mal pravdu. Keby sa Petrovič bol narodil v ktorejkoľvek inej krajine našej zemegule, svet by bol dostal Petroviča. Ale v osobe Petroviča dať svetu Petőfiho mohli naozaj iba Maďari.

2. László Szegedi, sedmohradský duchovný, nositeľ ceny Apáczaiho povedal: „Tam, kde zanedbáme školu, tam vymrú, stratia sa Maďari“. Veru je to tak. A platí to aj na ostatné národnosti, nie iba na Maďarov. Napríklad u nás v Maďarsku vo všetkých Slovákmi obývaných osadách sú školy z nášho slovenského hľadiska naozaj zanedbané, ba čo viac, úmyselne na maďarčinu nastavené tak, že sa v nich po slovensky vyučuje iba slovenčina ako cudzí jazyk/!/ (o niečo lepšie je to len v štyroch základných a v jednej strednej škole), konverzuje sa v nich výlučne po maďarsky, a skutočne: Slováci v Maďarsku, ako národnosť, vymierajú, tratia sa.

3. „Zahraniční Maďari nie sú hračkou, nemôže do nich kopať ktokoľvek…“ (Viktor Orbán). Maximálne súhlasím. Musím však dôrazne pripomenúť, že ani Slováci žijúci v Maďarsku nie sú hračkou, aj keď sa to tu nejako zreteľne v praxi neprejavuje.

4. „Maďarsko všetko urobí v záujme zachovania jazyka národností“. (MR, 30. 9. 1988. 22 h. 10 min.). Poznámka: Vzdajme chválu Pánu Bohu, že dbá o to, aby sa pri takýchto výrokoch nebesá na zem nezrútili. Veď s nepatrnou výnimkou máme iba maďarské školy a maďarské kostoly!

5. „Ak nás zaujíma uskutočnená utópia, oplatí sa zavítať do Južného Tirolska, ktoré Taliani nazývajú Alto Aligé-om. Dobre by bolo na turistickú alebo na študijnú cestu do autonómneho Južného Tirolska dostať felvidéckych Slovákov, sedmohradských Rumunov a pravdaže aj Maďarov.“ (Magyar Nemzet, 8. 5. 2004). Poznámka: Čo keby sa tam išli pozrieť aj dolnozemskí Maďari?! Aspoň by videli čo všetko by mali zabezpečiť pre Slovákov v Maďarsku, ak by sa chceli aspoň ako-tak priblížiť k tomu stavu, ktorý tam existuje. V širokom-ďalekom okolí nikto nie je tak zaostalý v tejto otázke ako práve Maďarsko. V širokom-ďalekom okolí sme snáď jedinou takou krajinou, ktorá nie je v stave vyriešiť parlamentné zastúpenie svojich menšín. Ani v jednom okolitom štáte nie je v takom katastrofálnom stave menšinové školstvo, ako práve v Maďarsku! A vôbec, čo nie je v katastrofálnom stave v Maďarsku, čo je menšinové? Za takýchto okolností ukazovať susedom, ako je to vyriešené v Tirolsku, v Katalánsku, či vo Fínsku, je slabý argument. Ak Maďarsko chce argumentovať, musí ukázať, ako je to vyriešené tu, v Maďarsku. Ak to nerobí, je to len preto, lebo skutočne sa nemá čím popýšiť.

6. Otázku zahraničných maďarských spoločností prevetrával nedávno v Ostrihome aj Viktor Orbán a vyhlásil, že „autonómia sa zhoduje s európskym duchom doby, a nemôže byť členom únie taká krajina, ktorá toto právo neposkytne menšinám žijúcim na jeho území.“ Nuž, bratia Slováci v Maďarsku, zachráňme svoju krajinu, založme si tu menšinovú autonómiu aspoň my, nedopusťme, aby v zmysle citovaného výroku Maďarsko bolo nútené z únie vystúpiť! Lebo my tu nielenže autonómiu nemáme, ale ani poriadnu materskú školu. Ani napriek tomu, že maďarská menšina na Slovensku má univerzitu!

7. Keďže sedmička aj v ľudovej slovesnosti dáva tušiť čosi nepríjemné, dajme si na koniec ešte jeden „kameňák“. Počul som ho 3. mája 2000 v rozhlasovej relácii „Bez hraníc“: „V Újverbáne bola jedna škola, v ktorej zo srbských, chorvátskych a nemeckých detí vychovávali maďarských mladíkov“ - povedal rozprávajúci. Keby sa ten človek nebol takto štedro pochválil, bol by som si myslel, že také „stroje” účinkovali iba na Slovensku. Aj preto je osožné sledovať pravidelný maďarský národnostný program „Bez hraníc” (Határok nélkül).