HUN-cútstvo

Huni nemajú iba hrdinskú minulosť, ale ich čaká aj svetlá budúcnosť. Kde sa ponevierali uplynulých 1500 rokov? Predsa tu, v Karpatskej kotline, alebo ak chcete: v Hunnii. Prečo nedali o sebe vedieť? Lebo mali strach. A prečo sa ozývajú a vystupujú za svoje menšinové práva teraz? Lebo…

No ale už dosť týchto otázok, ktoré svedčia o našej nevedomosti. Do hunskej problematiky vás teraz zavediem úplne seriózne, veď správu ako takú si nadmieru ctím, je pre mňa svätá, avšak v zmysle ďalšej časti liberálneho hesla: vyhradzujem si právo na slobodný názor…

V ponovoročných „fukotách“ som akosi nevenoval patričnú pozornosť nasledujúcej správe: „Celoštátna volebná komisia overila podpisy pod ľudovou iniciatívou, ktorá sleduje uznanie a zaregistrovanie hunskej menšiny v Maďarsku. Navrhovatelia priložili 2381 podpisov, pričom k tomu, aby sa parlament venoval tejto téme, stačí tisíc…“

Tak teda: urobil sa prvý vážny krok, aby sa Huni stali v Maďarsku oficiálne uznávanou menšinou. Akiste nie je náhoda, že sa to stalo prvý januárový týždeň, totiž siedmy deň roka má v Maďarsku meniny Attila. A ako je známe, Attila bol kráľom Hunov, ktorého fajnoví a zhýčkaní Rimania považovali za barbara a dali mu prezývku „Bič Boží“. Attilovský bič, veru, šľahal po celej Európe, keď sa hunské hordy prehnali na západ. Keď však kráľ roku 453 zomrel, Huni ho ešte pochovali v zlatej truhle a vzápätí sa rozptýlili. Mimochodom, tú truhlu dodnes nemôžu nájsť, hoci prekutrali hádam celé údolie rieky Tisa. Novodobí Huni však vedia, kde je, keby chceli, mohli by ju nájsť, lenže s takýmito svätými záležitosťami sa nehodno zahrávať - živý človek ju nemôže zazrieť…

Po poldruhatisícročnej prestávke sa Huni prvý raz ozvali koncom deväťdesiatych rokov, ale to bola vtedy ešte iba hŕstka. Roku 2001, keď bolo v Maďarsku sčítanie obyvateľstva, do kolónky „národnosť či jazykové a kultúrne spoločenstvo“, už sto ľudí napísalo „Hun“. No a teraz pozbierali takmer dva a pol tisíc podpisov. Ak to bude takto pokračovať, pomaly všetci budeme Hunmi. Inak najznámejší Hun tvrdí, že hunská krv tečie v žilách každého, kto žije v Karpatskej kotline, dokonca sa vraj dá dokázať aj genetická spojitosť s predkami z Attilových čias. Neverili by ste, ako sa volá spomínaný hunský šéf! Novák - Imre Jošua Novák. On, keď sa ho opýtajú, vysvetľuje iba druhé krstné meno - Jošua. Čiže Ježiš, a pretože Ježiš bol podľa neho tiež aspoň polovičný Hun, aj krstné meno Jošua môže byť hunské. Je to jednoduché. A odkiaľže prišli do našich končín Huni? Z Číny, ale nie je vylúčené, že z tichomorských ostrovov, kde mali svoju ríšu už v šiestom tisícročí pred našim letopočtom. Oni, alebo s nimi príbuzné národy, postavili pozdĺž rovníka všetky pyramídy. Jošua Novák je inak kňazom Svätej cirkvi Hunov a rektorom Slobodnej univerzity plnosti svetla (ak som to dobre preložil) a pôsobí v malom byte v Starom Budíne.

Odtiaľto chce vyraziť na maďarskú scénu, a čo je pozoruhodné: MÁ šance. Aspoň teoreticky. Pretože: čo hovorí zákon o menšinách z roku 1993? Oficiálne uznáva 13 menšín, avšak neuzatvára dvere ani pred ďalšími. Podmienkou je, aby menšina žila na území Maďarska aspoň sto rokov. Toto Huni spĺňajú, ani s „vedomím identity“ nemajú problémy, avšak ťažko môžu splniť ďalšiu požiadavku, ktorá hovorí o vlastnom jazyku, kultúre a tradíciách. Ale keď pod spomínanú ľudovú iniciatívu našli dobre vyše potrebných podpisov, parlament sa téme venovať musí.

Ja už netrpezlivo a napäto očakávam debatu najprv v kompetentnom parlamentom výbore, potom aj na plenárnej schôdzi. Akiste sa vynoria aj staré teórie o príbuzenskom vzťahu Hunov a Maďarov, čoho „dôkazom“ je známa legenda o Zlatom jeleňovi, ktorého - ako iste už viete - naháňali dvaja bratia, Hunor a Magor…

Jošuu Nováka, hoci sa hlási za potomka Hunora, pokojne môžeme vyhlásiť za „magora“, s malým „em“. Priamo to o ňom nepovedali, len naznačili podaktorí šéfovia regulárnych menšín v Maďarsku, ktorí hunskú iniciatívu označili za „stupídnu“ a „demoralizujúcu“. Vraj by sa pretrhlo vrece: mohli by sa ozvať Kelti, Góti, dokonca Vizigóti, ba aj Avari, nespomínajúc už Punov, ktorí sú evidentne príbuzní Hunov.

Novým Hunom sa vyčíta, že nemajú žiadne dôkazy o existencii svojho jazyka. Ja s tým celkom nesúhlasím, pretože podľa mňa jestvuje zopár pozostatkov, ktoré sa uchovali v jazykoch národov žijúcich v Karpatskej kotline a plne vystihujú aj charakter dnešných Hunov. Konkrétne myslím na slovo „HUN-cútstvo“...

Gregor Martin Papucsek (SRo)