Vyšehrad je kolískou uhorských dejín a V4

V romantickom Dunajskom ohybe sa pred nami otvára jedna z najkrajších panorám krajiny. Dunaj sa tu totiž uvoľňuje zo zovretia hôr a mení svoj tok južným smerom.

Na tamojších panstvách uhorských kráľov sa odohrávali historické udalosti, významné z hľadiska celého stredovekého Uhorska, zanechávajúce pre budúce generácie bohatstvo historických a kultúrnych hodnôt vo forme početných umeleckých pamiatok. Na ľavom brehu Dunaja patria k najvýznamnejším mestám Vacov a Veľký Maroš s nedokončenou priehradou, na pravom brehu Senondrej, Vyšehrad a arcibiskupské sídlo Ostrihom.

V časoch Rímskej ríše bola oblasť dnešného Vyšehradu severnou hranicou impéria, ktorú ťažko skúšali útoky najmä germánskych kmeňov. Rimania preto postavili na skalnej vyvýšenine pevnosť. V 50. rokoch 13. storočia a po mongolských nájazdoch kráľ Belo IV. - jeden z najvýznamnejších uhorských panovníkov dynastie Árpádovcov, ktorý sa usiloval o hospodársky rozvoj kráľovstva a veľmocenskú politiku - nechal na jej zvyškoch vybudovať mohutný hrad. Keď sa v roku 1323 na jeho dvor presťahoval uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou, Vyšehrad sa stal hlavným mestom ríše s veľkolepým kráľovským palácom.

„Dané vo Vyšehrade, v pozemskom raji“ - to sú slová zo záhlavia listu pápežského legáta, zvyknutého na nádheru a prepych, ktorý navštívil palác postavený Karolom Róbertom, neskoršie sídlo ďalších uhorských panovníkov. Hrad v druhej polovici 15. storočia dal v renesančnom štýle prestavať uhorský kráľ, jeden z najmocnejších stredoeurópskych panovníkov Matej Korvín (1458 - 1490). Kráľovský palác bol už v roku 1330 najväčším architektonickým komplexom v Uhorsku. Bohato zdobené stĺpy z červeného mramora a nádherne vytesané studne sa zachovali dodnes. Za kráľa Mateja Korvína bol palác s 350 izbami ďalej zveľaďovaný, pribudli k nemu terasy, fontány, kúpele a slávnostné nádvorie s dekoratívnou studňou z červeného mramora, ktorá sa pri oslavách plnila vínom. V 15. storočí bol najhonosnejšou rezidenciou renesančného panovníka Matej Korvína, ktorý ako spojenec Ríma bojoval proti Turkom.

Až do ovládnutia dolného Uhorska Turkami slúžil palác ako vidiecka rezidencia uhorských panovníkov. V roku 1542 ho Turci takmer zrovnali so zemou, zvyšok zničili požiare. V podhradí sa obnovil život až koncom 17. storočia, keď tam opäť vyrástlo mestečko. Archeologické výskumy a rekonštrukčné práce hradu sa začali v roku 1878 a prebiehajú dodnes. Na základe vykopávok sa podarilo rekonštruovať renesančné nádvorie hradu, pôvodné sochy boli uložené v päťposchodovej Šalamúnovej veži, považovanej za najväčšiu stredovekú obytnú vežu v strednej Európe. Veža bola súčasťou obranného systému ochraňujúceho kráľovské sídlo, ktoré sem bolo v roku 1316 premiestnené z Budína. Po dve storočia tu strážili svätoštefanskú korunu uhorských kráľov a v paláci s nádherným výhľadom na Dunajský ohyb sa konalo prvé stredoeurópske stretnutie panovníkov, ktorí sa rozhodli riešiť svoje problémy mierovou cestou.

K ďalšiemu historickému stredoeurópskemu stretnutiu došlo vo februári 1991. V prízemnej zrekonštruovanej časti Kráľovského paláca prezidenti Česko-Slovenska Václav Havel a Poľska Lech Walesa podpísali s predsedom maďarskej vlády Józsefom Antallom deklaráciu o tesnej spolupráci troch krajín na ceste k európskej integrácii. Súčasne sa dohodli na vytvorení regionálneho združenia Vyšehradská trojka, ktorá bola po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej republiky premenovaná v roku 1993 na Vyšehradskú štvorku (V 4).

Vyšehrad, starobylé a malebné mestečko, má v súčasnosti takmer dvetisíc obyvateľov.

(if)