Výsledky čitateľskej ankety

Ľudové noviny oslavujú v tomto roku 50 rokov svojej existencie a okrem iných spôsobov oslavy tohto výročia sa rozhodli pre realizáciu čitateľskej ankety.

Pri príležitosti polstoročia vydávania Ľudových novín

Úvodné zamyslenie

Noviny sú týždenníkom mapujúcim život Slovákov v Maďarsku. Napriek vysokej profesionalite a kvalite redaktorov nie je možné zaznamenať všetky odtiene čitateľských chúťok. Redakcia sa neuspokojuje s pozitívnym priebežným hodnotením svojej práce. Chce poznať aj svoje slabé miesta a najmä možnosti rozšírenia svojho žurnalistického záberu. Preto sa rozhodla opýtať sa svojich čitateľov, čo si myslia o svojom týždenníku, kde ho chcú nasmerovať. K tomu slúžila čitateľská anketa, ktorej výsledky teraz predkladáme.

Základný cieľ ankety je v spolupráci s čitateľmi skvalitniť obsahovú i formálnu stránku týždenníka. Predmet ankety sú názory čitateľov Ľudových novín na obsah, rozsah a prístupnosť týždenníka. Objektom ankety - čitatelia Ľudových novín (v tlačenej a elektronickej verzii), ktorí vyplnili a zaslali anketový formulár.

Čo sme rešpektovali pri príprave ankety?

Vydávanie týždenníka v slovenskom jazyku v Maďarsku sa nedeje vo vzduchoprázdne. Redaktori poznajú dôverne život slovenskej menšiny a na základe týchto svojich skúseností a odborných schopností tvoria už 50 rokov týždeň čo týždeň nové a nové číslo Ľudových novín. Poznajú aj názory slovenskej menšiny z každodennej spravodajskej práce medzi nimi. Otázka znie: nedá sa poznať viac? Odpoveď znie - dá sa, keď vieme, čo a ako sa pýtať. Aj preto sa rozhodla redakcia uskutočniť čitateľskú anketu pomocou sociologických techník.

Vzhľadom na existenciu dobrej znalosti základného obsahového smerovania Ľudových novín bolo treba orientovať anketu na zistenie názorov čitateľov na obsah a dôvody čítania, na dostupnosť Ľudových novín a na jazykovú a obsahovú zrozumiteľnosť ich obsahu. A tiež na postihnutie štruktúry účastníkov ankety (z akých skupín obyvateľstva pochádzajú čitatelia Ľudových novín). Na záver - čo je samozrejmé - urobiť aj akési zovšeobecnenie, ktoré poslúži pre skvalitnenie budúcich čísiel týždenníka.

Ako východiská pre formulovanie jednotlivých otázok ankety slúžili tieto pracovné hypotézy:

Týždenník v slovenskej reči je potrebnou a nevyhnutnou súčasťou života slovenskej menšiny v Maďarsku.

S obsahovou kvalitou a žánrovou pestrosťou Ľudových novín vyjadruje spokojnosť väčšina čitateľov.

I. časť

Kto si, čitateľ Ľudových novín?

(ktorý si bol ochotný reagovať na ponuku redakcie podieľať sa na skvalitnení týždenníka v slovenskom jazyku prostredníctvom čitateľskej ankety)

Reprezentatívnosť ankety

Treba veľmi jasne uviesť, že sme robili anketu a nie prieskum alebo dokonca výskum. To znamená, že v príprave sme neuvažovali o výbere respondentov v počte a podľa znakov, ktoré by zabezpečili, aby takto získané výsledky sme mohli zovšeobecniť na celú populáciu čitateľov Ľudových novín, či nebodaj na celú slovenskú menšinu v Maďarsku alebo jej priaznivcov vo zvyšku sveta. Nie! Názory a závery tu predkladané sú len a len názory tých, ktorí odpovedali. Výsledky zovšeobecňujeme len a iba na čitateľov, ktorí odpovedali na anketové formuláre. Účastníci ankety vyjadrujú názory len za seba. Preto aj ich celková početnosť v absolútnych číslach nemá ani pozitívnu ani negatívnu výpovednú hodnotu, symbolizuje náhodnú mieru dobrovoľnosti podeliť sa o svoje názory.

Ako môžeme charakterizovať čitateľa Ľudových novín, ktorý sa zúčastnil ankety?

Účastníkov ankety sme sa pýtali na šesť demografických znakov: pohlavie, sociálno-ekonomické postavenie, vek, vzdelanie, národnosť a región pôvodu.

Ankety sa zúčastnil približne rovnaký počet mužov a žien, ale predsa len o niečo viac odpovedí sme získali od mužov.

Odpovedajúci sa mohli zaradiť do týchto sociálno-ekonomických kategórií:

a) žiak alebo študent,

b) pracovník vo výrobe

c) pracovník v školstve, zdravotníctve, v administratíve

d) riadiaci pracovník

e) v domácnosti

f) dôchodca

g) samostatne pracujúci (podnikateľ, farmár, remeselník, umelec a pod.)

h) iné, vypíšte....

Všetky kategórie (okrem v domácnosti) boli zastúpené pomerne rovnomerne, mierne nad priemer boli zastúpení čitatelia - pracovníci v školstve (alternatíva c) a riadiaci pracovníci (alternatíva d), každá predstavovala jednu pätinu. Jedine kategória v domácnosti nebola zastúpená ani raz. Čo však neznamená, že ženy (alebo muži) v domácnosti nečítajú Ľudové noviny. Kategória iné bola zastúpená odpoveďami, ktoré - dá sa povedať - bližšie špecifikovali postavenie dotyčného (napr. tlmočník, zamestnanec), ale bolo možné ich zaradiť do jednej z predchádzajúcich kategórií.

Z hľadiska veku najčastejšie odpovedali 21 - 40 roční (viac ako jedna tretina) a skoro jedna tretina bola z vekovej skupiny 41 - 60 roční. Vo vekovej skupine do 15 rokov nebol ani jeden odpovedajúci. Pätina účastníkov ankety mala 61 a viac rokov.

Najvyššie dosiahnuté vzdelanie. Z pohľadu vzdelania sme zistili veľmi zaujímavý a významný fakt - viac ako dve tretiny odpovedajúcich na anketové otázky má vysokoškolské vzdelanie. Ostatné vzdelanostné stupne (základné a stredoškolské) majú asi po 15% účasti.

Národnosť. Samozrejme - najviac sa zúčastnilo ankety čitateľov slovenskej národnosti - skoro 90%. To nie je prekvapujúce zistenie - týždenník je určený predovšetkým pre nich. Jediná druhá priznaná národnosť u odpovedajúcich bola maďarská - niečo nad 10%.

Región (obec), z ktorého pochádzate znela otázka, ktorá mala identifikovať územný pôvod čitateľov, ktorí sa zúčastnili ankety. Jedna pätina bola zo zahraničia zo Slovenska (jeden aj z Viedne), ostatní z Maďarska. Z Budapešti dvaja a jeden z pravého brehu Dunaja, šestina bola z Pilíša a jeho okolia, Novohrad, Matra a Zemplín mali troch „zástupcov“, Bekeš a okolie (Čongrád, Hajdú) reprezentovala viac ako tretina účastníkov ankety.

Štruktúra účastníkov čitateľskej ankety, ktorá sa vytvorila dobrovoľne a náhodne - bola skutočne rôznorodá a predstavovala široké spektrum regiónov, veku, sociálno-ekonomického postavenia. Z tohto pohľadu sú aj získané názory skoro (ale len skoro) reprezentatívnou vzorkou a je vhodné ich rešpektovať.

Účastníkov ankety nebolo veľa, ale keď to predstavuje skoro 2% z počtu tlačených výtlačkov, nie je to také zlé. Samozrejme neporovnávame sledovanosť na webe...

II. časť

Dostupnosť a prístupnosť Ľudových novín

Redakciu zaujímala čitateľská skúsenosť s dostupnosťou a prístupnosťou týždenníka.

Základná otázka znela: V akej podobe sa dostávajú čitatelia k Ľudovým novinám? Možnosti odpovede: prevažne alebo len v tlačenej verzii, prevažne alebo len v elektronickej verzii, v obidvoch verziách pomerne rovnomerne. Na autorove prekvapenie - dostupnosť Ľudových nových v tlačenej i elektronickej podobe je vyrovnaná. Približne po jednej tretine rovnako odpovedajú na jednotlivé možnosti. To znamená, že tretina číta tlačený týždenník, tretina elektronickú podobu a tretia tretina pravidelne aj v jednej i druhej podobe.

Z tých, ktorí sa zúčastnili ankety, dve tretiny čítajú týždenník pravidelne alebo skoro pravidelne s absolútnou prevahou tých úplne pravidelných. Ostatní anketou oslovení čitatelia sú rovnomerne rozdelení medzi skôr nepravidelných a náhodných čitateľov.

Väčšina - dve tretiny odpovedajúcich - čítajú Ľudové noviny z vnútorného záujmu, ale aj šestina z celkového počtu odpovedajúcich, ktorá kombinuje viaceré dôvody vždy uvádza, že jedným z nich je vnútorný záujem. Viacerí z tých, ktorí uviedli iný dôvod, zdôraznili potrebu informácií.

Na otázku, „koľko ľudí obyčajne číta Váš výtlačok Ľudových novín, resp. koľkým ľudom sprostredkujete elektronický výtlačok?“ najviac (vyše jednej tretiny) odpovedalo, že čitateľom je iba on sám. Ale skoro tretina uvádza, že číslo čítajú ďalší dvaja až traja ľudia.

Dostupnosť novín neznamená len dostať sa k výtlačku či internetu, ale aj možnosť porozumieť ich obsahu. V cudzojazyčnom prostredí nie je to vždy samozrejmosť. Preto sme sa opýtali aj na kvalitu ovládania slovenského jazyka. Dve tretiny sa ohodnotili ako takí, ktorí hovoria aj rozumejú po slovensky bez akýchkoľvek problémov. Jedna tretina si myslí, že dobre rozumejú písanému alebo počutému, ale horšie hovoria po slovensky. A zostávajúca desatina občas má menšie problémy s porozumením písaného aj počutého, ale aj s aktívnym hovorením.

Ukazuje sa, že väčšina čitateľov dobre ovláda slovenčinu. Opýtali sme sa však aj na to, kto alebo čo má zásluhy na ich miere ovládania jazyka slovenského. Skoro polovica opýtaných to pripísala kombinácii viacerých vplyvov, ale skoro vždy to bola aj škola. Do kombinácie často zaradili aj samotnú snahu vlastného ja. Veľká skupina (skoro jedna štvrtina) za najdôležitejší faktor považuje rodinu a o niečo menej školu. Ojedinele sa vyjadrila, že sa nevie jednoznačne rozhodnúť, ktorý faktor je najdôležitejší a tiež ojedinele vyzdvihla seba samu a cielené seba zdokonaľovanie sa v slovenčine.

Tri štvrtiny odpovedajúcich sa vyjadrili, že dostatočne rozumejú slovenčine v jednotlivých článkoch, len zvyšok, napriek tomu, že rozumie, by privítal slovníček rozdielnych výrazov medzi spisovnou slovenčinou a slovenčinou používanou v Maďarsku.

III. časť

Obsah Ľudových novín

Záverečný blok otázok sa zameriava na posúdenie obsahovej (a grafickej) kvality Ľudových novín a na predstavy čitateľov na ďalšie zameranie Ľudových novín.

Celá polovica odpovedajúcich číta v Ľudových novinách všetky alebo skoro všetky články. Tretina číta výberovo, predovšetkým čo ju zaujíma a jedna šestina predovšetkým obľúbené rubriky.

Pokiaľ sme sa pýtali na obľúbenosť jednotlivých rubrík, odpovede potvrdili, že čitatelia čítajú všetko alebo skoro všetko. Väčšina uviedla celé spektrum: Literatúra, politika, veda, Okienko, mozaika, šport. Potvrdilo sa, že každý si nájde to, čo ho zaujíma aj pri širšom svojom tematickom zábere.

Pýtali sme sa aj na obsahové nedostatky novín - aké rubriky čitateľom chýbajú. Polovica tvrdí, že im nechýba žiadna rubrika. Ostatní uvádzajú pestrú zmes návrhov. Medzi nimi sa objavujú tieto nápady na tematické celky:

- pravidelné informácie o dolnozemskom regióne,

- čo robí Slovensko pre Slovákov v Maďarsku,

- dejepis a reportáže zo Slovenska,

- o Slovensku a zo Slovenska (napr. dejiny),

- život slovenských komunít vo svete, aby vzniklo povedomie Slovákov v zahraničí,

- články písané v nárečí,

- polemika, šport,

- štatistiky, grafy o voľbách a menšinovej samospráve

- reklama a informácie o menšinových podujatiach, inzeráty na národnostnú kultúru a vzdelávanie

Ale našiel sa aj taký, kto si myslí, že tém je dosť ale priestoru málo. Nad niečím z tejto ponuky sa azda oplatí redakcii zamyslieť.

Na otázku, či by čitatelia privítali v Ľudových novinách regionálne prílohy (napr. literárnu alebo o živote Slovákov v jednotlivých osadách), alebo rôzne tematické prílohy (napr. porovnanie postavenia národnostného školstva v MR a na SR, možnosť štúdia a zamestnania v EÚ a pod.), polovica odpovedala áno, a to aj napriek prípadnej zvýšenej cene. Skoro štvrtina zase áno, ale len pri nezmenenej cene. Ojedinele sa objavil názor čitateľa, že nemá záujem o takéto prílohy, podľa neho nie sú potrebné. Pätina odpovedajúcich čitateľov nevie, alebo nerozmýšľala o tom.

Ľudové noviny si robia aj ambície prispievať k prehlbovaniu slovenského povedomia. Viac ako dve tretiny čitateľov - účastníkov ankety si myslí, že Ľudové noviny jednoznačne prispievajú k prehlbovaniu ich slovenského povedomia. Len šestina nevie alebo takéto otázky si nekladie. Desatina odpovedá, že nie.

Z tých, ktorí si myslia, že čítanie Ľudových novín jednoznačne prehlbuje ich slovenské povedomie, polovica to pociťuje najmä v prehlbovaní znalosti o slovenskom živote (slovenských súvislostiach v minulosti a prítomnosti) v Maďarsku i vo svete. Tretina to vidí najmä v používaní slovenského jazyka a štvrtina v zvyšovaní slovenskej identity všeobecne.

Na takú skôr technickú otázku, či patria do elektronickej podoby Ľudových novín aj audio a video spravodajské súbory, odpovedali viac ako dve tretiny áno. Len ojedinele sa vyskytol názor nie. Pätina nevedela odpovedať.

Záver 1

V závere ankety sme ponúkli miesto čitateľom pre ďalšie pripomienky, postrehy, návrhy, odkazy a podobne. Polovica odpovedajúcich túto možnosť využila. Zacitujme ich slová:

- Ešte bližšie k životu, k problémom, priebojnejšie, smelšie, nechváliť to, čo nám Slovákom škodilo, resp. škodí (Pilíš)

- Ďakujem Vám, že si môžem prečítať o živote Slovákov priamo od tam žijúcich Slovákov. Veľa úspechov do ďalšej práce (Bratislava)

- Poznámky, ktoré vypisuje systém, sú v maďarčine (Bratislava)

- Osloviť najstaršiu generáciu na tému minulosť, zvyky v nárečí a pomáhať v bádaní svojej rodinnej histórie (Sarvaš)

- Slovník pre slová a výrazy, ktoré nie sú v slovníku, „Ďalšie veky týždenníku“ (Matra)

- 06/08/1973 (??)

- Píšte viac o Slovensku, čitateľské listy, fórum na www.luno.hu (Pilíš)

- Veľmi rada čítam Ľudové noviny, dozviem sa najčerstvejšie informácie o nás, Slovákoch v Maďarsku. Bolo by lepšie, keby články boli zaradené tam, kam patria (náboženstvo by nemalo byť v kultúre), viacej by sa mali zaoberať s mládežou, na internete mi chýba fotopríloha z aktuálnych udalostí, www.luno.hu sú najaktuálnejšie noviny aké poznám (Budapešť)

- Som spokojná s Ľudovými novinami, držím palce (južné Maďarsko)

- Na webe otvoriť diskusné fórum pre Slovákov žijúcich v zahraničí (Slovensko)

- Čo tak krátke zhrnutie obsahu v maďarčine, tak isto v angličtine, len tak vravím... (Zemplín)

- Objednám si ešte jedno číslo Ľudových novín (Hajdú)

- Rád by som viac prozaickú literatúru, páčilo by sa mi, keby ste vydávali literárnu prílohu (Pilíš)

- Je si istá redakcia, že rubriky pre najmenších a žiakov zvládnu adresáti, alebo ich čítajú len učitelia? Rada by som čítala mienku „učených“ ľudí o súčasnom dianí v slovenskom verejnom živote, zaviesť regionálne rubriky a Čabän sa stane zbytočným (Čaba)

- s Ľudovými novinami som spokojná a pokladám ich za veľmi dôležité nielen v Maďarsku, ale aj pre materskú krajinu, predstavujú vysokú úroveň z novinárskeho i informačného hľadiska, vyhovujú aj tým najnáročnejším čitateľom (Čaba)

Záver 2

Akí sú teda čitatelia Ľudových novín?

Jednoznačne zodpovední a s veľmi dobrým vzťahom k svojim novinám.

Ukazuje sa, že ich čítajú len tí, ktorí chcú. A chcú ich čítať preto, lebo im prinášajú poznanie i potešenie.

A to všetko na dobrej úrovni.

Spracoval: Jozef Schwarz