Praha s jednou vežou

Kým Praha, bývalé hlavné mesto Československej republiky, od roku 1993 iba Českej republiky, známa prívlastkom stovežatá, má dnes milión dvesto tisíc obyvateľov, jej slovenská menovkyňa s jednou vežou má iba 102 obyvateľov.

Starosta v kresle z magistrátu hlavného mesta Českej republiky

Slovenská Praha, v minulosti a medzi niektorými staršími obyvateľmi Novohradu ešte aj teraz známa pod názvom Prága, leží na juhu stredného Slovenska, vo východnej časti Krupinskej výšiny, vzdialená od okresného mesta Lučenca 15 km. Na pôvod názvu Praha sa najčastejšie vyskytujú dve zdôvodnenia. Prvé, že pochádza od slovesa pražiť, čiže vypaľovať lesný porast ohňom. Druhé, že dedina mohla dostať názov aj podľa českého hlavného mesta Praha, keď sa jej prví obyvatelia usadili počas bojov Jiskrových vojakov s vojskami J. Huňadyho roku 1451 v blízkosti hradu Halič a mesta Lučenec. Stred obce, kde stojí dnes 61 rodinných domov, evanjelický kostol z roku 1856, budova obecného úradu s kultúrnym domom a hospodárske budovy spoločnosti AGROPRAHA, je v nadmorskej výške 480 m. Obec je písomne doložená roku 1573, ale podľa všetkého je staršieho pôvodu. Dá sa povedať, že pokiaľ za ostatných dvesto rokov sa počet domov tejto dediny takmer nezmenil, počet obyvateľov klesol až o 80 %. Napríklad v roku 1828 žilo v 58 domoch až 481 obyvateľov, všetko evanjelikov, zaoberajúcich sa málo výnosným poľnohospodárstvom, konkrétne najmä dobytkárstvom. Veď aj dnes celý chotár obce má katastrálnu výmeru 929 ha, z toho poľnohospodárska pôda činí 574 ha, orná pôda iba 27 ha a pasienky až 482 ha. Celkovú katastrálnu výmeru chotára dopĺňa lesná pôda. V obci Praha dnes žije 102 stálych obyvateľov a z nich už iba štvrtina pôvodných s priezviskami Dubalaj, Ház, Karman, Matúš a Šofár. V čase tereziánskej urbárskej regulácie 1770 - 1771 žilo v obci 22 poddaných, jedna rodina želiara a tri rodiny bezdomových želiarov zemepána Jána Forgáča. Okrem už uvedených priezvisk urbárske povinnosti si na zemepánskom plnili poddaní s priezviskami Šuľan, Kajba, Filip, Beňo, Palov, Borka, Nekvasa, Ďurica, Kováč, Kutej, Sluka. Podľa schváleného a po slovensky spísaného urbára z roku 1771 poddaní obce mali ročnú povinnosť odrobiť pre zemepána 1 144 dní s povozom alebo 2 342 dní pešo. Ročné dávky odvádzali: v peniazoch 23 florénov, dreva na oheň 22 siah, priadze 132 funtov, masla na topenie 22 holieb, 44 kapúnov, 44 kureniec a 264 vajec. Najbližšími susednými obcami Prahy sú obce Lupoč, Polichno, Lehôtka a o niečo ďalej, 7 km aj Halič, ktorá bola už v čase feudalizmu administratívnym okresom a neskôr aj obvodným notárskym úradom pre Prahu a okolité obce. Popri notariáte a matričnom úrade Halič bola pre Prahu aj poštovým a telegrafným úradom, četníckou a železničnou stanicou. Občania sa dodnes chvália tým, že v obci dodnes funguje vodovod, ktorý bol vybudovaný už v roku 1929, čo je v podmienkach regiónu veľkou raritou. Obec Praha bola napojená na elektrickú sieť v roku 1949 a v tom istom roku začal premávať do obce pravidelný autobusový spoj. Obyvatelia obce, prevažne poľnohospodári, až do kolektivizácie (1958) predávali svoje produkty na trhu, veľkoodberateľom a skladištným družstvám v Lučenci. V roku 1958 bolo v obci založené družstvo. V tom istom čase začali budovať kultúrny dom, ktorý dokončili roku 1961, v ktorom okrem sály pre 250 ľudí a zasadacej miestnosti našli sídlo úradovne miestneho národného výboru, jednotného roľníckeho družstva a klub mládeže. V roku 1973 v rámci vtedajšej tendencie zlučovania družstiev sa stalo JRD Praha sídlom piatich predtým samostatných družstevných celkov. Na prvej výročnej členskej schôdzi zlúčených družstiev sa v roku 1974 zúčastnila aj delegácia hlavného mesta Československa - Prahy. Priatelenie malej Prahy a veľkej Prahy, ako zvykli domáci obyvatelia pomenovať tieto strediská, začalo hneď po vzniku prvej ČSR. Návšteva novohradskej Prahy lákala už v začiatkoch veľa zvedavých Čechov, najprv len podľa názvu, neskôr sa stala objektom aj oficiálnych vzájomných návštev a posolstiev. V miestnej kronike ich zachytil kronikár Ján Karman. Nachádza sa tam, že Roľnícke noviny zo dňa 19. júna 1967 uverejnili článok s nadpisom „V Prahe áno, ale...“ V roku 1947 sme boli na Všeslovanskej výstave v Prahe. Na vagón sme napísali: „Praha zo Slovenska zdraví matičku Prahu“... O rok neskôr prichádza list od primátora hlavného mesta Praha: „Praha zdraví Prahu... V Praze dne 15. května 1968“. Kronikár Ján Karman potom čoraz častejšie zaznamenal pravidelné styky oboch Práh a rovnako aj články, rozhlasové a televízne vysielanie o vzájomnom priateľstve. Oficiálna návšteva občanov obce Praha v hlavnom meste Praha sa uskutočnila v apríli roku 1975. Večerná Praha zo dňa 20. apríla 1990 začína svoj príspevok „Hlavné město má svou malou sestru...“ Potom sa nakrátko styky prerušili, ale po voľbách roku 1994, keď sa stal starostom obce Ján Karman, sa styky s veľkou Prahou opäť obnovili. - Priateľstvo s Prahou znamená pre nás veľký prínos. Naše školopovinné deti sa napríklad s učiteľmi zúčastnili v Prahe na týždenných kultúrno-vzdelávacích pobytoch. Takmer každý náš občan bol na predstavení v pražskom Národnom divadle. Ak chcel napríklad niekto z Lučenca ísť na niektoré predstavenie do pražského ND, často sme mu to cez magistrát sprostredkovali. Zabezpečoval nám to náš človek Jan Pazdera, ktorý pre našich ľudí zabezpečil lístky na predstavenie, ktoré sa často objednávajú rok až dva roky dopredu. Teraz sa vzájomné delegácie striedajú po dvoch rokoch. V roku 2004 uskutočnili turistické kluby z nášho regiónu pri príležitosti vstupu našej a Českej republiky do EÚ 18-dňový diaľkový pochod s názvom „Z Prahy do Prahy“. Tento 550 km pochod absolvovalo dvadsať turistov z Novohradu. Naposledy navštívili naši poslanci Prahu vlani. Vtedy mi daroval starosta Prahy 8 Jozef Nosek nový počítač s tlačiarňou a so slovenskou verziou programu Windows. Predtým v roku 2000 nám Pražania darovali hasičské vozidlo LIAZ 101 K-25. ktoré nám osobne u nás odovzdal „radný“ Mgr. Rudolf Blažek a mne daroval starostovské kreslo, - pochválil sa starosta Ján Karman.

Priateľstvo tejto malej obce s hlavným mestom Českej republiky má širší význam pre celý región. Roku 2004 starostovia z regiónu Novohrad sa napríklad zúčastnili diskusie v poslaneckej snemovni parlamentu ČR, stretli sa s poslancom Františkom Benešom a mali debatu ohľadne reformy verejnej správy a prevode kompetencií zo štátu na obce. Aj tento rok koncom mája pôjde Ján Karman s poslancami do „veľkej“ Prahy nazbierať nové skúsenosti a posilňovať priateľstvo.

Ako to však v súčasnosti vyzerá v samotnej novohradskej Prahe, pýtam sa Jána Karmana. - V obci trvalo býva 102 ľudí a z nich je zamestnaných 14 obyvateľov, 12 je zapojených do aktivačných prác, 19 je nezamestnaných a ostatní sú dôchodcovia. Klasické roľnícke družstvo v obci zaniklo roku 2000 a štafetu po ňom prevzala súkromná spoločnosť s názvom AGROPRAHA, s. r. o., ktorá sa zameriava na chov oviec. Stádo tvorí 600 kusov oviec, ktoré spásajú trvalé trávne porasty. Na výmere 35 ha ornej pôdy pestujú obilniny. Hlavným cieľom spoločnosti je zabezpečovať trvalo udržovateľný rozvoj nášho chotára, ktorý sa realizuje spásaním, kosením a mulčovaním. Do tohto rámca zapadá aj aktívna činnosť poľovníckeho združenia. V spoločnosti dostalo možnosť zamestnania päť našich ľudí a dvaja traktoristi zo susednej obce Lupoč. Naše školopovinné deti navštevujú Základnú školu v Haliči. Autobusové spojenie s našou obcou, kde skutočne končia všetky cesty, je dostatočne zabezpečené iba počas pracovných dní, čiže v sobotu, nedeľu a vo sviatkoch autobusy do našej obce nepremávajú - poťažkáva si starosta. Obecné zastupiteľstvo si veľké ciele nekladie, iba také, ktoré sú realizovateľné a financovateľné. Problémom je minimálna možnosť pracovných príležitostí a tým aj čoraz zložitejšia štruktúra obyvateľstva a jeho sociálna situácia. Jedným z najbližších cieľov starostu Jána Karmana je v rámci kultúrnych aktivít zriadiť v obci, opradenej históriou pobytu Jiskrových vojakov v Novohrade a blízkom Haliči v jednom z pripravených domov „Múzeum husitského a bratríckeho hnutia na Slovensku“. V tomto smere sa opiera aj o prisľúbenú pomoc riaditeľa podobného múzea v Tábore. Zriadením tohto kultúrneho zariadenia očakáva zvýšený rozvoj cestovného ruchu v celom regióne a zabrzdenie pustnutia tejto vrchárskej obce.

Ján Jančovic