Rok dvojkrížov? ● Komplexy a devalvácia symbolu

Slota chce stavať „slovenskú identitu - dvojkríže” natruc Maďarom. Tí však môžu byť spokojní, dvojkríž je aj súčasťou maďarského štátneho znaku.

Čerhovčania sa ukázali ako pravoverní Slováci, keď si nad svojou krásnou slovenskou dedinkou postavili takýto krásny dvojkríž, skutočne by to malo byť memento pre nás, je to memento, ktoré by malo pokračovať po celý rok 2008 a takéto dvojkríže budú sa stavať po celom Slovensku, nebudeme tých priblblých turulov... pozerať sa na nich, jak tu poletujú ponad južné Slovensko,” takto slávnostne, jazykom štúrovca, si pred pár dňami zabásnil predseda národniarov Ján Slota. Jeho monológ si vypočulo pár desiatok premrznutých občanov zhromaždených vo východoslovenskej prihraničnej obci Čerhov, kde SNS postavila betónový monument v tvare dvojkríža. Slota žiaril spokojnosťou. Možno aj preto, že sa mu splnil dávny sen. Aspoň v malom. V Žiline v čase jeho šestnásťročného vládnutia sa totiž výstavba plánovaného obrovského dvojkríža skončila absolútnym fiaskom. No spokojní môžu byť aj Maďari. Slota, paradoxne, postaví monumenty v podstate aj pre nich. Dvojkríž bol v znaku Uhorska a dodnes je aj súčasťou maďarského štátneho znaku!

Najväčší

Žilinský dvojkríž mal byť - bez preháňania - megalomanský monument. Slota svoj nápad zverejnil na tlačovej besede v apríli roku 1996. Dvojkríž mal tróniť na kopci nad mestom. V útrobách 95-metrovej ozrutnej stavby mala byť vyhliadková reštaurácia i hotel. S baštou národniarov by ju spájala lanovka. Mnohí Žilinčania sa po odprezentovaní tohto nápadu vydesili. Ján Slota sa dušoval, že založia špeciálnu nadáciu, kde „on prvý prispeje stotisíc korunami”. Na vypísanú architektonickú súťaž a projektovú dokumentáciu najprv plánovali tri milióny korún, čoskoro sa však v úprave kapitol rozpočtu mesta Žilina objavila zmena na sedem miliónov. Veď čo bolo pár miliónov, keď predpokladaná celková investícia do projektu, ktorý mal „symbolizovať vznik a prítomnosť samostatnej Slovenskej republiky”, sa vyšplhala na neuveriteľných 1,3 miliardy korún! Víťazný projekt z dielne bratislavského architekta Pavla Kosnáča sa však napokon nerealizoval. Na otázku, koľko peňazí vlastne vyzbierali, nám povedal bývalý správca nadácie Slovenský dvojkríž a Slotov blízky človek Miroslav Korman: „Bolo to už tak dávno, že vám neviem povedať.” Sen o famóznom veľdiele nad Žilinou sa však rozplynul a nadácia dnes už neexistuje. Kde sa podeli peniaze, tiež netušíme.

Rok dvojkrížov?

Dnes už slotovci rúbu oveľa nižšie, na dvojkríž v Čerhove minuli 300-tisíc korún. Cerhovský monument postavila lokálna firma Lumix Trade. Podľa jej predstaviteľov mali na výrobu 12-metrového kríža len dva týždne, lebo iná oslovená firma zákazku odmietla. Tlačová tajomníčka SNS Jana Benková nám potvrdila, že výstavbu hradili národniari zo straníckej kasy. „O tom, kde presne budú stáť ďalšie dvojkríže, budeme vedieť do dvoch týždňov, momentálne o tom rokuje predsedníctvo strany.” Na financovaní sa však má podľa Benkovej podieľať samotná strana. A koľko dvojkrížov chce vlastne po Slovensku postaviť? „Všade tam, kde sa podarí,” záhadne sa vyjadril hovorca SNS a súčasne poslanec NR SR Rafael Rafaj. Národniari avizovali, že rok 2008 bude rokom dvojkrížov. Slota to zdôvodnil stručne, aby vraj „bolo každému jasné, kde je Slovensko a kto je tu doma”.

Komplexy a devalvácia

Najnovší počin Jána Slotu komentoval politológ Miroslav Kusý ako značkovanie teritória divými zvieratami: „Toto by bolo normálne asi tak za štúrovcov v 19. storočí, keď sa národy hľadali, ale nie uprostred Európy 21. storočia, keď sme dávno inde. Je to však nielen archaické, ale svedčí to aj o čomsi inom, toto búchanie do pŕs a zviditeľňovanie však nesvedčí o sile, skôr o zakomplexovanosti.” Najbližší dvojkríž by národniari chceli stavať v Komárne. Čo na to hovorí primátor tohto mesta Tibor Bastrnák? „Občania maďarskej a slovenskej národnosti u nás žijú v pokoji a nepotrebujeme provokácie, ktoré by ich mali rozdeľovať. Na podobné aktivity budeme reagovať v zmysle zákona.” Podobne odpovedal na možnosť, že by mal v Žiline stáť dvojkríž, aj súčasný primátor tohto mesta Ivan Harman: „Proti zdravému vlastenectvu sa nedá namietať, ak si však naň robí nárok jedna politická strana, nepovažujeme to za najšťastnejšie.” „Takéto správanie k symbolu je devalvácia,” myslí si významný slovenský heraldik profesor Jozef Novák. „So štátnym symbolom by sme nemali zachádzať ako s kusom veci, ani ho strkať na každé miesto, kde nám príde na um, každá taká chvíľa by mala mať v sebe istý pietny pocit výnimočnosti.” O to smutnejšie je, ak si na náš štátny znak niekto robí doslova monopol. Slotoví nacionalisti totiž na čerhovský kríž nezabudli strčiť logo svojej strany.

Maďarský dvojkríž

„Dvojkríž nás priamo spája s prvým slávnym útvarom našich predkov, dvojkríž symbolizuje naše národné utrpenie aj širšie kultúrne hodnoty, je naša identita, ktorú potrebujeme ďalej rozvíjať a keď je potrebné, aj ochraňovať,” odznelo v slávnostnom prejave Jána Slotu, v ktorom sa snažil obhájiť neobhájiteľné. Dvojkríž totiž symbolizuje okrem nášho utrpenia všetko možné. Nikdy nebol iba slovenským znakom, ale tvoril súčasť znaku Uhorska, kam patrilo aj dnešné územie Slovenska - spolu s ním však aj zvyšok monarchie. Preto sa dnes rovnako nachádza v maďarskom štátnom znaku. „Dvojkríž je slovenským štátnym znakom, a to úplne regulárne, to však neznamená, že máme naň výsostné právo,” podotýka profesor J. Novák. Na otázku, či máme teda na dvojkríž väčšie právo my alebo Maďari, odpovedá: „Jednoznačne obaja.”

Lotrinský dvojkríž

Dvojkríž pochádza ako takzvaný patriarchálny kríž z Byzancie, kde bol náboženským a politickým symbolom. A napriek Slotovým úvahám nie je nijako doložený ani jeho súvis s Veľkou Moravou. „Nemáme žiadny dochovaný archeologický nález dvoj kríža z čias Veľkej Moravy, ba nemáme ani žiadny dôkaz o tom, že by ho používali Cyril a Metod,” potvrdzuje archeológ Vladimír Turčan z Archeologického múzea v Bratislave. Podľa historikov je vlastne paradoxom dejín, že znak východnej cirkvi figuruje v Európe, ktorá sa hlási k západnej liturgii. Slovenská a Maďarská republika totiž nie sú zďaleka jediné, dvojkríž malo v znaku aj stredoveké Lotrinsko a na Západe sa tento rýdzo „slovenský” znak dodnes nazýva lotrinský kríž. Lotrinsko je dnes provinciou Francúzska, a tak sa dvojitý kríž zjavil aj počas druhej svetovej vojny na zástave Oslobodených francúzskych síl proti nemeckej okupácii, vedených generálom de Gaullom. Preto sa aj nad hrobom tohto francúzskeho prezidenta v Colombey-les-deux-Églises týči mohutný 43-metrový dvojkríž.

„Priblblý turul”

Zložitý vývoj dvojkríža podľa historikov ukazuje, že v Európe sa ľudia, národy a symboly prirodzene miešali a pocit jedinečnosti, ktorý by nám chceli nanútiť nacionalisti, je nezmysel. Podobne je to aj s maďarským „priblblým turulom”, o ktorom hovoril Slota. Mýtický staromaďarský vták má najbližšie k orlovi a podľa legendy mal maďarským kmeňom ukázať cestu, kde sa majú usadiť. Orla majú, samozrejme, v znaku okrem Maďarov desiatky ďalších národov a keďže symbol tohto dravého vtáka je štandardným heraldickým znakom, použili ho mnohí. Významnú úlohu hral orol okrem Maďarov aj v mytológii pôvodných obyvateľov Ameriky, na zástave ho mali napríklad nacistickí mládežníci Hitlerjugend, ktorí orla zasa prevzali zo štátnych symbolov niekdajšieho Pruska. Napokon, podobného orla majú v symbole aj slotovci, napriek tvrdeniu, že ten „ich” orol je vraj iný. „Orol skalný je rozšírený druh, ale bez variácií, a v živočíšnej ríši teda nepoznáme niečo také ako jeho tatranský poddruh,” uzatvára vtáčiu tému zoológ Ladislav Hlôška.

Dvojkríž, Tatry a mýty

Po prvýkrát je použitie dvojkríža v našich zemepisných šírkach dochované na erbe uhorského kráľa Bela III. z roku 1190. Vtedy sa ešte kríž „vznášal” v povetrí, až neskôr, v priebehu storočí, bol ukotvený o podstavec, čo je bežná prax heraldiky. Najprv to bola len rovina, niektorí autori definujú tri výstupky ako gotické oblúky, podstavec však symbolizoval tri výstupky kráľovskej koruny - s výkladom takzvaného trojvršia to teda nemá nič spoločné a odborníci dodávajú, že tento dodatočný výklad sa ujal asi len pre primitívnu rýmovačku Tatra, Fatra, Matra. Farba podkladu bola preto logicky zlatá alebo strieborná, až neskôr zelená, aj to opäť z dôvodu heraldického sfarbenia. Takže neobstojí ani výklad, že zelená značí trávu pohoria, na ktorom má kríž stáť. Dnešný výklad vymysleli až národní buditelia v 19. storočí, o zložitých procesoch svedčí aj to, že dnes ju máme modrú, čo je zasa odvodené z farby ruskej zástavy v zmysle všeslovanskej vzájomnosti. Znak potom prešiel do štátneho znaku Československa - dnešný znak Slovenskej republiky, zvolený nacionalistickými prúdmi po rozpade federácie, pritom viac nadväzuje na znak fašistického slovenského štátu, čo mu vytýkali kritici.

Peter Getting (Plus 7 dní)

Konečne. Pasca na turuly

Vtáctvo mám rád. Výnimkou sú škorce, ktoré mi žerú hrozno, a turuly, ktoré mi žerú nervy. Práve Maďari ma pochopia, nik nemiluje symboly okupantov. Aj oni pomník „víťazstva” na Gelérte zvalili hneď, ako smeli. Takže chápem Slotu, že chce proti tým škaredým turulom stavať bariéry vo forme dvojkrížov. No vec treba domyslieť. Csáky varuje, že dvojkríž je aj v maďarskom znaku. Dodajme, taký nachýlený. Ale príde víchrica, nachýli naše dvojkríže a Duray na Orave vyhlási: „No vravím! Naša Horná zem!” Iný problém: Nemci si osadili okenné parapety takými pichľavými pásmi. To aby im tam holuby nešpinili. Aj dvojkríže by bolo treba osadiť podobnou správou. Čo keby nám štátnosť pošpinil turul? A keď už nastaviame také vysoké sokle, možno by sa dali využiť aj ekologicky. Viem si predstaviť na dvojkríži päť veľkých vrtúľ. A dynamá, čo by vyrábali elektrinu. Takú slovenskú. A medzi vrtuľami - bilbordy. Zver si značkuje rajón pachovou značkou. Psy mi cikajú na koleso auta, asi ho považujú za svoj majetok. Keď cudzinec navštívi naše WC, zaraz podľa pachovej značky vie, kde sa nachádza. Osobitne Slotovi ponúkam na zváženie, či by nás pachové značenie Slovenska nevyšlo lacnejšie.

Martin Hric (Pravda)