Róbert Kiss Szemán ● Prvý slovakista na čele slovanskej katedry ELTE

Od 1. júla vedie Katedru slovanskej filológie Univerzity L. Eötvösa v Budapešti Róbert Kiss Szemán. Narodil sa r. 1962 a pochádza zo slovensko-nemeckej (Slovenský Komlóš) a rusínskej (Komlóška) rodiny, ktorá sa usadila v Jači (Acsa).

Je absolventom slovenského gymnázia v Budapešti. Diplom získal na budapeštianskej univerzite ELTE. Pracovať začal v Cudzojazyčnej knižnici v Budapešti a roku 1991 začal vyučovať na ELTE literatúru, poetiku, rétoriku a teóriu umeleckého prekladu. V 90. rokoch stál pri zrode slovenskej katedry Univerzity P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe, kde vyučoval slovenský jazyk a literatúru. V rokoch 2000-2005 bol riaditeľom Maďarského kultúrneho strediska v Prahe a zároveň kultúrnym radcom veľvyslanectva Maďarskej republiky. Pravidelne publikuje v renomovaných maďarských literárnych a v slovenských a českých filologických časopisoch. Nás zaujímala predovšetkým jeho pedagogická dráha.

 

- Vaša katedra má niekoľko odborov. Aká je jej štruktúra?

- To vám radšej nakreslím, ako som to zvykol študentom (usmieva sa a pristúpi k tabuli). Existuje Inštitút slovanskej a baltickej filológie, pod ktorý sú zaradené štyri katedry: ruštiny, ukrajinčiny, poľštiny a slovanskej filológie. V rámci katedry slovanskej filotológie máme odbor slovenčiny, češtiny, slovinčiny, chorvátčiny, srbčiny a bulharčiny.

- Ako sa vytvorila táto pestrá paleta slovanských odborov?

- Dejiny slovanskej katedry siahajú až do 50. rokov 19. storočia. V najnovšej dobe sa táto rôznorodosť dá vysvetliť historickými faktami. Ruština bola zastúpená (z politických dôvodov) od druhej polovice 20. storočia samostatne ako svetový jazyk, poľština sa osamostatnila v 80. rokoch, pretože v období Solidarity si získala veľa priaznivcov a ukrajinčinu pozdvihli na úroveň katedry v poslednej dobe na základe reciprocity.

- Možno u vás študovať aj iné slovanské jazyky, ktoré majú mladšiu históriu a nie sú zastúpené samostatnou katedrou?

- Po rozpade Juhoslávie sa zviditeľnila macedónčina, u nás je zatiaľ reprezentovaná mladým lektorom zo Skopje - je to jedinečná možnosť v strednej Európe.

- Koľko máte profesorov a poslucháčov?

- Na našej katedre pôsobí 20 vysokoškolských pedagógov, z ktorých 14 vyučuje odborné predmety (jazykovedu, literatúru, národnostnú kultúru) a 6 lektorov svoju materčinu. Prednášky a semináre navštevuje približne 220 študentov (z nich 54 poslucháčov slovenčiny).

- Slovanské jazyky patria do jedného rodu, predsa sú odlišné. Ako dokážete harmonizovať prácu jednotlivých odborov?

- Náš učebný plán je založený na troch skupinách, tzv. „moduloch“. Prvý modul je najbohatší, Je v ňom zastúpený - dajme tomu v prípade slovenčiny - vyučovanie slovenského jazyka, slovenskej literatúry, gramatiky, slovenských dejín. Druhý modul tvorí tzv. spoločné slavistické štúdium, v rámci ktorého sa vyučuje literatúra všetkých slovanských národov. Obsahuje také predmety ako napr. úvod do slovanskej jazykovedy a ďalší slovanský jazyk (slovenčinári si môžu vybrať jeden z východoslovanských alebo juhoslovanských jazykov). Tretiu spoločnú časť tvoria tzv. „všeobecné“ predmety povinné pre všetkých poslucháčov filozofickej fakulty, ako napríklad filozofia.

- Predchádzajúce jednotné päťročné štúdium sa v rámci európskej dohody, podpísanej v Bologni, rozdelilo na trojročnú a na dvojročnú etapu. Je tomu tak aj v prípade vašej katedry?

- Presne podľa bolonského procesu prebieha aj u nás bakalárske, magisterské a trojročné doktorandské štúdium, kde možno získať titul PhD z jazykovedy alebo literárnej vedy. (Proces zjednocuje systém vysokých škôl, čo okrem iného umožňuje plynulejší prechod z jednej vysokej školy na druhú a umožňuje študentom získavať vzdelanie neobmedzene po celej Európe. Proces vysokoškolského vzdelávania by tak mal dosiahnuť nielen záruku kvality a jednotnosti v celej Európe, ale mala by sa zjednotiť aj dĺžka štúdia. Vysokoškolské štúdium bolo rozdelené do troch stupňov: bakalárskeho, magisterského a doktorandského. Uznávanie diplomov a titulov napomáha nielen akademickej obci, ale zároveň zrovnoprávňuje kandidátov pri hľadaní zamestnania. - Pozn. red.)

- Dá sa vôbec v týchto nových podmienkach vychádzať z bohatej tradície maďarskej slavistiky a slovakistiky?

- Naša univerzita sa vyznačuje kombináciou najmodernejších požiadaviek s najlepšími tradíciami maďarskej slavistiky a domácej slovakistiky. U nás vyučovali takí veľkí predstavitelia medzinárodnej slavistiky ako István Kniezsa alebo László Hadrovics. V ich stopách pokračuje vo vedeckej práci napríklad István Nyomárkay, člen Medzinárodnej slavistickej komitéty, ktorý od roku 1987 až do odchodu do dôchodku viedol katedru. Spomedzi slovakistov v nedávnej minulosti u nás vyučoval výborný jazykovedec Ferenc Gregor, na poli slovenskej národnostnej kultúry a národopisu je ešte stále aktívna profesorka Anna Divičanová a najlepšia znalkyňa slovenských nárečí v Maďarsku docentka Mária Žiláková.

- Do tohto radu ste sa postavili aj vy. Prečo ste sa uchádzali o post vedúceho katedry?

- Chcem napomáhať rozvoj našej katedry, modernizovať výučbu slavistiky a zároveň preto, lebo predo mnou ešte nikdy neviedol túto katedru profesor slovenskej literatúry. Existujú teda rôzne výzvy, jedna z najväčších je prežívanie národných kultúr a jazykov v multikultúrnom prostredí novej Európy.

- Ktorým výzvam musia vyhovieť vaši absolventi?

- Najdôležitejšia je výzva uplatnenia kvalitných vedomostí v trhových podmienkach. Snažíme sa poskytnúť poslucháčom vedomosti, s ktorými sa dokážu uplatniť nielen ako učitelia, ale aj ako vedci, tlmočníci, prekladatelia alebo manažéri. Informujeme ich o tom, ako sa dajú využiť u nás získané vedomosti napríklad pri výbere zamestnania. Lektorka Marta Zahradníková z Bratislavy rozdeľuje poslucháčov podľa jazykových znalostí do rôznych skupín, aby sme dali každému možnosť individuálneho rozvoja. Zároveň kto sa k nám dostane bez jazykových znalostí, za tri roky si môže osvojiť jazyk na úrovni B2, čiže strednom stupni štátnej skúšky.

- Ako to zvládnu?

- V každom semestri majú týždenne šesť-osem jazykových cvičení, k nim pribúdajú ďalšie prednášky a semináre v slovenskom jazyku. Študenti sa môžu zdokonaľovať v jazyku vďaka polročnej výmene poslucháčov v rámci programu „Erasmus“, ako aj prostredníctvom polročnej stáže na Univerzite Komenského v Bratislave.

- Odkiaľ k vám prichádzajú študenti?

- Každý študent s maturitou z Európskej únie má právo prihlásiť sa na naše odbory. Typické však je, že vyučujeme prevažne maďarských štátnych občanov a štátnych občanov susedných krajín. Uchádzači v odbore slovenčiny sú prevažne maďarskej a slovenskej národnosti zo Slovenska a z MR.

- V akej miere sú vaši študenti absolventmi národnostných gymnázií?

- Slovenské, chorvátske, srbské a bulharské národnostné gymnáziá sú našimi výbornými partnermi v oblasti výchovy a pedagogiky. Musím však pripustiť, že počet absolventov týchto gymnázií, ktorí pokračujú v štúdiu na slavistickej katedre, klesá. Jedným z dôvodov môže byť, že najdôležitejším faktorom pri výbere ďalšieho štúdia sa stala odbornosť, jazyk a národná identita sa stali druhoradými. Maturanti národnostných gymnázií si vyberajú na základe svojich odborných zameraní a nie na základe svojich jazykových znalostí. Z istého hľadiska to pokladám za výhodný trend, pretože produkuje odborníkov, ktorí nielen ovládajú na dobrej úrovni svojej národnosti, ale sa uplatnia aj v iných oblastiach, ako napr. v ekonomike alebo v cudzineckom ruchu. Prispeje to k rozšíreniu palety národnostnej inteligencie.

- Aké extrémnejšie prípady sa vyskytli vo vašej vysokoškolskej praxi?

- Keďže asimilácia slovenskej národnosti v Maďarsku ja značne pokročilá, vyskytnú sa veľmi zvláštne prípady. Máme poslucháčku slovenčiny, ktorá pochádza zo slovenskej dediny z údolia Galgy, ale pôvodne sa prihlásila na maďarčinu. Nikdy nenavštevovala národnostné gymnázium, ale keď v treťom ročníku zistila, že existuje na univerzite aj odbor slovenčiny, prišla študovať aj k nám. Podarilo sa nám vzbudiť jej záujem o svoju vlastnú národnostnú kultúru a stala sa našou najnádejnejšou študentkou. Nedostatok národnostných študentov je nahradený veľkým záujmom poslucháčov histórie o slovanské jazyky, nehovoriac o lingvistoch, ktorí kombinujú nejaký indoeurópsky alebo východoázijský jazyk so slovanským. Vychádzame každému v ústrety a ponúkame alternatívne možnosti štúdia slovanského jazyka a kultúry. Na kurzy slovenčiny sa môže zapísať hociktorý poslucháč nielen z našej, ale aj z iných budapeštianskych univerzít. Poslucháč slovanskej katedry alebo hocijakého odboru sa môže prihlásiť na slovanskú katedru ako na vedľajší odbor atď.

- Vaša katedra by mala vychovať aj národnostných učiteľov. Je to dosť ťažko predstaviteľné, keď máte málo absolventov, ktorí by mali vzťah k Slovákom v Maďarsku. Nechceli by ste urobiť nábor alebo inak vzbudiť záujem študentov?

- Väčšine slovenskej inteligencie v Maďarsku uniká fakt, že k národnostnej identite tunajších Slovákov čím ďalej tým menej patrí aj znalosť jazyka. Keď porátam na vlastných prstoch svojich spolužiakov z národnostného gymnázia koncom 80. rokov, tak musím povedať, že väčšina z nás nemala dostatočné jazykové znalosti. Nemyslím si, že by sa situácia od toho času zlepšila. Vedec, samozrejme, nemôže nebrať do úvahy tento fakt a porozmýšľať o úlohe školskej a vysokoškolskej výchovy v takejto situácii. Naši poslucháči s pedagogickým zameraním si uvedomili, že by sa ako stredoškolskí učitelia ťažko uplatnili na trhu práce, keď v dvoch národnostných slovenských gymnáziách sa uvoľní nejaké miesto raz za uhorský rok. Táto generácia si dobre rozmyslí, kam nasmeruje svoju energiu…

- Vaša katedra tvorí družnú komunitu, ktorá svojich poslucháčov nielen vyučuje, ale sa s nimi rôznymi spôsobmi zaoberá. Robíte nejaké spoločné podujatia mimo vyučovania?

- Na našej katedre pôsobí samospráva študentov, ktorá je dobrým partnerom pri organizovaní akcií. Každoročne spoločne organizujeme športové stretnutie v Pomázi, kde sa vytvoria rôzne športové skupiny, ktoré zápasia o pohár. V nedávnej minulosti odbor srbštiny organizoval návštevu Senondreja, aby sa poslucháči, ale aj profesori zoznámili so životom tamojších Srbov. Aby mali prehľad o tom, že Srbi žijúci v Maďarsku majú hlboké tradície.

- Je záujem o podobnú akciu aj zo strany slovenčinárov?

- So slovenčinármi plánujeme študijné výlety na Slovensko, ktoré podporí ministerstvo MR. Počítame s ich účasťou na študentských konferenciách, usporadúvame slovanské Vianoce, kde má každý odbor svoj program a spoločne sa zoznamujeme s jazykom a kultúrou našich odborov. Tieto programy pripravujú študenti a je v nich zastúpená literatúra, hudba, kratšie scénky, recitácie.

- Slovenská katedra vyvíja bohatú publikačnú činnosť.

- Môj predchodca na čele katedry István Lukács, výborný znalec chorvátskej, slovinskej a maďarskej literatúry, odštartoval vedeckú edíciu, v ktorej zatiaľ vyšlo 16 knižných publikácií. Tieto publikácie obsahujú jednak materiály z vedeckých konferencií organizovaných katedrou, napr. o aktuálnych témach slovakistiky. Osobne som prispel k tejto edícii vydaním zbierky štúdií Od náreku Uhorska po nárek Slávie.

- Táto vaša kniha sa zaoberá dejinami tunajších Slovákov z hľadiska pôsobenia veľkého básnika a evanjelického kňaza Jána Kollára v Pešti.

- On sa ako duchovný pastier tridsať rokov staral o tunajšiu slovenskú komunitu a svojou literárnou a vedeckou činnosťou značne zasahoval do dejín nielen Slovákov a Čechov, ale aj celého Slovanstva. Okrem toho sú v knihe zastúpené aj ďalšie štúdie z oblasti porovnávacej literárnej vedy 19. a 20. storočia. Máme teda rôzne publikácie a plánujeme vydať ďalšie. Tieto zväzky slúžia študentom ako podklad k skúškam, fungujú aj ako učebnice.

- Z akých fondov hradíte vydávanie týchto publikácií?

- Ministerstvo školstva a kultúry MR podporuje jednak našu činnosť v oblasti národnostnej výchovy, jednak už tretíkrát vypísalo súbeh na podporu malých vysokoškolských odborov. Tieto finančné zdroje nám slúžia na zabezpečenie výučby slovanských jazykov a kultúr a poskytujú nám možnosť na vydávanie študijného materiálu vedeckého a národnostného charakteru.

- Hovorili sme o konferenciách. Ako často ich usporadúvate, sú vôbec prístupné širšej verejnosti?

- Dbáme na to, aby výsledky vedeckého výskumu boli prístupné aj širšej verejnosti. Hľadáme partnerov k plánovanej konferencii, ktorú usporiadame na budúci rok na počesť veľkého slovenského jazykovedca Samuela Czambela, ktorý pôsobil v Pešť-Budíne a zapísal sa aj do dejín maďarskej jazykovedy. Dúfame, že sa nám podarí získať partnerstvo slovenskej samosprávy hlavného mesta.

- Keby ste mali možnosť ešte väčšmi usmerniť rozvoj našej kultúry a vedy, akému smeru by ste dali prednosť?

- Veda a kultúra bez človeka neexistuje. To znamená, že ako pedagóg by som dal prednosť výchove mladej inteligencie v znamení pozitívnej kollárovskej tradície. Vo svojej rozprave O slovanskej vzájomnosti Kollár predpísal každému slovanskému intelektuálovi znalosť ďalších slovanských jazykov a kultúr. Ja by som túto vzájomnosť rozšíril o maďarský, nemecký, anglický a vôbec o európsky komponent.

Eva Patayová Fábiánová