Štefan Závodník ● Zakladateľ slovenského včelárstva

Pred 140. rokmi vznikol Spolok slovenských včelárov. Za jeho prvého predsedu bol zvolený Š. Závodník - národnokultúrny, ľudovýchovný a osvetový pracovník.

Katolícky farár Štefan Závodník sa narodil 2. septembra 1813 v Hornej Porube, kde bol jeho otec horárom dubnického panstva Ilešháziovcov. Od roku 1820 býval s rodičmi v Trenčianskych Stankovciach. Základy vzdelania získal od otca, od roku 1821 navštevoval ľudovú školu v Trenčíne, kde absolvoval aj nižšie gymnázium. Vyššie triedy gymnázia navštevoval od roku 1826 a teológiu študoval na seminári v Nitre v rokoch 1830-1836. V roku 1836 bol vysvätený. V rokoch 1836-1841 bol kaplánom a od roku 1841 farárom v Divíne, súčasne vychovávateľom v rodine Čákiovcov na Budatínskom zámku, kde mal k dispozícii bohatú knižnicu a mohol sa vzdelávať. Počas pôsobenia v Divíne roku 1842 zriadil nedeľnú školu, v ktorej výchovou tzv. podučiteľov chcel riešiť nedostatok učiteľov na kopaniciach a pracovníkov v nedeľných školách. So školskou mládežou nacvičoval divadelné hry, ktoré sám písal. Na miestach, kde pôsobil, zakladal ovocné škôlky a venoval sa včelárstvu. Počas revolúcie 1848-1849 bol prenasledovaný, odišiel zo Slovenska a zdržiaval sa na viacerých miestach. Po návrate domov od roku 1850 pôsobil ako farár v Pružine.

Štefan Závodník bol národným buditeľom, ktorý sa svojimi ľudovýchovnými, osvetovými a pedagogickými aktivitami zaslúžil o konfesionálne zbližovanie predstaviteľov slovenského emancipačného pohybu v r. 1840-1875. Od mladých čias participoval na mladom katolíckom bernolákovskom hnutí, od roku 1840 však udržiaval kontakty aj s členmi bratislavského evanjelického ústavu reči a literatúry česko-slovenskej a spolupracoval s Ľudovítom Štúrom. Po študijnej ceste po Sliezsku a Haliči, kde navštívil protialkoholické spolky, získané poznatky uplatnil v organizovaní protialkoholického hnutia na Slovensku. Roku 1844 založil vo svojej farnosti v Divíne prvý protialkoholický spolok na Slovensku. V roku 1847 bol zvolený za predsedu Prvého ústredného spolku zakladateľov spolku miernosti v Uhorsku. Týmito aktivitami sledoval možnosti zvýšenia vzdelanostnej úrovne ľudových vrstiev prostredníctvom a propagáciou nedeľných škôl, čím sa zaradil medzi hlavných reprezentantov nielen národno-zjednocovacích, ale aj ľudovýchovných snáh štúrovského programu. Od roku 1844 bol činný v spolku Tatrín a od roku 1846 bol člen jeho výboru a v jazykových sporoch zástanca štúrovskej spisovnej slovenčiny. Roku 1861 bol účastníkom Memorandového zhromaždenia, bol členom národnej deputácie do Pešti a roku 1863 do Viedne. Roku 1866 sa po Karolovi Kuzmánym stal druhým podpredsedom Matice slovenskej, bol jedným zo zakladateľov, podporovateľov a mecénom katolíckeho patronátneho gymnázia v Kláštore pod Znievom. V roku 1869 bol iniciátorom založenia Spolku slovenských včelárov, ktorého sa stal prvým predsedom. V oblasti ľudovýchovy sa zaslúžil o rozvoj slovenského včelárstva, ovocinárstva, nedeľných škôl, remesiel, hospodárskych a finančných spolkov. Roku 1861, 1869 a 1871 bol slovenským kandidátom vo voľbách do uhorského snemu. Za túto aktivitu bol uhorskou svetskou a cirkevnou hierarchiou perzekvovaný a v jeho neprítomnosti aj súdený.

Š. Závodník je autorom niekoľkých divadelných hier, veršovaných skladieb. Napísal práce Škola dedinská alebo spôsob ľahkého uvedenia škôl dedinských (Banská Bystrica 1846), Hlas pastírskí... (Bratislava 1847). Spolupracoval na vydávaní Čajdovho Včelára na Slovensku (1871). Ľudovýchovné články uverejňoval vo vtedajšej slovenskej svetskej a cirkevnej tlači, napr. v Obzore, Slovenských národných novinách a Pešťbudinskych vedomostiach. Podľa tohto zakladateľa slovenského včelárstva Slovenský zväz včelárov udeľuje svojim najzaslúžilejším členom Medailu Štefana Závodníka ako svoje najvyššie vyznamenanie.

Štefan Závodník zomrel 12. februára 1885 v Pružine.

Ján Jančovic