Na začiatku - priznám sa - mi to bolo čudné, veď podľa mojich vedomostí lucinská škola je jediná v Maďarsku, do ktorej dochádzajú deti z okolitých osád (aj maďarských) a vyučuje sa tam slovenčina ako predmet. Vybrala som sa teda priamo na miesto činu, aby som sa dozvedela, o čo vlastne ide. Pred cestou do Luciny som vyhľadala každého zainteresovaného a požiadala som ho o stretnutie. Starosta obce Gyula Bakos sa o kauze nechcel vyjadriť. Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Katarína Völgyesiová Pribišánová mi však bola veľmi nápomocná, dokonca mi pomohla nadviazať kontakt aj s riaditeľkou školy Helenou Kladivikovou, vedúcou materskej školy Anikou Sarturisovou a členkou slovenskej samosprávy, rodičovského združenia školy aj škôlky Štefániou Némethovou Kazincziovou.

Právne pozadie

Zákonom č. XXI./1996 Z. z. maďarský parlament upravil územné a správne usporiadanie Maďarskej republiky tak, aby bol zabezpečený vyrovnaný územný rozvoj krajiny a jej regiónov zo spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho hľadiska. Zároveň týmto zákonom harmonizoval územné usporiadanie krajiny s územným usporiadaním štátov Európskej únie. Pre dosiahnutie zákonom stanovených rozvojových cieľov boli ustanovené nové zložky územného členenia, medzi nimi aj mikroregióny. Ide o takú územnú jednotku, ktorú je možné ohraničiť na základe funkčných systémov vzťahov jednotlivých osád, je súborom susedných osád, ktoré sú v intenzívnom vzťahu. V zmysle zákona sa na území Maďarska vytvorili mikroregióny, ktorých pôsobenie upravuje zákon č. CVII./2004. Sú to tzv. viacúčelové mikroregionálne združenia obcí, ktoré môžu spoločne riešiť rôzne úlohy spadajúce do okruhu verejných služieb (výchovy a vzdelávania, sociálnej a zdravotnej starostlivosti atď.), pričom o pripojení sa k mikroregiónu rozhoduje miestna samospráva po prekonzultovaní návrhu na verejných fórach obce. Do združenia mikroregiónu v Bátonyterenyi patrí Dorogháza, Malý a Veľký Barkan, Mátranovák, Mátraverebély, Márkháza, Mátraterenye, Mátramindszent, Suchá Huta (Suha), Veľký Kerestúr, Nemti, Šámšonház a Lucina.

Škola v Lucine pôsobí v rámci združenia na prevádzku inštitúcie a navštevujú ju deti z okolitých osád Márkháza, Malý Barkan, Šámšonház a Veľký Kerestúr. Škola sa môže uchádzať o štátny normatív za deti, ktoré dochádzajú z týchto osád, pričom v zmysle zmluvy medzi Obecnou samosprávou v Lucine a týmito osadami ani jedna z nich neprispieva na prevádzku školy. Do hospodárskych záležitostí a odbornej činnosti nezasahujú predstavitelia Márkházy, Malého Barkanu a Šámšonházu, predstavitelia Veľkého Kerestúru - s touto obcou má Lucina spoločného notára - však chcú vedieť o všetkých rozhodnutiach. Základná škola má 112 žiakov. Pôsobia tu dve slovenčinárky a riaditeľka má dokončenú Vysokú školu pedagogickú v Ostrihome, takže môže vyučovať slovenčinu na nižšom stupni. V škole vzhľadom na veľký počet detí s viacnásobným hendikepom prebieha vyučovanie v tzv. integračnom pedagogickom systéme, zvlášť sa tu zaoberajú rozvojom schopností detí a korepetáciou.

Ako každá osada, aj Lucina zápasí s veľkými finančnými problémami: uchádza sa o všetky možné granty, ale ani to nestačí na hradenie nákladov. Starosta obce preto minulý rok navrhol, aby lucinská základná a materská škola pôsobili v rámci viacúčelového mikroregionálneho združenia obcí.

Začiatky konfliktu

„Minulý rok po príchode z dramatického tábora ma čakala pozvánka na zasadnutie zastupiteľského zboru,“ začína rozprávanie K. Völgyesiová Pribišánová, ktorá je predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy, učiteľkou slovenčiny a poslankyňou obecnej samosprávy. Na programe nebolo nič mimoriadne: riaditelia výchovno-vzdelávacích inštitúcií mali podať hlásenia o školskom roku. Pred zasadnutím poslaneckého zboru sa K. Völgyesiová Pribišánová stretla so starostom, ktorý sa s ňou chcel porozprávať o možnosti pripojenia školy a škôlky do výchovného združenia mikroregiónu. Návrh ju prekvapil a pripomenula starostovi, že podobne ako v iných prípadoch treba tento návrh predniesť na všetkých fórach a jeho realizovanie treba dôkladne pripraviť. Starosta napriek tomu na zasadnutí v bode iné svoj návrh predostrel zboru. Jediná informácia, ktorá bola k dispozícii o následkoch vstupu do mikroregiónu bola, že týmto krokom by v tom čase ušetrila obec 20 miliónov forintov ročne (tohto roku by to bolo 12 miliónov). Diskusia trvala do noci, ale bezvýsledne: nepopustila ani jedna strana.

Riaditeľky oboch inštitúcií následne zvolali študentskú samosprávu a rodičovské združenia. Zasadnutia sa uskutočnili koncom júna a všetci, až na väčšinu pracovníkov materskej školy, boli proti návrhu. Podľa vedúcej materskej školy Aniky Sarturisovej pracovníci neboli dobre informovaní o možnostiach, navyše v škôlke pracovala manželka starostu, čo bolo pre inštitúciu výhodné. Vtedajšia vedúca škôlky napokon odišla a nám sa nepodarilo zistiť, z akých dôvodov. Koniec koncov zasadli všetky zoskupenia, vrátane slovenskej samosprávy, ktorá uplatnila svoje právo veta. Škola a škôlka dostali rok na to, aby získala viac informácií a pripravila sa na ďalší pokus o pripojenie sa, starosta zase, aby lepšie pripravil prechod inštitúcií do kompetencie mikroregiónu.

Rodičia niektorých detí si neprajú, aby ustanovizeň patrila do mikroregiónu a naznačili predsedníčke slovenskej samosprávy, že v prípade pripojenia ich zoberú do iných škôl. Podľa nej by to boli žiaci s lepšími schopnosťami, ich odchod by sa odrazil na študijnom priemere a v konečnom dôsledku by mohol viesť k rapídnemu poklesu počtu detí a k zlučovaniu tried.

Žiaci z okolitých osád dochádzajú do Luciny školským autobusom, ktorý získala samospráva prostredníctvom súbehu v školskom roku 1995/96. Obec ho chcela dať do prevádzky škole, ktorá ponuku neprijala, pretože už nebol vhodný na pôvodný účel. Nový autobus nakoniec kúpil mikroregión s tým, že o päť rokov sa jeho majiteľom stane lucinská samospráva. Avšak ako vlastnú čiastku investovali do nového autobusu staré vozidlo, ktoré pôvodne patrilo lucinskej samospráve.

Samostatnosť kontra spolupatričnosť

„Každá inštitúcia má vlastný život iba dovtedy, kým je samostatná,“ hovorí pani Sarturisová a poznamenáva: bol by to prvý krok k tomu, aby deti odišli z dediny. V súčasnosti navštevuje škôlku 45 detí, o ktoré sa starajú tri pedagogičky. Školský rok začala inštitúcia s dvomi učiteľkami a až v januári mala vedúca možnosť vypísať súbeh na obsadenie tretieho miesta - dozvedáme sa. Spomedzi dvoch uchádzačov vybrali miestnu pani, ktorá pracuje v mikroregióne, ale ešte ju odtiaľ neuvoľnili. Susedný Šámšonház by sa chcel pripojiť k prevádzkovaniu škôlky v Lucine, ale vedenie obce mu nevyhovelo, preto sa pripojil k mikroregiónu. Keď sa tamojšia starostka Gyöngyi Bajnoková Képešová dozvedela o problémoch v Lucine, chcela uvoľniť jednu pedagogičku, ale v mikroregionálnom združení ju ani len nevypočuli. Lucinčania sa preto obávajú, že v združení stratia osady svoju samostatnosť.

V predošlom školskom roku robila v škole revíziu Štátna pokladňa. Vyžiadala si všetky dokumenty, vrátane rodičovských súhlasov s výučbou slovenského jazyka. Preverila pedagogický program aj z toho hľadiska, či v ňom figuruje výučba slovenčiny. Všetko bolo v poriadku, až na zmluvy s osadami, z ktorých deti dochádzajú. Tie boli podpísané až dodatočne.

„Bojíme sa o svoje výsledky, na celoštátnych jazykových súťažiach naše deti dobre uspeli: jeden žiak obsadil 5. miesto a dvaja žiaci študujú v budapeštianskom slovenskom gymnáziu, čo sa už dávno nestalo,“ tvrdí K. Völgyesiová Pribišánová.

Lucinčania majú problémy s mikroregiónom. Mestečko Bátonyterenye je vzdialené od nich 18 kilometrov, nie je však medzi nimi priamy spoj, treba prestupovať. Ak sa tam vyberú autom, prechádzajú cez niekoľko dedín, čo značne spomalí cestovanie. Šalgótarján je vzdialený 15 kilometrov, z Luciny tam vedie priama cesta a denne medzi nimi premáva aj 12 priamych autobusových spojov. Lucinčania nevedia prijať ani to, ako sa v mikroregióne stavajú k niektorým veciam, sú toho názoru, že vo všetkých sférach vládne nepripravenosť. V tomto regióne sú slovenskými osadami iba Suchá Huta, Šámšonház a Lucina, výučba slovenčiny prebieha len v Lucine. Keď sa chceli informovať, podľa akého programu by škola fungovala v rámci mikroregiónu, K. Völgyesiovej Pribišánovej dali strednodobý plán rozvoja mikroregiónu, ktorý síce uvádza, že v povodí Zaďvy je záujem o národnostnú výučbu prebiehajúcu v Lucine, ale o tom, ako by mala táto výučba fungovať nasledujúcich šesť rokov, v ňom nie je ani slovo. V Mátraverebélyskej škole prebieha výučba rómskej vzdelanosti v maďarskom jazyku, jej koncepcia je obsiahnutá v programe mikroregiónu. Lucinská obecná samospráva neschválila tento plán, je skôr za zriadenie výchovného centra, ktoré by pozostávalo z miestnej základnej a materskej školy. Vytvorením takéhoto centra by mohli ušetriť financie bez ohrozenia samostatnosti inštitúcií.

Samosprávy mali rozhodnúť o pripojení školy a materskej školy k mikroregiónu do 30. marca. Prípravy prebiehali od januára. Mikroregión vypracoval kalkuláciu a návrh dohody, podľa ktorej by mal prevádzku pripojených inštitúcií riadiť aparát mikroregiónu a na financovanie prevádzky by sa mali poskladať zainteresované samosprávy. Lucina by mala poskytnúť okolo 1 milióna Ft, pričom ak na prevádzku školskej ustanovizne v rámci mikroregiónu nebude stačiť normatív, musí zdroje doplniť samospráva. Lucina plánovala 4,4 milióna Ft. Zasadnutia samosprávy sa z poverenia mikroregiónu zúčastnili aj odborníci - na stretnutie pozvali starostu a povereného riaditeľa školy v Mátraverebélyi, na rokovanie rodičov starostu a povereného riaditeľa z Mátranováku, do škôlky predstaviteľov z Mátraverebélyu. „Nevedeli nám povedať, prečo im je dobre, lebo ešte nemajú skúsenosti. Do regiónu vstúpili v septembri a povedali im, že majú všetko robiť tak, ako dovtedy. Ich odborné vybavenie sa nezmenilo a všetko majú riešiť priamo na mieste. Tým pádom sa nezlepší ani úroveň výučby, o čom sa hovorilo,“ dodáva riaditeľka. Podľa všeobecnej mienky treba vyčkať, aké skúsenosti nadobudnú členovia združenia a potom rozhodnúť o pripojení sa. Predsedníčka slovenského voleného zboru je toho názoru, že v obci, ktorá má 650 obyvateľov a dokáže honorovať siedmich poslancov a starostu na plný úväzok, navyše získava aj rôzne granty, nemôže byť problém udržanie vlastnej školy.

Peniaze - súbehy

Materská škola získala vlani 20 miliónov na obnovu budovy, škola spolu sedem miliónov na zabezpečenie učebných pomôcok a nábytku, vrátane výpočtovej techniky. Zakúpili 16 stolov, 3 nové počítače, 6 monitorov, farebný printer, televízor, kopírku, laserovú tlačiareň, dvd-prehrávač, laptop, nábytok, skrine, stoličky, syntetizátor, rytmickú tabuľu, odbornú literatúru a trom učiteľom môžu zabezpečiť doškoľovanie.

Župná slovenská samospráva od začiatku svojho pôsobenia podporuje výučbu slovenského jazyka. Valné zhromaždenie župy vypracovalo vlani v novembri koncepciu školstva v župe, ktorú slovenská samospráva schválila s tým, že ju majú rozšíriť o školy a materské školy, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet. Viacero škôl v malých osadách zápasí o prežitie a samostatnosť. V súčasnosti prebieha mapovanie problémov formou dotazníkov, ktoré vyhodnotia a na základe toho vypracujú plán.

Z rozhovoru sme sa dozvedeli, že na prevádzku lucinskej školy bolo treba minulý rok doplatiť 16,7 milióna forintov - v Mátranováku to bolo 50-60 miliónov a po vstupe do mikroregiónálneho združenia 20 miliónov forintov.

„Ani sa nepamätám, kedy boli naše deti naposledy v tábore na Slovensku. Vlani sa tam dostali na týždeň vďaka finančnej podpore ministerstva školstva, CSS a Verejnoprospešnej nadácie ZSM Lipa,“ chváli sa predsedníčka slovenskej samosprávy. Čo sa týka grantov získaných na vykonávanie činnosti je slovenská samospráva v Lucine medzi najlepšími.

V tomto roku sa teda znovu uskutočnili zasadnutia všetkých zainteresovaných a nastala zmena: všetci boli proti pripojeniu sa k mikroregiónu. Ba na fóre obyvateľov obce chránila ustanovizeň jedna obyvateľka týmito slovami: „Samostatnosť školy nedáme nielen za dvanásť, ale ani za sto dvadsať miliónov!“

Nesúhlasili s ňou iba tí, ktorých deti a vnúčatá nenavštevujú miestne výchovno-vzdelávacie inštitúcie, dochádzajú do okolitých škôl, a bývalý riaditeľ školy. Starostov nový návrh znel, aby našla financie na prevádzku inštitúcií menšinová samospráva, čo jej členovia brali ako žart. Veď robia všetko, čo je v ich silách, ale úlohy týkajúce sa verejného školstva sú kompetenciou obecnej samosprávy.

Plány

Veľkým cieľom Lucinčanov je rozšírenie školy o štyri učebne, k čomu dostali morálnu podporu na viacerých fórach. Stretli sa už aj s vysokými štátnymi predstaviteľmi Maďarska a Slovenska, ktorí maximálne podporili ich snahy. Avšak takáto malá osada ťažko získava peniaze aj na prípravu projektov, čo by stálo 8 až 10 miliónov forintov. Roku 2007 odporúčala riešiť ich problém maďarská strana maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie a vlani ho odobrila aj slovenská strana. Slovenská samospráva sa obáva, že keby vstúpili do združenia, nedostali by podporu slovenskej vlády. „Myslím si, že Celoštátna slovenská samospráva okrem prevádzkovania svojich inštitúcií bude musieť v budúcností pomáhať aj ostatným, napr. podávaním návrhov v prospech zachovania malých škôl,“ tvrdí K. Völgyesiová Pribišánová. „Doterajší dobrý vzťah s obecnou samosprávou sa od vlani naštrbil,“ hovorí predsedníčka slovenskej samosprávy. Slovenský volený zbor sa rozhodol v tomto roku neusporiadať obecný národnostný deň. Napriek tomu, že v Lucine počas predošlých cyklov pôsobila obecná slovenská samospráva, prvé národnostné obecné dni usporiadala slovenská samospráva až pred dvoma rokmi. Na minuloročné pozvala päť súborov (aj zo Slovenska) a Lucina bola dejiskom medzinárodného folklórneho stretnutia, čo znamenalo pre osadu množstvo nových návštevníkov. Podarilo sa vytvoriť dobré kontakty so susedným Šámšonházom, s ktorým sa v posledných rokoch vzdialili. Založili si tanečný súbor, dali ušiť kroje, pozvali choreografku Evu Szilágyiovú Šubovú, ktorá ich naučila tance a vlani si založili detský tanečný súbor. Členovia slovenskej samosprávy mali s prípravou a realizáciou národnostného dňa mnoho práce, za ktorú sa zo strany vedenia obce nedočkali uznania.

Základná a materská škola v Lucine naďalej pôsobia v rámci združenia na prevádzku inštitúcie. Rozhodnutie, ako ďalej, padne dakedy v budúcnosti.

Eva Patayová Fábiánová