Cyrilo-metodské oslavy v Ríme r. 1863 a Franz Liszt

Nová kniha o Franzovi Lisztovi a jeho angažovanosti na tisícročných oslavách Cyrila a Metoda v Ríme roku 1863 predstavuje objaviteľské dielo, ktorého základná myšlienka bola uvedená už v prvej autorovej knihe, ale doposiaľ nenašla docenenie.

Môžeme hovoriť o knihe storočia?

Nebudem podčiarkovať, že takýto objav nás zaväzuje k rigoróznemu prehodnoteniu nášho pohľadu nielen na históriu 19. storočia, ale aj snahu adaptovať tieto pohľady do nášho stredoeurópskeho, predovšetkým slovenského prostredia.

Kniha predstavuje a dokumentuje v skutočnosti niekoľko nových objavných skutočností a vzťahov, ku ktorým nemôže žiadna vedecká či kultúrna ustanovizeň nezaujať stanovisko.

Je pravdou, že doteraz k otázke Liszta, ktorého Miroslav Demko predstavuje ako Slováka, sa neozvala žiadna vedecká inštitúcia, alebo rigorózna-vedecká kritika, tým viac je úlohou Slovenska aby sme sa mohli opýtať, kto má skutočnú zodpovednosť riešiť tieto otázky.

Je nepredstaviteľné, aby sa takto nezodpovedne nereagovalo na tak vážne otázky. Tým, že tematika Franza Liszta sa nedostáva do masmédií, keď na pôde univerzít ako cez Berlínsky múr sa dokonca nesmelo verejne o tejto slovenskej téme hovoriť. Na druhej strane vidíme, že tematika Franza Liszta nie je nikomu ľahostajná. Zápas o túto osobnosť sa, prirodzene, dostáva na pôdu iných otázok bez toho, aby nás o tom slovenské hudobné centrá dokázali informovať.

Dnes už vieme, že ak Nemci sem-tam predstavujú Liszta ako Nemca a aj samotní Maďari zdanlivo dali súhlas, že Liszt sa môže predstavovať vo svete ako Róm či františkán, tak otázka Liszta ako Slováka má zostať nekonečným tabu? Ak si všimneme úvahu Mariána Tkáča „Čie bolo Uhorsko?“ (Literárny dvojtýždenník 3. 6. 2009), je to tiež v nadväznosti s týmito úvahami k 19. storočiu, ktoré nie je dodnes na Slovensku poznané, nakoľko nebolo ani komplexnejšie vedecky spracované.

Nová kniha o participácii Franza Liszta na Cyrilo-metodských oslavách v Ríme roku 1863 však nastoľuje odrazu niekoľko nových otázok, ktoré nám autor naznačuje novým spôsobom, s novými pohľadmi, ktoré nás stavajú pred úlohu skutočného prehodnotenia celých kultúrnych a literárnych dejín Slovenska.

Dá sa povedať, že je to dodnes snáď najmarkantnejšie literárno-kritické dielo, ktoré odkrýva tak prekvapujúcim a novým spôsobom hudobné, náboženské, vôbec kultúrne vzťahy národov strednej Európy, obzvlášť vzťahu Slovákov k tradícii sv. Cyrila a Metoda.

Autor nás prekvapuje doloženými príkladmi, novými vzťahmi, asociáciami aj v náboženských kontextoch k hlavnej téme, teda k tradícii Cyrila a Metoda, ktoré zostávali v úzadí až dodnes.

Ako som uviedol, práve samotná vedecká dokumentatívnosť a kritičnosť je silnou stránkou autora. Zvlášť ak si uvedomíme, že aj svetoví znalci, muzikológovia či literáti, zjavne nie vždy dostatočne kriticky pracovali s týmito dokumentmi, čo mne pripadá niekedy ako úmyselné sa vyhýbanie, či zamlčiavanie týchto dôležitých udalostí a doložených dokumentov k Slovensku, ale aj k slovanskému svetu.

Práve táto zásada akceptovania všetkých výrokov, pochopenie a výklad ich samotnej podstaty dovoľovala Dr. Demkovi vstúpiť oveľa hlbšie do celkovej problematiky. Ak sme napríklad dodnes chápali tradíciu sv. Cyrila a Metoda na Slovensku len ako tradíciu náboženskú, tak v knihe M. Demka sa po prvýkrát v histórii vôbec objavuje nová dimenzia súvislostí aj so známymi svetovými skladateľmi, ako: Haydnom-Haydnovcami, Beethovenom, Schubertom, Bellom a podobne.

Tieto objavné vzťahy pôsobia viac ako prekvapujúco. Veď ak autor dokladá vzťah Beethovena k cyrilo-metodskému, slovanskému svetu, je to nová kapitola aj k beethovenovej Missi Solemnis a následný obraz utrpenia a problémovosti okolo tohto svetového skladateľa. Dnes vidíme, že tieto závažné súvislosti boli tak dlhú dobu zamlčované. Snáď môže niekto namietať, že tieto zatajovania neboli snáď práve na úkor Slovenska?

Autor knihy Miroslav Demko sa týmto spôsobom definitívne podpísal nielen pod otázku vzťahu Liszta a Cyrila a Metoda, ale zdá sa, že aj k pod otázkou hlavne posledného obdobia Beethovenovho života a tvorby. Súčasne naznačuje, do akej miery práve Beethovenov životopis nemohol byť úplný a to práve z dôvodov vynechania súvislostí s Beethovenovou Missa Solemnis v nadväznosti na tradíciu sv. Cyrila a Metoda, ich vzťahu k Moravanom - Slovákom. Tým je zrejmé a tak pochopiteľné, že Liszt nie náhodou propagoval Beethovena, Schuberta a nakoniec aj Bellu a iných, ktorí mali k tejto tradícii a vo vzťahu k Slovensku mimoriadnejší význam.

Na druhej strane autor vo svojej knihe dokladá, do akej miery vzťah Bernoláka či Kollára nebol pozitívny k sv. Cyrilovi a Metodovi, ako sa tomu chcelo veriť dodnes. Tým je ale zjavné, že pod takýmto zorným uhlom môžeme vidieť slovenskú literatúru úplne ináč a jasnejšie. Autor jasne konštatuje, že Liszt stojí prirodzene na najvyššom mieste v slovenskej kultúre. Liszt vo svojom geniálnom postrehu sa akoby vzďaľoval od Slovákov, ktorí viac bojujú na pôde primárnych problémov, ako je napríklad právo na jazyk.

Dielo dokladá príklady a kritériá, keď aj porovnanie Liszta s Bernolákom alebo Kollárom nás v týchto nových kritériách musí prekvapovať a udivovať. Tým sa len dokumentuje, že otázka sv. Cyrila a Metoda bola a je centrálnou otázkou slovenských dejín, ktorá sa musela vytrieť nielen z učebníc.

Ďalšou otázkou, ktorá nás musí zaujímať, je spôsob manipulácie či skutočného zatajovania udalostí okolo týchto osláv a osobnosti Franza Liszta v spojitosti a v dobrom vzťahu s pápežom Piusom IX., o čom sa v európskej tlači evidentne veľmi nepísalo. A keď, tak len veľmi stručne, aby sa takto slovanská otázka v spojení s Cyrilom a Metodom nedostala moc do popredia. Prečo tomu tak bolo si nemusíme zvlášť vysvetľovať, keď víťazné revolučné a veľké národy, akými boli talianský, maďarský, nemecký, mali pred sebou len jedného nepriateľa, a to bol práve rímsky pápež?

Názory pápeža Piusa IX. na politické či kultúrne ciele malých národov, akým bolo aj slovenský, sa zhodovali s názormi Franza Liszta. Tieto malé národy nedokázali a ani nemohli realizovať svoje národné, politické či kultúrne ciele. Kniha nám predstavuje tieto dva svety na pôde Európy, keď pod heslom „národné prebudenie“ sa chápalo „prebudenie“ len pre niektoré skôr veľké národy a keď v týchto kontextoch aj oslavy Cyrila a Metoda, zostali úplne v úzadí. Konflikt medzi slovanskými národmi v „zápase o prioritu“, teda komu má patriť tradícia Cyrila a Metoda len dokresľuje celú problematiku európskeho zápasu aj na poli kultúry. Len tak sa mohlo stať, že oslavy sv. Cyrila a Metoda v Ríme mali zapadnúť do zabudnutia. Dnes však vieme, do akej miery práve otázka Cyrila a Metoda v spojitosti s Lisztom a pápežom, ktorý bol obeťou európskych národných revolúcií, zapadá do nového dialógu, s ktorým sa musí nielen slovenská, ale aj európska kultúrna tradícia vyrovnať.

Finálne sa takto ukazuje, že od Beethovena až k Lisztovi bola naznačená nová koncepcia kulturologických súvislostí na poli hudobnom i náboženskom v spojení so slovenskými dejinami. Týmto sa slovenská tematika k cyrilo-metodskému dedičstvu stáva európskou témou, ktorú autor naznačuje z rôznych hľadísk.

Dávam do zvláštnej pozornosti, ako pán Demko uvádza, že žiadne mesto sveta sa nemôže hrdiť počtom a spôsobom realizácií Missi Solemnis a iných podobných veľkolepých oratórií, ako práve Bratislava. Táto skutočnosť nás oprávňuje konštatovať, že európske vzťahy ku Slovensku boli v minulých storočiach na vysokej úrovni, ale boli následne prekazené na jednej strane slovanofilskými záujmami, ako aj protislovenskými záujmami zo strany susedných národov už aj z konkurenčných dôvodov.

Vznikom samostatného Slovenska táto téma dostáva novú platformu v európskej kultúre, ktorá zároveň nastoľuje nové súradnice a kritériá kultúry, tak aktuálne v Európskej únii. Tým viac sa pre nás stáva táto kniha alfou a omegou pri prehodnotení celej slovenskej kultúry v 19. storočí. Z obsahu tohoto objavného diela je zrejmé, že nám ponúka kľúče k riešeniu v prehodnocovaní pohľadov na našu históriu, a to nielen očami historikov, ale aj z pohľadu ústavných činiteľov, teda aj zo štátnického pohľadu.

Táto priekopnícka práca dáva jedinečnú príležitosť nadviazať na jej podnety v ich rozpracovaní až do koncepcie slovenskej štátnej ídey, podobne ako ju majú vypracované všetky okolité národy a len u nás Slovákov, absentuje.

Peter Hanic