Maďari žijúci v Českej republike nie sú pôvodnými obyvateľmi Čiech, Moravy a Sliezska. Vznik maďarskej národnostnej menšiny v tejto krajine je výsledkom historického vývoja, následkom rozdelenia bývalého Československa na dva samostatné štátne útvary: Česko a Slovensko.

Vtedy z československých, presnejšie zo slovenských Maďarov žijúcich, alebo pracujúcich v západnej časti bývalého spoločného federálneho štátu, sa 1. januára 1993, prakticky zo dňa na deň, stali českí Maďari, v podstate bez toho, že by sa o to akokoľvek usilovali. Definitívne rozhodnutie o ich občianstve, samozrejme, vyniesli oni. Podobne je to aj s niektorými ďalšími národnostnými menšinami v Českej republike, ktoré majú rovnakú anabázu zrodu ako Maďari. Je preto zaujímavé, že vzhľadom na k túto minulosť v prípade väčšiny českých Maďarov z právneho hľadiska ich materskou krajinou nie je Maďarsko, ale Slovenská republika.

Organizačný život

Maďarská menšina v Čechách, na Morave a v Sliezsku pred zmenou režimu v roku 1989 nemala žiadne samostatné organizácie. Prvý príchod Maďarov vo väčšom počte je zaznamenaný po vzniku Československa v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Začiatkom päťdesiatych rokov síce v západných oblastiach Česka, kde po II. svetovej vojne v roku 1946 bolo deportovaných na nútené práce približne 45 tisíc slovenských Maďarov, vzniklo niekoľko miestnych organizácií kultúrneho spolku CSEMADOK, ale ich životnosť z rôznych dôvodov bola veľmi krátka. Od polovice päťdesiatych rokov až do prevratu v roku 1989 tak pôsobili v tejto časti republiky len dva neoficiálne študentské spolky pri vysokých školách: Študentský spolok Endreho Adyho v Prahe a Študentský spolok Ferenca Kazinczyho v Brne. Maďarský spoločenský a kultúrny život v tej dobe v Českej republike prakticky neexistoval. Obrat v situácii k lepšiemu nastal po Nežnej revolúcii, keď sa i Maďari veľmi zaktivizovali a začali sa organizovať. Ako prvá organizácia vznikol 24. februára 1990 v Prahe Zväz Maďarov žijúcich v českých krajinách, ktorý je činný dodnes a zostáva aj naďalej najväčším zoskupením maďarskej menšiny v Českej republike. Zväz je kultúrnou a spoločenskou organizáciou. Hlavným cieľom jeho činnosti je viesť evidenciu o Maďaroch v České republike, podľa možnosti organizovať ich kultúrny a spoločenský život, pomáhať pni zachovávaní a rozvíjaní národnej identity, materinského jazyka, udržiavať kontakty s Maďarmi žijúcimi na Slovensku, v Maďarsku a v iných krajinách. Náš Zväz je členom Západoeurópskeho zväzu Maďarov, ktorý zasadal 4.-6. augusta toho roku práve v Prahe, a, samozrejme, všestranne sa podieľa na rozvoji maďarsko-českých vzťahov vo všetkých oblastiach života.

V súčasnosti má Zväz sedem regionálnych základných organizácií. Praha (1992), Ostrava (1992), Brno (1993), Plzeň (1997), Teplice v Čechách (2002), Olomouc (2008) a v januári tohto roka bola založená ďalšia v Lovosiciach. Okrem toho pôsobia miestne skupiny v mestách Most, Sokolov a Karlovy Vary, ktoré organizačne podliehajú teplickej základnej organizácii.

Zväz má približne 1200 registrovaných členov, z toho asi 600 platí pravidelne členské príspevky, ale našich akcií sa zúčastňuje ročne asi 2500 osôb. Základnou činnosťou Zväzu Maďarov sú klubové večery a kultúrne akcie. V niektorých základných organizáciách, ktoré disponujú s vlastnými klubovými priestormi, sa členovia schádzajú pravidelne každý týždeň, inde raz mesačne. Najvýznamnejšími akciami sú Dni maďarskej kultúry, ktoré pravidelne každý rok organizujeme v Prahe, Brne, Ostrave a Tepliciach. Celkový počet kultúrnych akcií sa ročne pohybuje okolo päťdesiat a je o ne pomerne veľký záujem. Podobne úspešné bývajú i maďarské plesy, ktoré sa konajú v týchto istých mestách. Pri základných organizáciách v Brne a Prahe pôsobia aj folklórne súbory a v Ostrave bol založený ženský spevácky zbor.

Celoštátne akcie neusporadúvame, činnosť sa odohráva v jednotlivých základných organizáciách. Výnimku tvorí obľúbený víkendový vzdelávací tábor pri rybníku v Koutech pri Ledči nad Sázavou koncom prázdnin s rôznymi prednáškami z dejín, kultúry, folklóru a ukážkami ľudových remesiel. Aktívne sa zapájame do rôznych miestnych akcií, alebo do akcií usporadúvaných inými národnostnými menšinami. Ako príklad môžem uviesť folklórny festival Praha srdce národov, alebo slávnostné otvorenie kúpeľnej sezóny v Tepliciach. Vzhľadom k tomu, že Maďari v Čechách v žiadnej lokalite netvoria väčšiu kompaktnú komunitu, zriadenie školy v materinskom jazyku neprichádza do úvahy. V Prahe sa podarilo založiť neformálnu materskú školu, kde sa už niekoľko rokov schádzajú malé deti, hrajú sa a učia sa i rodný jazyk. Pokúsili sme sa v minulosti založiť i skautský oddiel, ale nakoniec oň nebol záujem.

Podľa našich možností venujeme pozornosť historickým pamiatkam v Česku viažucim sa k Maďarom. Na cintoríne politických väzňov v Mírove pri Olomouci sme postavil malý pamätník významnému maďarskému politikovi bývalého Československa a vojnového slovenského štátu Jánovi Esterházymu, ktorý po II. svetovej vojne bol neprávom odsúdený a zomrel vo väznici v Mírove v roku 1957. Esterházy bol jediným poslancom slovenského parlamentu, ktorý v roku 1941 hlasoval proti prijatiu protižidovského zákona.

V Nebuželoch a v Libši neďaleko Prahy veriaci maďarskej reformovanej cirkvi v deväťdesiatych rokoch opravili hroby troch bývalých významných kazateľov maďarskej národnosti, ktorí pôsobili v českom prostredí. V Prahe na Malostranskom námestí sa nám podarilo odhaliť pamätnú tabuľu Františkovi Rákóczimu II., jednému z najvýznamnejších sedmohradských panovníkov, ktorý študoval v Prahe. V súčasnosti sa usilujeme o umiestnenie pamätnej tabule prvému modernému maďarskému chemikovi Artúrovi Görgeymu, ktorý v XIX. storočí bádal a učil v Prahe.

Publikačná činnosť

Čo sa týka našej publikačnej činnosti, od roku 1993 pravidelne vydávame spoločenský a kultúrny časopis Prágai Tükör (Pražské zrkadlo). Vychádza päťkrát ročne nákladom tisíc kusov. Základná organizácia v Brne vydáva dvakrát ročne regionálny časopis Brünni Futár (Brniansky kurír).

Od roku 1989 do dnešných dní sa nám podarilo vydať zhruba dve desiatky kníh. Vydavateľom niektorých z nich bol Zväz Maďarov, iné boli vydané súkromne. Za najhodnotnejšiu z nich možno považovať knihu Maďari v Českej republike 1918-1992 autorov Petra Sadílka a Tamása Csémyho, ktorá vyšla v roku 1993 v maďarskom a v českom jazyku. Kniha prezentuje výsledky sociologického prieskumu, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov zmapoval situáciu Maďarov žijúcich v Českej republike. Vzhľadom k jej charakteru je to skutočne ojedinelá publikácia. Mediálny a spoločenský ohlas mala i kniha Zoltána Ujváryho Bezdomovcom vo svojej vlasti, ktorá vyšla v češtine v roku 1994. Faktografický román mapuje osud jednej maďarskej rodiny vysťahovanej po II. svetovej vojne do Čiech. Hodnotné úvodné slovo k románu s názvom Právo na vlasť by malo platiť napísal český historik Doc. Dr. Rudolf Kučera. Okrem novín a kníh sme v uplynulých rokoch vydali aj niekoľko hudobných nosičov a natočili filmy o našej činnosti na video a DVD.

Spolupráca so štátnymi orgánmi

Spoluprácu so štátnymi orgánmi Českej republiky a regionálnymi, alebo miestnymi samosprávami považujeme celkovo za uspokojivú. Sme zastúpení v Rade vlády Českej republiky pre národnostné menšiny, vo výboroch, odborných menšinových komisiách ministerstiev kultúry a školstva, mládeže a telovýchovy. Oceňujeme, že bývalý predseda Českej vlády Jiří Paroubek začiatkom roku 2006 verejne vyslovil poľutovanie nad nezákonnosťami, ktoré postihli príslušníkov maďarskej menšiny po II. svetovej vojne.

Uvítali by sme zmeny v zákone o národnostných menšinách, ktorý je podľa nás príliš deklaratívny. Mal by byť omnoho konkrétnejší a za jeho veľký nedostatok považujeme skutočnosť, že k nemu doteraz neboli vydané upresňujúce vykonávacie nariadenia, uznesenia a smernice. Uvítali by sme tiež zmeny v systéme dotačnej politiky Českej republiky čo sa týka činnosti a národnostnej tlače. Súčasný systém, keď sa o dotáciu musí žiadať každý rok a nikto nemá istotu, či podporu skutočne získa, neumožňuje dlhodobé plánovanie a každá publikácia sa nutne musí cítiť v permanentnom existenčnom ohrození. Taktiež by sme uvítali zníženie percenta vlastného podielu na financovaní publikácií. Súčasných 30 % je v českých podmienkach podľa nášho názoru, a v tom sa zhodujeme i s ostanými menšinami, príliš vysoký. Za nedostatočnú považujeme pozornosť, ktorú venuje národnostným menšinám - t. j. zhruba 10 percentám obyvateľstva Českej republiky - verejnoprávna Česká televízia, platená i z našich daní a všetci sme tiež koncesní poplatníci.

Údaje o počte a zložení komunity

K maďarskej národnosti sa v ČR na základe výsledkov sčítania ľudu v roku 2001 prihlásilo 14 672 osôb. V porovnaní s rokom 1991, keď počet českých Maďarov činil 19 932, je to štatistický pokles o 26%. Tento jav bol zaznamenaný i medzi ostatnými národnostnými menšinami. Sme toho názoru, že je to ďalší spoločný problém, ktorý by bol vhodný na podrobnejší odborný a sociologický prieskum. Zastávame názor, že na rozdiel od posledného sčítania ľudu v roku 2001 by malo byť prihlásenie sa k národnosti povinné, i vzhľadom k tomu, že to má ďalšie väzby na zákony o národnostných menšinách. Na základe konzultácií s odborníkmi Českého štatistického úradu a zo skúseností z rôznych oblastí života sme dospeli k názoru, že počet ľudí, ktorí v Českej republike používajú maďarský jazyk, je určite o niekoľko tisíc vyšší než to uvádzajú štatistiky zo sčítania ľudu. Počet Maďarov v Čechách, na Morave a v Sliezsku preto odhadujeme zhruba na 25 000. Podľa údajov zo sčítania ľudu najväčšia koncentrácia Maďarov je v krajoch Moravsko-sliezskom (2514), Ústeckom (2106), Stredočeskom (1854), v Prahe (1671) Karlovarskom (1557). Medzi Maďarmi žijúcimi v ČR je vysoký počet starších ľudí a málo detí. Vzhľadom k tomu, že prevládajú zmiešané manželstvá, väčšina detí dostáva českú národnosť. To všetko naznačuje, že maďarská menšina fakticky nie je schopná reprodukovať sa, alebo znásobovať počet svojich členov. Vývoj početnosti našej menšiny preto v budúcich rokoch bude závislý od tzv. „prisťahovalcov“ zo Slovenska a Maďarska nakoľko sa im bude javiť život v Českej republike priaznivejším.

V súvislosti s Maďarmi v dnešnej Českej republike je na mieste ešte pripomenúť, že tvrdenie, podľa ktorého sa jedná prevažne o potomkov Maďarov vysťahovaných zo Slovenska po II. svetovej vojne, ktoré sa často chybne objavuje i v českej tlači, nezodpovedá skutočnosti. Títo dnes tvoria už len malú časť príslušníkov tejto menšiny a sú to hlavne obyvatelia žijúci v západnom pohraničí republiky. Úplnú väčšinu Maďarov v ČR tvoria dnes ľudia, ktorí sem prišli v rokoch spoločného federatívneho štátu z rôznych dôvodov a dobrovoľne: za prácou, za štúdiom, za životným partnerom a pod.

Financovanie organizácie

Zo strany českého štátu Zväz Maďarov žijúcich v českých krajinách získaval v posledných rokoch na základe schválených projektov okolo 1,6 milióna českých korún ročne. Najväčšia časť týchto peňazí, asi 1 milión korún, je určená na podporu nášho národnostného časopisu Prágai Tükör. Bez tejto podpory by sme časopis vydávať určite nemohli. Ďalších približne 350 tisíc korún získavajú naše základné organizácie od miestnych samospráv. Zo strany maďarského štátu dostávame tiež na základe schválených projektov v prepočte okolo 600 - 700 tisíc korún ročne. Výška členských príspevkov je pomerne nízka vzhľadom k zloženiu členov, kde je vysoký počet v dôchodkovom veku. Finančný zisk z týchto príspevkov zostáva k dispozícii v základných organizáciách. Tato čiastka a zisk z predaja časopisu Prágai Tükör činí dohromady len niekoľko desiatok tisíc korún ročne.

Ďalšie maďarské spolky v Čechách

Doteraz som hovorila o najväčšej maďarskej organizácii v ČR, ktorú tu zastupujem, ale chcela by som aspoň vymenovať ostatné zoskupenia. Od začiatku deväťdesiatych rokov aktívne pôsobí v Čechách i menšinové politické hnutie Coexistence-Spolužitie-Együttélés. Pred niekoľkými rokmi bol založený Maďarský hospodársky spolok v Čechách, ďalej činnosť vyvíja Nadácia Rákóczi a Spolok Iglice, ktorý sa zaoberá vedením víkendovej maďarskej škôlky. Spolok Artúra Görgeyho sa zameriava na objavovanie maďarských vedcov, ktorí majú dajakú väzbu k Česku. Najmladší spolok, ktorý bol založený v roku 2007 združuje maďarských lekárov a lekárnikov v Českej republike. Snažíme sa navzájom spolupracovať a vypomáhať si, veď naša členská základňa sa v mnohých prípadoch prekrýva.

Visegrad - Terra Interculturalis

- pod týmto názvom usporiadal

koncom septembra 2009 v Prahe

Slovensko-český klub medzinárodnú konferenciu.

O zaujímavé informácie o najväčšej organizácii Maďarov

žijúcich v Českej republike sa s účastníkmi podelila

predsedníčka Zväzu Maďarov žijúcich v českých krajinách

Anna Rákócziová.

.

.

-