Slovenský inštitút v Budapešti usporiadal 21. februára vernisáž výstavy akademického sochára Martina Račka s názvom Farebný záznam.

Prítomných v mene organizátorov privítala riaditeľka SI Jana Tomková, ktorá zvlášť vítala veľvyslanca Slovenskej republiky Petra Weissa.

- Akademický sochár Martin Račko sa narodil v roku 1959 v Košiciach. Po absolvovaní štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor Priemyselný design v ateliéri akademického sochára Tibora Schottera, v roku 1985 začína tvoriť a pôsobiť v Košiciach. Svoje uplatnenie nachádza pri realizácii väčších či menších prvkov interiérovej a exteriérovej architektúry a voľnej výtvarnej tvorby. Ako dizajnér sa presadzuje v navrhovaní a tvorbe solitérov architektúry mestskej zelene (kvetináče, lavičky, odpadkové koše) pre mesto Vranov nad Topľou, alebo výtvarné riešenie označenia bežeckej trate MMM-Košice s monumentálnym pylónom Košice - mesto mieru, či informačno-orientačný systém v areály Bardejovských kúpeľov. V sochárskej práci pokračuje tvorbou menších komorných plastík a reliéfov technikou zváranej ocele. Neskôr svojou tvorbou vstupuje na pole interiérovej tvorby a práve tá tvorba ho predurčuje a posúva v hľadaní vlastných vyjadrovacích prostriedkov od dizajnérskeho solitéru k plošnému oživeniu a dotvoreniu priestoru. Jeho reliéfy, plastiky zo zváraného kovu a veľkoplošné obrazy dopĺňajú projektované priestory. Od polovice 90-tich rokov, maľba sa postupne stáva jeho hlavnou a dominantnou tvorivou činnosťou. Motívy jeho rozmerných malieb sú jednoduché. Sú to abstraktné kompozície, ale i krajinomaľby, inšpirované predovšetkým teplou farebnou atmosférou baladickej krajiny a sú to tiež figurálne kompozície, dynamické obrazové vízie pohybu, rytmu, skladby, maliarskeho gesta i vnútornej sily a mágie koloritu. Dominantné sú v jeho diele múzické témy a motívy: tanec, hudba, divadlo a cirkus. Práve v týchto témach je prirodzená, reálna i symbolická dynamika, plynutie i kúzelné časové premeny. Je členom Umeleckej besedy slovenskej a Spoločnosti voľných výtvarných umelcov. Svoju tvorbu doteraz predstavoval na viacerých samostatných výstavách doma i v zahraničí a ďalších iných spoločných výtvarných podujatiach organizovaných združeniami, v ktorých pôsobí. Od roku 1986 je ženatý, s manželkou Erikou majú dve dcéry Martinu a Evu, - povedala na úvod pani riaditeľka. Slovo od nej prevzala spolupracovníčka SI Eva Vestróczyová, ktorá prečítala slová kurátorov výstavy Bohumíra Bachratého, Viktora Jasaňa a Tibora Kočíka.

- Gestá a mimiky, to sú drobné teatrálne vyjadrenia nášho života a ani sami si neuvedomujeme, ako často ich používame a vnášame do koloritu nášho života. A autor, ten tlmočník, ktorý nám povie v obraze i to, čo by sme niekedy nechceli ani vedieť, to všetko zachytáva v pavučine svojho vnímania. Tie vety odzneli z úst výtvarného kritika Bohumíra Bachratého o tvorbe tu prezentujúceho sa, výtvarníka Martina Račka. Umelecký kritik Viktor Jasaň o ňom píše: Farebnosť sa stáva hlavným prvkom štrukturálneho usporiadania výstavby obrazu s dominantným výrazovým pôsobením. Nuansy teplých farebných tónov zaujmú diváka, vytrhnú ho z povrchného vnímania obrazu i z neosobného postoja k problémom doby. Martin Račko si dal za cieľ, že diváka chce pomocou svojej maľby doviesť k tomu, aby sa jeho videnie zmenilo na vnímanie a pochopenie skutočnosti s úmyslom meniť svet k dokonalosti a citovej hĺbke. Podľa slov Tibora Kočíka M. Račko ako maliar stojí blízko tradícií abstraktnej maľby, dosahuje jej senzibilitu ani nie tak prostredníctvom krásy, ktorá sa chce v konečnom dôsledku páčiť, ako skôr silou výrazu, ktorá odzrkadľuje duchovnú vitalitu, čo sa pre tohto košického maliara stáva čoraz hlbšou a vážnejšou entitou.

A na koniec opäť slová Bohumíra Bachratého: - Je to trochu paradox. Je to však aj vecný fakt a pravda. Akademický sochár M. Račko sa predstavuje ako rýdzi a zrelý maliar, majster sugestívneho koloritu, výbušného maliarskeho gesta, temperamentného rukopisu a viditeľnej i skrytej obrazovej radosti, vášne a sily. Maľuje život, ale aj stromy v krajine, mušky, vážky a motýle. V tom všetkom pohyb, kontakty, dotyky, splývanie a prelínanie. Tieto procesy a javy vidí aj vo svete ľudí. V živote i vzťahoch človeka s jeho osudom. Tieto zložité a premenlivé, pevné i krehké vzťahy sú inšpiráciou jeho sugestívnych figurálnych monochrómov. Sólo postavy, ale často i dvojice. On a ona. Randevue a objatia. Muzické témy, cirkus a divadlo. Pozvania do tanca a Napätie tanca, to sú príznačné názvy jeho roztancovaných obrazov. Maľuje ich s príznačným citom pre pohyb a dynamiku a komponuje ich ako maliar choreograf. Predvádza maľovanie pohybu a plynutie ľudského tela vo víre i opojení tanca, - citovala slová kurátorov výstavy Eva Vestróczyová.

Vernisáž malieb skončila pohostením účastníkov podujatia a neviazanou debatou.

Andrea Szabová Mataiszová