V Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe otvorili 8. októbra výstavu pod názvom Obrazy dávno zabudnutých predkov.

Autorom obrazov-fotografií je Miroslav Benka, akademický herec a režisér, scenárista, dizajnér, pedagóg a fotograf, ktorý žije v Starej Pazove v Srbsku.

Na vernisáži umelca, jeho manželku Vlastu Benkovú a návštevníkov privítala riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová. Členovia spevokolu Čabianska ružička zaspievali čabianske slovenské ľudové piesne, na citare ich sprevádzala učiteľka spevu a hudby Ildika Očovská. O autorovi zaujímavých fotografií hovoril predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. Medziiným povedal, že významný umelec študoval v Novom Sade dizajn a herectvo, v Belehrade réžiu. Externe prednášal v Bratislave a v Belehrade, pôsobil ako režiser v Žiline. Toho času je umelcom v slobodnom povolaní.

Vo svojej tvorbe sa zameriava na multimediálne autorské diela. Jeho estetický prejav nosí črty postmoderny. On sám sa vyjadril o tom takto: „Túžil som tvoriť samostatne a nepodliehať požiadavkám klasických konvenčných divadiel.”

Nápad na mega fotografie zobraziť dávno zabudnutých predkov vznikol v roku 2008, ktorý bol Európskym rokom interkultúrneho dialógu. Ako pokus o dialóg, o komunikáciu na princípe etnických hodnôt začal zobrazovať vizuálne a jazykové hodnoty malých národnostných spoločenstiev. Fotografoval na rôznych miestach Vojvodiny. Ako modely slúžili ľudia zo Starej Pazovy a chýrne aradáčske meškárky - členky ženského ľudového orchestra. Divadelník Benka sa rozhodol predstaviť život vojvodinských Slovákov vo forme scénických výstupov. Svoje povestné obrazy vytvoril v prírode a dal ich vyfotografovať. Preto tieto umelecké diela je výstižnejšie nazvať obrazmi ako fotografiami.

O cieli projektu sa autor vyjadril takto:

„Motivovali ma predovšetkým spomienky na moje detstvo, obyčaje nášho slovenského etnika, tradícia a kultúra. Chcel som zachytiť svoj národ v plnej kráse, so svojimi obyčajmi, tradíciami, mýtmi a legendami. Chcel som ho zvečniť akoby v poslednom okamihu, tesne pred svojím zánikom, aby bol zachovaný od zabudnutia.“

Vystavené obrazy sú konečným produktom dlhoročného skúmania a práce Miroslava Benku a takmer sto účastníkov projektu.

Každý obraz je vlastne výsekom z deja, je príbehom zhusteným do jedného okamihu. Divák pri každom obraze môže vnímané scény rozvíjať v dimenziách rozprávky, alebo mytologického príbehu. „Môže do takejto dynamiky vložiť i nás, veď sme spoločné dietky Dolnej zeme,” povedal Michal Lásik a pokračoval v myšlienke: „Cez tieto vizuálne kódy slovenskej Vojvodiny zachytávajú a oživujú v našej pamäti aj naše komunity. Je to možné, veď naše kultúrne gény sú príbuzné. Môžeme si navzájom i takto oživovať tieto kódy v záujme prežitia.” Anna Ištvánová k tomu dodala, že keď uvidela Benkove obrazy, hneď si pomyslela na svoj rodný Slovenský Komlóš.

Táto výstava sa zrodila v južnej časti Dolnej zeme, vo Vojvodine. Cez Budapešť sa dostala do Martina, Bratislavy, Trenčína, Trnavy, Prahy, Melbourne, Sydney, i do Toronta. Roku 2013 sa možno vráti na Slovensko, do Košíc, do Európskeho hlavného mesta kultúry. Na svojej dlhej púti sa, chvalabohu, zastavila aj u nás, v Békešskej Čabe, aby prispela ku kultúrnemu znovuzjednoteniu, spoznaniu vizuálneho kódu celej slovenskej Dolnej zeme.

Ildika Očovská