Pod názvom Malé šťastie na svete otvorili výstavu maliara Pavla Liptáka v Tehlovej sále Munkácsyho múzea. Expozícia predstavuje jeho grafiky a maľby.

Pavol Lipták sa narodil 14. apríla v roku 1922 v Békešskej Čabe. Maturoval v evanjelickom reálnom Rudolfovom gymnáziu. Po vzore svojho otca sa vyučil za krajčíra. Od 1949 do roku 1985 bol riaditeľom Knižnice Békešskej Čaby, neskoršie Békešskej župy. K jeho menu sa viaže vznik novej budovy župnej knižnice (1972-1985), v ktorej sa konali pravidelné výstavy výtvarnej tvorby, a požičiavali čitateľom grafiky a kresby (artotéka). Vytvoril v župnej knižnici význačnú zbierku kresieb 20. storočia. Jeho zbierka rukopisov, kníh, ľudových textílií, keramiky a nábytku je jedna z najvýznamnejších súkromných kolekcií. Čabiansky knihovník dostal v roku 1954 Kossuthovu cenu a v roku 1972 pamätnú medailu Ervina Szabóa. Ako knižný vydavateľ vydal značné série (Poesis Hungarica I., II. Faximile publikácie, Grafica Hungarica I-X., 1979-1987). Vždy sám navrhoval aj formu a typografiu svojich kníh.

Maliarstvo študoval v podstate autodidakticky. Ako 26-ročný v roku 1948 začal učiť maľovanie v miestnej výtvarnej škole pod vedením a vplyvom výtvarníkov Árpáda Sassa, Tibora Jankayho, Istvána Miklósa, Károlya Vasasa a Józsefa Mokosa. Na jeho umenie mali vplyv jeho samovzdelávacie skúsenosti, čabianska škola a výtvarné tradície Békešskej Čaby (Ján Jakuba). Po prvých pokusoch s olejom definitívne sa rozhodol používať temperu, ktorá dáva matnú plochu. V 50. rokoch XX. storočia maľoval v umeleckých dielňach v Baji, Hódmezővásárhelyi a Mártélyi. Od roku 1952 pravidelne vystavoval. Predstavil sa na samostatných a na spoločných expozíciách v Budapešti a v iných mestách. Bol pravidelným účastníkom Jesenných expozícií v Hódmezővásárhelyi. Veľa maľoval aj na dôchodku a aktívne organizoval výstavy výtvarníkov. Roku 2008 pri príležitosti prvého výročia jeho smrti Galéria rovesníkov a Zbierka Jankayho usporiadali na jeho česť pamätnú výstavu. Jeho výtvarné dielo zachovajú dnes v Munkácsyho múzeu, v Knižnici Békešskej župy a v Múzeu Jána Tornyaiho v Hódmezővásárhelyi.

Jeho umenie inšpirovala Dolná zem a kraj pri Kereši. V jeho expresívnej tvorbe nachádzame krajinky, poetické obrazy malého mestečka, zátišia, figurálne kompozície. Popri kresbách a ilustráciách (obrázkový denník) s miešaním spotrebných vecí a plastických prvkov vytváral aj svojrázne sošky. Jeho expresívne figurálne maliarstvo sa neskôr zmenilo na abstraktnú expresiu. Potom sa maliar dostal od sociálne citlivých tém k zobrazeniu filozofickej nonfigurácie.

Na vernisáži výstavy člen zastupiteľstva Békešskej Čaby Csaba Bíró vo svojom otváracom prejave oživil farebnú individualitu Pavla Liptáka. „Pavol Lipták bol maliarom, riaditeľom knižnice a zároveň zberateľom umeleckých predmetov. Výtvarný umelec skoro začal maľovať, ale učiť sa maliarstvo začal iba v 26. roku svojho života. Vo výbere motívov zohrali rozhodujúcu rolu témy inšpirované jeho rodiskom, Békešskou Čabou a jej okolím,” konštatoval mestský zastupiteľ. Riaditeľ Munkácsyho múzea Juraj Ando zdôraznil, že z každého obrazu umelca vyžaruje „čabianskosť”, láska k Békešskej Čabe, k Békešskej župe. Výstava je zostavená z vlastných zbierok zberaťela Lászlóa Hajdúho a Munkácsyho múzea. Kurátorkou výstavy je Gabriella Gyarmatiová, ktorá zostavila aj katalóg. Organizátori vernisáže priblížili zmýšľanie mnohostranného tvorcu premietnutím fotografií z jeho života v sprievode ľudovej hudby v podaní Ladislava Paulika. O činnosti maliara hovoril aj historik umenia György Sümegi, ktorý je v Maďarsku - po desaťročiach vytrvalej práce - prvým znalcom životného diela Liptáka.

„Pavol Lipták zo svojho rodiska vybudoval hlavné mesto kultúry. V jeho umení sa nájdu početné obrazy Békešskej Čaby, jej ulíc a domov, a v jeho krajinkách sa objavuje Dolná zem. So svojimi abstrakciami, expresívnym vyjadrovaním je schopný osloviť aj človeka žijúceho v 21. storočí,“ začal svoj prejav György Sümegi, ktorý pripomenul, že na tejto výstave prvý raz sprístupnili verejnosti Liptákove veľké kompozície a bronzové plakety. „Činnosť Pavla Liptáka je príkladná, jeho úprimný vzťah k rodisku má vplyv na mesto dodnes. Jeho činnosť obohatila kultúru a umenie svojej komunity,” skončil svoju reč historik umenia.

Výstava je sprístupnená pre verejnosť do 9. júla v Tehlovej sále Munkácsyho múzea.

Počas výstavy možno sledovať filmový portrét o majstrovi pod názvom Trasoviská všedných dní. Film nakrútila redaktorka Maďarskej televízie Zuzana Antalová.

Ildika Očovská