Neobyčajná výstava ● Ako konať v strede (ni)čoho?

Svojské zviditeľnenie menšín ● Dielo Michala Moravčíka: Na verejný obdiv vystavená národnostná stolička ● „Niečo je na papieri, ale v skutočnosti to neexistuje“ ● Nacionalizmus a politická moc...

Budapeštianska výstava s tematikou sociálnych utópií

Dostali sme pozvanie na neobyčajnú výstavu. Pozval nás jeden z jej aktérov Michal Moravčík (Slovensko), člen medzinárodnej skupiny mladých umelcov. Okrem neho sa na nej predstavili: Andreas Fogarasi (Rakúsko), Lise Harlev (Dánsko), Julita Wójciková (Poľsko) a dvaja zo skupiny umelcov Société Réaliste Ferenc Gróf (Maďarsko) a Jean-Baptiste Naudy del Fat (Francúzsko).

Ide vlastne o hnutie mladých umelcov, kurátorov a inštitúcií štrnástich štátov akejsi fiktívnej „strednej Európy“, ktorú vyznačuje na mape naslepo zakreslený kruh. Sú v ňom staré a nové členské štáty EÚ, aj také, ktoré ešte nie sú, a ktoré možno ani nikdy nebudú jej členmi: Rakúsko, Bielorusko, Česko, Dánsko, Nemecko, Maďarsko, Litva, Moldávsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Ukrajina. Títo mladí umelci sa pokúšajú o hravé prekročenie zemepisných a mentálnych hraníc, spytujú sa na súčasnú európsku entitu a identitu. Čo znamenajú také pojmy ako „stredná Európa“, „východná Európa“, „Balkán“, „Baltikum“, alebo práve „Európa“? Prečo sa často stotožňuje hospodárska sféra Európskej únie s Európou? Kde sa začína a kde sa končí Európa? Projekt kladie dôraz na tému spoločenských utópií. Tento pojem funguje ako nejaké rozuzlenie, ako impulz stimulujúci myšlienky a dialógy. Pýta sa na spoločné predstavy a ciele, na zastúpenie a účasť.

Hnutie Ako konať v strede (ni)čoho?... buduje takú dialektickú štruktúru, ktorá sa zakladá na procese. Predkladá umelecké činnosti, ktoré sa zameriavajú ani nie tak na predmet, ako na spoločnosť. Východiskom a základnou surovinou vybraných umelcov je svet, v ktorom sa pohybujú, v ktorom žijú a konajú. Každý z nich má stvárniť niečo ako reakciu na skutočnosť, ktorú tu videl.

A tak dvadsiatiôsmi umelci v rámci rezidentného programu strávia celý mesiac v novom neznámom prostredí, aby uskutočnili také nové projekty, ktoré môžu poukázať na rôzne skutočnosti a kontexty ešte stále veľmi rôznorodej Európy. Pôsobia v takých európskych hlavných mestách ako Budapešť, Bukurešť, Kyjev, Kodaň a Berlín, svoje práce predstavujú na výstavách a verejných miestach partnerských inštitúcií. Čiže umelci, okrem svojich prác vystavených na vernisáži, počas svojho celomesačného tunajšieho pobytu vypracujú aj celkom nový projekt ako reakciu na svoje zážitky z Budapešti.

Galéria Trafó je jedna veľká sieň. Keď sme tam prišli, bola ešte takmer prázdna. Mal som čas pozrieť si exponáty a fotografovať. Moju pozornosť vzbudilo dielo Michala Moravčíka s nápisom „Na verejný obdiv vystavená národnostná stolička (interaktívna inštalácia)“. Treba povedať, že práce tohto umelca sa sústreďujú na nacionalizmus a politickú moc, na problémy spoločnosti a jedinca. Jeho témou v Budapešti je zviditeľnenie menšín. S tým súvisí aj táto do drevenej tabule vypílená diera a vedľa nej položená píla. Moje podozrenie o obsahu tejto konštrukcie potvrdil aj sám autor: „Predstavuje abnormalitu, že niečo je na papieri, ale v skutočnosti to neexistuje“. A skutočne, tá stolička má operadlo, ale sadnúť na ňu sa nedá, lebo jej sedadlom je diera. A kto tú dieru urobil? Nuž tá píla, na ktorej z jednej strany je obraz nášho parlamentu a na druhej je vymenovaných 13 - tým istým parlamentom - uznaných národnostných menšín. Je to parádna groteska našej skutočnosti.

Julita Wójciková svojim projektom "Predpoveď počasia" pozýva obecenstvo aby hlasovalo, aké počasie by chcelo mať zajtra. Reflektuje tým na budapeštiansku situáciu, ktorá je silno poznamenaná súčasnou volebnou kampaňou. Premieta film o púšťaní slnku sa podobajúceho papierového šarkana, pričom sa spieva pesnička „Nech vždy svieti slnko“. Podobne zaujímavé projekty majú aj ostatní umelci. Dalo by sa teda písať o tom ešte všeličo. Lepšie si je však pozrieť si to na vlastné oči v Galérii Trafó (Budapešť, IX. obvod, Liliom u. 41), kde sa záujemci môžu s umelcami aj pozhovárať. Výstava je otvorená do 26. februára, od utorku do nedele od 16. do 19. hod.

Gregor Papuček