S fotoaparátmi na Budapešť

Aj keď v nadpise som trochu parafrázoval pamätný výrok „národniara“ Slotu, môj článok bude málo podobný pamätnej potrundženej výzve. Od nápadu k jeho realizácii vedie niekedy časovo neohraničená a veľmi krivolaká cesta.

Workshop banskobystrických fotografov v maďarskej metropole

Tá naša cesta bola našťastie krátka a priama. Maďarská turistika (štátna agentúra propagujúca Maďarsko a podporujúca maďarský turizmus) prostredníctvom svojho obchodného zástupcu, pripravila so svojimi spoluhráčmi z regionálneho marketingového riaditeľstva Budapešť a okolie „match“ pre štrnásť hráčov. Hralo sa na ploche niekoľkých štvorcových kilometrov a protihráčmi bolo niekoľko stotisíc obyvateľov Budapešti. Stretnutie to bolo priateľské, ale ostré ako britva (aspoň čo sa týka fotovýrazu). Kto zvíťazil, to vám neprezradím, lebo to sám neviem. Videl som ale štrnásť párov očí, ktoré sa v nedeľu večer vracali domov. Mali žiaru víťazov, v ktorej však bola aj olympijská pokora - nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa. Medaily sa na krkoch nehompáľali, ale boli tam fotoaparáty s nábrežiami, triedami, ulicami, uličkami, námestiami, námestíčkami, monumentmi, ale aj obyčajnými ľuďmi v každodennom behu za šťastím.

Budapešť nás privítala v zlatistých slnečných šatách, aj keď pán Iľko nás ešte v pondelok strašil, že módnou bude zamračená čierna róba. Trochu sme si vytrénovali trpezlivosť v nekonečných peštianskych zápchach, ale zasvätené sprievodcovské slová I. Pluhárovej nás vrátili o niekoľko desiatok rokov späť. Jazdili sme kočiarmi, zdravili letmým dotknutím obruby klobúka. Opera bola vysvietená plynovými lampami a kaviarne ponúkali okrem melange a Somlójskych halušiek aj nekonečnú krásu maďarských žien.

Z Gellértovho vrchu sme mali mesto ako na dlani, ale pamiatky už pozývali na večerný ples, vyzdobené šperkami z elektrických perál. Z ulíc zmizol ruch a denný stres. Tak nás každá pamätihodnosť v dámskej volenke volala na tanec. Boli sme gavaliermi, žiadna košom nedostala.

Kultúrna radiála mesta bola aj v nasledujúcich dňoch našim korzom, na ktorom sa nám predstavovali nové lásky - krásky. Synagóga s byzantskou kresbou, Matejov chrám s novogotickým šatom, Štefanská bazilika s národnými relikviami, Rybárska bašta, ktorá nikdy nebránila, nostalgická Opera, Múzeum krásnych umení s fantastickými hosťujúcimi „Španielmi“, rozmarné Széchenyiho kúpele a moderne „chladný“ Palác umení. Nechali sme sa uniesť do Domu maďarských vín, kde sme spoznali tie najsuchšie maďarské regióny, aby sme sa zahľadeli do rubínových očí „slečny“ kadarky, z ktorých sme našli vykúpe(a)nie v sladkom tokajskom náručí. Hravý Pierot nás zabavil, humor to bol francúzsky tichý, ale maďarsky pikantný a chutný.

Sobotné ráno mi nevoňalo kvasenou zeleninou, pečenou klobáskou a jaternicou, chýbali mi aj rebierka, ktoré sa strácajú pod nánosom pečeného mäsa. Jediné, čo nezlyhalo, bol maďarský chutnučký biely chlebík. Európska únia prináša eurá, ale berie daň z hygieny typickým jedlám. Na oplátku budeme mať všetko trvanlivé a vákuovo zabalené. Pre chuť a vôňu budeme chodiť do múzea, načerpať tie roky sedemdesiate, osemdesiate … zbohom tržnica.

Mestské karty sú čertovsky dobrý vynález. Výhody som si užíval v Salzburgu, Grazi a Budapešť nie je výnimkou. Zľavy, voľné vstupy, ale čo oceníte najviac - je mestská a prímestská doprava. Držiteľ karty za pár stoviek získa absolútnu slobodu na 48 alebo 72 hodín. Zvolebnieva sa. Je nedeľa. Od rána sme na nohách, ale žiadne procesie voľby- chtivých Maďarov nestretávame. Kde sa volí, prezrádzajú len štátne a európske zástavy na budovách. „Je to ako u nás," precedím pomedzi zuby a už len pre seba dodám: „kašlú na to!“ Mýlil som sa, ale to som sa dozvedel len v podvečer z nášho rozhlasu cestou domov. Do jednej odvolilo štyridsaťdeväť percent voličov - nekašlú na to.

Pýtate sa, čo vlastne bolo náplňou nášho workshopu? Práve som sa snažil previesť vás našim na tri dni prenajatým ateliérom. Výborný paprikáš ukončil našu budapeštiansku fotografickú púť. Dali sme bodku nášmu foteniu, ale nie tomuto mestu. Bude nás lákať ďalej svojimi pamätihodnosťami, atraktívnymi výstavami, výbornou kuchyňou, módnymi nákupmi. Dovidenia - milá, krásna… napríklad na Rembrandtovi, van Goghovi.

Miroslav Zaťko