Stretnutie s Alojzom Štroblom

Na pamätnej výstave sochára Alojza Štrobla a jeho sestry, maliarky Žofie, ktorú usporiadali v budínskej Galérii Hradná štvrť, som mal možnosť rozprávať sa s vnukom majstra Alojzom Štroblom.

Nebol sám z veľkej rodiny: na vernisáž prišli aj jeho sesternice. Jedna z „troch sestier“ dostala meno práve po maliarke. Aká to história! Potomkovia slávneho sochára založili Nadáciu Alojza Štrobla, ktorá spolu s Maďarskou národnou galériou a Samosprávou I. obvodu Budapešti zorganizovala výstavu v Hradnej štvrti. Exponáty poskytli Národná galéria a súkromní zberatelia. Je medzi nimi 12 búst A. Štrobla, a 12 jeho skíc, ako aj 3 portréty umelca, napr. obraz Jánosa Templeho Alojz Štrobl pri práci. Spomedzi diel Žofie Štroblovej je vystavených 9 obrazov, najcennejší je portrét manželky A. Štrobla.

Sochár Alojz Štrobl (1856-1926) sa narodil v Kráľovej Lehote, sestra Žofia bola o tri roky staršia a zomrela v roku 1941. Súrodenci dosiahli svoj životný cieľ rôznymi cestami. Alojz začal svoju sochársku dráhu ako kováčsky učeň a už v prvej dielni majstrovsky zaobchádzal s nástrojmi na formovaním železa. Jeho práce čoskoro uznali a povzbudzovali ho, aby išiel na výtvarnú akadémiu do Viedne, kde sa z neho za štyri roky stal ozajstný sochár. Mal veľmi veľa možností presadiť sa, nepoznal prekážky, svoje umenie zakrátko rozvinul na vysokú úroveň. Jeho sestra Žofia nehľadala možnosti, ako sa píše v jej životopise, maľovala iba zo záľuby a raz prekvapila známych svojimi vystavenými obrazmi.

Veľká sála Galérie Hradná štvrť bola zaplnená do posledného miesta. Primátor I. obvodu Budapešti Dr. Gábor Tamás Nagy vo svojom úvodnom prejave ocenil obrovskú silu vôle oboch umelcov, vďaka ktorej dosiahli svoj životný cieľ a v plnej sláve - na ktorej im nezáležalo - vytvorili množstvo diel. Hovoril o ich príkladnej tvorbe, ktorá je dôkazom, že vedomosťami, nadaním a silou vôle môže človek prekonať všetky prekážky.

O živote oboch umelcov prednášala Gizella Szatmáriová. Účastníci vernisáže sa dozvedeli také informácie, o ktorých doteraz nepočuli: napríklad, že majster Štrobl sformoval kráľa Mateja aj z ľadu, dokonca v trojnásobnej životnej veľkosti.

Rodina Štroblovcov sa z okolia Liptovského Hrádku dostala do Európy. Slávny sochár bol viackrát v Carrare, kde mu učaril biely mramor. Natoľko, že priamo na mieste zhotovil niekoľko sôch. Popri portrétoch rád zobrazoval prírodu. Rád poľoval, o čom svedčia aj jeho sochy divých zvierat. V Budapešti, v Hradnej štvrti, tisíce ľudí denne obdivujú jeho Studňu kráľa Mateja a jazdeckú sochu sv. Štefana, ktorú vytvoril presne pred sto rokmi.

Výstava bude v Galérii Hradná štvrť na Batthyányovej ulici inštalovaná do 17. mája.

(zelm-ef)