Životná dráha: Segedín - Budapešť - Prešov ● V. Glasz - osobnosť architekta

Viliam Glasz je osobnosťou, ktorá vo svojej dobe výrazne ovplyvnila stavebný ruch v Prešove. Väčšiu časť svojho života prežil práve v tomto meste. Nie je pravidlom, že v mieste pobytu tvorivého človeka sa zachová najviac z jeho tvorby, ale o V. Glaszovi to platí. Pokúsime sa nazrieť do jeho života a tvorby. Jeho život a tvorba doposiaľ nebola nikde publikovaná a nasledujúce riadky sú výsledkom výskumu pozostalosti významného architekta - autora Bosákovej banky v Prešove.

V. Glasz sa narodil 28. januára 1882 v Segedíne na ulici Bárka 17, v rodine murárskeho majstra. Otcom bol Jozef Glasz a matkou Terézia Schindlerová. Otec pochádzal z Temešváru a zaujímavosťou je, že matka sa narodila v Čechách (Drevohostec). Jeho starými rodičmi boli z otcovej strany Jánoš Glasz a Amália Klugová, po matke F. Schindler a Turner.

Spočiatku rodičia V. Glasza bývali v Budapešti na ulici Váczi 37. Pravdepodobne za prácou sa manželia presťahovali do Segedínu, kde bolo potrebné stavať po predchádzajúcich ničivých záplavách. Táto situácia sľubovala možnosť dobrých zárobkov práve pre stavbárov. Tam sa im narodil syn Viliam. Neskôr sa rodina sťahuje späť do Budapešti. Usadia sa v Budafoku, na Gellért út 4, Kalvariaberg 22. Viliam študuje v Budapešti architektúru. V pozostalosti sa zachovali aj originálne skicáre z čias jeho štúdia. Najstaršie sú z rokov 1895/96. Môžeme sledovať, že mladý Viliam sa sústredil na štúdium kresby. Pozoruhodná je práve úroveň týchto kresieb, keď vezmeme do úvahy, že sú to práce 13 - 14-ročného chlapca.

O jeho ďalšom štúdiu na Kráľovskej stavebnej škole v Budapešti svedčí aj kniha, ktorú ako 19-ročný študent v 3. ročníku dostal za dobré študijné výsledky, ako aj zachované skicáky. O ďalšom živote V. Glasza môžeme písať len v domnienkach. Pravdepodobne praxuje a pôsobí najviac v Ibbse a Vilachu. Svedčia o tom záznamy v jeho „vojenskej karte“, ako aj korešpondencia z tohto obdobia. Existuje záznam, podľa ktorého v novembri 1904 bol zo zdravotných dôvodov oslobodený od povinnej vojenskej služby. V nasledujúcich rokoch cestuje po celom území Rakusko-Uhorska, ako aj po zahraničí. Sú to študijné cesty? Zachovala sa korešpondencia z tohto obdobia (1901 - 1908) - Ibbs, Linz, Vilach, Mníchov, Ulm, Lusinpicollo, Venezia, Insbruck a podobne. Z tohto obdobia sa zachovali aj skice architektúry.

O pobyte v Prešove, kde sa usadil so svojou manželkou, svedčí záznam z publikácie Adresár mesta Prešova a Prešovského okresu. V roku 1931 je uvedená adresa v Prešove - Dolná okružná 35. Glaszovou manželkou bola Gisela Anna Domanszká, ktorá sa narodila 29. 10. 1887 v Slovenskom Novom Meste. Zomrela v Prešove 12. 10. 1918 na zastaralý zápal obličiek. Z tohto manželstva sa V. Glaszovi 23. 8. 1910 narodila dcéra Helena.

V. Glasz sa žení opäť. Tentoraz si berie za ženu Prešovčanku Máriu Kotorovú, narodenú 25. 4. 1900. V roku 1952 druhá manželka architekta vážne ochorela a bola liečená a operovaná v Košiciach. Vtedy už 70-ročný Glasz ju nemohol opatrovať a preto sa sťahuje k dcére z prvého manželstva do Košíc. Tam bývali na Kováčskej ulici č. 63. V roku 1954 mu zomiera aj druhá manželka. Starý pán žije aj naďalej u dcéry Heleny v Košiciach. Tam aj zomiera 17. 6. 1957. Pohreb bol vykonaný 21. 6. 1957, keď bol spopolnený v krematóriu v Brne.

V. Glasz evidentne prispel k rozvoju mesta Prešov. Je autorom mnohých stavieb na území mesta, postavených v rokoch 1910 -1950. Pravdaže, jeho činnosť sa nezameriavala len na Prešov. Dôkazy sa našli aj v Kežmarku a Markušovciach. Dielo, ktoré zanechal, je mnohotvárne. Je autorom verejných a priemyselných stavieb, ako aj mnohých súkromných viliek. Jednoznačne najvýznamnejšou jeho prácou v Prešove je objekt Bosákovej banky, zrealizovaný firmou Patzelt v rokoch 1923-24.

Ďalšou stavbou postavenou v Prešove v secesnom duchu bolo kino „Tatra“. Žiaľ, pôvodný secesný charakter budovy dnes už pripomína len tvar strechy. Ani svojmu pôvodnému účelu už neslúži. O bohatosti výzdoby tejto budovy svedčí len dobová fotografia. Objekt bývalého mestského klziska s nízkym reliéfom v secesnom duchu môžeme ešte vidieť aj dnes. V pozostalosti sa zachovala fotografia z času ukončenia stavby.

Jednou z prvých stavieb, ktorú realizoval architekt Glasz po príchode do Prešova, je Vodárenská veža. V súčasnosti táto pôvodne priemyselná stavba je prestavaná a slúži ako reštauračné zariadenie. Z mnohých ďalších stavieb zrealizovaných v Prešove vyniká secesná vilka s motívmi pávov postavená na Štefánikovej ulici. Je to prejav vrcholnej secesie. Motív páva sa opakuje aj na plote. V tejto vilke žil a tvoril vynikajúci slovenský pedagóg a verejný pracovník pán Jozef Koreň. Od roku 1919 bol riaditeľom Evanjelického kolegiálneho učiteľského ústavu v Prešove. Po vzniku ČSR je jedným z prvých autorov nových školských učebníc slovenčiny, zemepisu a dejepisu. Istý čas (1931-38) redigoval aj Učiteľský pedagogický zborník.

Z verejných účelových stavieb je dielom architekta Glasza aj mestské kryté kúpalisko, ktoré už neslúži svojmu účelu a veľmi chýba obyvateľom mesta. Mimo Prešova V. Glasz sa podieľal na projektovaní banskej železnice v Markušovciach. Z pamiatok, ktoré ešte dnes možno vidieť, je zaujímavý aj Baptistický kostolík v Kežmarku.

Ján Sajko