Csontváry patrí (aj) Slovensku ● Kosť, kôstka, kocka a hrad z kostí

Nikto súdny nemôže pochybovať o tom, že maliar Teodor Kostka, ktorý v neskoršom veku používal meno Csontváry, patrí (aj) Slovensku. Narodil sa v Sabinove, získaval prax v Prešove a v Leviciach, dlhé roky žil v Haliči, aj Spišská Nová Ves si ho pamätá, maľoval Vysoké Tatry… Áno, ale je tu ale!

Slovenské postrehy o slovenskom...

Kosť, kôstka, kocka a hrad z kostí

alebo

história a zemepis v Horných Uhrách

V uplynulých dňoch som bol na podujatí, ktoré ma príjemne ohromilo. Boli to Vacovské svetské radovánky, ako znie samotnými Maďarmi urobený preklad akcie s názvom Váci világi vigalom. Prekvapenie spôsobila ulička popri Dunaji s ohromným množstvom ľudových umeleckých výrobkov - predovšetkým ručných prác (výšiviek, háčkovaní a iných spracovaní textílií) z rozličných kútov Karpatskej kotliny obývaných Maďarmi. Blúzky a košele z pôvodných materiálov (ľan, konope) staré minimálne pol storočia oslovili, skôr ohromili moju manželku a niečo sa stalo aj našim majetkom. Kiežby niečo také realizovali aj Slováci, a nielen tí v Maďarsku. Na týchto radovánkach som si kúpil knižku, ktorá niesla titul „Csontváry“. Farebná, v troch jazykoch (maďarsky, nemecky a anglicky).

Prečo o tom píšem?

Pretože knihu a jej predmet maliara Kostku môžem zaradiť do svojho miniseriálu „slovenské o slovenskom“. Nikto súdny nemôže pochybovať o tom, že maliar Teodor Kostka, ktorý v neskoršom veku používal meno Csontváry, patrí (aj) Slovensku. Narodil sa v Sabinove, získaval prax v Prešove a v Leviciach, dlhé roky žil v Haliči, aj Spišská Nová Ves si ho pamätá, maľoval Vysoké Tatry… A toto sú všetko miesta a mestá, ktoré sa nachádzajú na Slovensku.

Áno, ale je tu ale!, prečo o tom píšem. V knihe, ktorú vydali vo vydavateľstve Tóth Könyvkereskedés és Kiadó v Debrecíne (bez udania roku) sú všetky zemepisné názvy v maďarčine (až na jeden prípad, o ktorom sa zmienim). Preto názvy miest spomínané v predošlom odseku sú moja „voľná tvorba“, v knihe tieto názvy nenájdete.

 

  

 

Konkrétne prípady:

Rok 1853 - maliar sa narodil v „Kisszeben“ - tvrdia to maďarsky, anglicky a nemecky (v tejto mutácii je v zátvorke Sabinov - jedinýkrát v celej knihe - a vyznieva to ako keby to bol nemecký názov mesta). Samozrejme, Kisszeben je felvidéki, oberungarische, či Uplands. Matka je z rodu Daróc - keby ste pátrali ďalej, zistili by ste, že je pravdepodobne z malej obce neďaleko Sabinova - Šarišských Dravcov.

Rok 1859 - z trojjazyčných textov zisťujeme, že chlapec chodí na Dolnú zem, aby sa naučil perfektne maďarsky (prečo nevedel z domu a rodného mestečka dostatočne maďarsky?). Od roku 1868 pôsobí v Eperjesi (prekladám aj pre Nemcov a Angličanov - v Prešove) a naučil sa dobre nemecky … (ani nemecky nevedel z domu?).

Rok 1880 - jeho rozhodnutie stať sa maliarom sa zrodilo vo Vysokých Tatrách a pod nimi v Igló (pre čitateľov vo všetkých troch jazykoch tejto knihy poznamenávam, že ide o Spišskú Novú Ves).

Rok 1885 - od 15. októbra si otvára lekáreň v Gácsi a žije tu nasledujúcich 10 rokov. V nemeckom a maďarskom texte sa čitateľ dozvie, že je to mestečko v administratívnom regióne Nógrád. Že ide o obec Halič (mimochodom aj v tom čase obývanú Slovákmi) neďaleko Lučenca v regióne Novohrad na terajšom Slovensku sa nedozvie ani z jedného prekladu.

Rok 1889 - Kostka vandruje po Taliansku, Dalmácii a po Felvidéku, Oberungarne a tiež po Highlands of Hungary (posledné tri zemepisné názvy sú jedno a to isté - jednoducho povedané - dnešné Slovensko)

Rok 1900 - z Kostku sa stáva Csontváry (prvýkrát sa tak podpisuje), má už 47 rokov.

Rok 1903 - v lete maľuje opäť aj vo Vysokých Tatrách.

Rok 1904 - v zime maľuje Tatry, pokračuje v roku 1905.

Rok 1919 - zomiera.

Toľko vybrané fakty.

Prečo však umelec zo Sabinova v tejto knihe nie je ani náhodou spájaný so Slovenskom …? Táto kniha nie je výnimkou prevažujúceho prístupu, čo dokumentujú aj niektoré ďalšie skutočnosti. V Sabinove bola na jeho rodnom dome na Námestí slobody č. 43 v roku 1993 odhalená - ako píšu na stránke o Sabinove - pamätná doska a reliéf, venovaný vynikajúcemu surrealistickému maliarovi Tivadarovi Kosztka - Csontvárymu. Autorom reliéfu je akademický sochár Ján Nagy. Hlavný text je po maďarsky. Pod ním uvedený slovenský text hovorí o tom, že v tom dome sa narodil „významný maďarský maliar“.

Kruh sa uzavrel. Autori publikácie, o ktorej píšem, aj autori pamätnej tabule majú jasno - Teodor Kostka bol maďarský maliar a punktum. Osobne si myslím, že pri tvorbe pamätnej tabule išlo skôr o nedorozumenie, ktoré spočíva v neexistencii maďarského ekvivalentu slovenského slova uhorský. Autori tejto knihy však ani nepripúšťajú objektívnu existenciu slovenských buniek tela a duše maliara Kostku. Pritom museli byť.

Otec zo starého zemianskeho rodu, pôvodom asi z Čiech (rod Postupicov sa tam spomína), Poľska či Lužice, matka predpokladám zo Šarišských Dravcov (Šariš leží celý na Slovensku, okrem Slovákov sú početnejší i Rusíni). Maďarčinu a nemčinu sa musel doučovať. Dlhé roky vyrastal a žil na Slovensku - pre puritánov histórie - na území, ktoré je už skoro 90 rokov Slovensko. Významným predmetom jeho tvorby sa stali Vysoké Tatry.

Skoro 50 rokov bol Kostka (alebo v maďarskej transkripcii Kosztka) a 19 rokov Csontváry. Ako som zistil zo slovníka - maďarské slovo csont znamená v slovenčine - kosť. Je to náhoda, že pseudonym, resp. umelecké meno využíva jednu z nespisovných odvodenín slova kostka? „Slovník nesprávnych a správnych výrazov“ z roku 1974 uvádza samotné slovo kostka ako nesprávne, správne má byť buď: kôstka alebo kocka. Kocka je teleso, ktorého šesť štvorcových stien zviera medzi sebou pravý uhol. A slovo kôstka Slovník slovenského jazyka vysvetľuje ako zdrobneninu slova kosť. Veľmi pravdepodobne si maliar Kostka zvolil umelecké meno vznešeným pomaďarčením obyčajnej malej kosti - kôstky - myslím, že nie som ďaleko od pravdy, keď priezvisko Teodora - Tivadára preložím ako maliara „z Kosťohradu“ (Kostičkohradu).

Na Slovensku sa maliar Csontváry nepripomína verejne a často. Keď sa však na Slovensku spamätáme, ľahko skĺzneme do maďarského extrému. Zrazu je slovenským maliarom. Napríklad tlačový odbor Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi vydal na jar tohto roka vyhlásenie, kde sa okrem iného hovorí, že mesto Spišská Nová Ves sa rozhodlo vstúpiť do projektu na vydanie knihy o Teodorovi Michalovi Kosztkovi - Czontvarym. Podľa nich ide o svetovo uznávaného maliara, sabinovského rodáka, ktorý tri učňovské roky strávil v Prešove a desať rokov prevádzkoval lekáreň v Spišskej Novej Vsi. „Publikácia má priblížiť dielo slovenského maliara, ktorý je vo svete preslávený svojimi veľkoplošnými obrazmi s veľkosťou od 12 do 40 metrov štvorcových, plných čudesnej fantázie“ Projektom tejto knihy „o tomto u nás pomerne málo známom, ale vo svete mimoriadne uznávanom umelcovi by sme chceli spoločne s ďalšími mestami, ktoré sa s jeho životom spájajú, splatiť akýsi pomyselný dlh Slovákov“.

Aj v knihe, na základe ktorej píšem tieto riadky, sa spomína desaťročný pobyt majstra lekárnika v Haliči. Na internetovej stránke obce Halič citujú z jeho životopisu „...že z prostriedkov predaja cimbalu som v roku 1884 odišiel do Haliče, príručné lieky som objednal telegraficky. Pokiaľ sa poličky a zariadenie vyhotovilo, výdavky už kryli denné príjmy, takže som 10. decembra 1884 lekáreň otvoril“. Zároveň si myslia, že Csontvárymu by sa mala odhaliť pamätná tabuľa v Haliči. S tým súhlasím aj ja.

Ešte v roku 2000 sa v rozhovore pre denník Korzár východoslovenský maliar Štefan Makara vyjadril pri otázke - na ktorý zo svojich dokumentov si spomína najčastejšie - takto:

„Napríklad na film o Pálovi Szinyey-Mersem. On je vlastne zakladateľom impresionizmu v strednej Európe. V Bratislave o ňom možno ani nevedia, lebo bol východniar. Vždy, keď sa ho pýtali na národnosť, odpovedal, že je Šarišan. Spisovne po slovensky nevedel. Staral sa aj o Tivadara Csontváryho, umelca, u ktorého prepukla duševná choroba. Aj o ňom som nakrútil film. Csontváry zas bol modernista, ktorý obsiahol všetky moderné smery. Je zaujímavé, že obaja zomreli po I. svetovej vojne krátko po sebe. Maďari v Bruseli za Csontváryho dielo dostali zlatú medailu, pritom on vôbec nebol Maďar, pochádzal zo Sabinova a potom sa s rodičmi vysťahoval do Seredneho na Zakarpatskú Ukrajinu. Maľoval Tatry, ale je aj slovenským vynálezcom surrealizmu. Bohužiaľ sa u nás nezachovali žiadne jeho obrazy. Predal svoj dom v Haliči pri Lučenci. Kúpili ho nejakí bratia, budapeštianski kunsthistorici, a tí obrazy vyviezli do Maďarska. Film o Csontvárym skoro dostal cenu, mal však nevýhodu - bol čiernobiely a točený na šestnástku. Ostatné snímky na festivale, myslím, že v Brne, boli farebné a točené na tridsaťpäťku.”

Ako uzavrieť toto skoro schizofrenické putovanie po jednom a tom istom priestore? Áno, maliar Kostka prežil celý svoj život (až na posledný rok) v krajine, ktorú slovensky nazývame Uhorsko a maďarsky Maďarsko. Problémom (a nie pre Slovákov) je, že po roku 1918 na troskách tejto krajiny vzniklo okrem Slovenska aj Maďarsko, ktoré nie je totožné s maďarským Maďarskom do roku 1918. Bohužiaľ, pokiaľ si toto na maďarskej strane nebudú pripúšťať, výsledkom pre nich bude neexistencia niečoho takého ako slovenské vplyvy v minulosti. Dokonca do dnešných dní - 87 rokov po Trianone! - dôsledne ignorujú túto skutočnosť aj tým, že neuvádzajú súčasné názvy a súčasný zemepis maliarových stôp v slovenskej podobe. A opačne, Slováci v prípade Kostku budú musieť rešpektovať, že tento umelec žil v takej dobe, že pre neho bolo prirodzené sa hlásiť k Uhorsku (po maďarsky k Maďarsku) bez toho, že by zabúdal na svoje slovenské korene. A je jedno, či slovo slovenské v tomto prípade odvodíte od krajiny, ktorá v tom čase ako Slovensko neexistovala, alebo od ľudí, ktorí žili v priestore, kde sa najčastejšie Kostka pohyboval. Absolútna väčšina z nich boli Slováci.

Preto Teodor Kostka - Csontváry (alebo z hľadiska slovenských jazykových noriem Čontvári?) je uhorský umelec, ktorého si určite môže privlastňovať aj Slovensko, aj dnešné Maďarsko. Každý s mierou.

Jozef Schwarz