Jednou zo spektra slovenských národnostných škôl v Maďarsku je Slovenská základná škola a materská škola v Slovenskom Komlóši. O tom, akými problémami žije táto škola, sme sa pozhovárali s jej riaditeľkou Zuzanou Laukovou.

- Predstavte v skratke vašu školu našim čitateľom.

- Naša škola je dvojjazyčná. Okrem slovenčiny, národopisu a slovenskej gramatiky vyučujeme niektoré predmety dvojjazyčne. Znamená to, že v zemepise, dejepise, prírodovede sú niektoré odborné termíny, ktoré sa žiaci učia aj po slovensky. Okrem toho spev, telocvik a kreslenie vyučujeme tiež dvojjazyčne. V škole máme 158 žiakov a, musím povedať, tento počet nám neklesá. Teraz odíde 21 ôsmakov a nastúpi 23 prváčikov. Aj keď o máličko, predsa len počet žiakov pomaly narastá. Keď som chodila do tejto školy ja, mala iba 90 žiakov. Myslím si, že je to krásny počet. Budova školy je veľmi stará. Našťastie, s pomocou štátu sa nám ju podarilo roku 2006 obnoviť a rekonštruovať. K staršej časti sme urobili prístavbu. Máme osem tried, pričom máme jednu paralelnú triedu piatakov a tri skupiny v družine. Roku 2005 k nám bola pripojená aj škôlka, v dvoch budovách máme ďalších 150 škôlkarov a dokonca k nám patrí aj cirkevná škôlka. V každej škôlke sa vyučuje týždenne 16 hodín slovenčiny. Deti, ktoré nám prichádzajú do prvej triedy, žiaľ, nerozprávajú po slovensky ako materinským jazykom, ale poznajú mnohé slovenské výrazy. Mňa teší, že majú celkom peknú výslovnosť. Aj na našej reči poznať maďarský prízvuk, ale čo sa dá robiť, žijeme v takomto prostredí.

- Je v Komlóši aj maďarská škola?

- Áno, v našom meste funguje aj maďarská škola, ktorá mala v minulosti štyrikrát viac žiakov ako naša. Teraz ich má iba dvojnásobok. Počet obyvateľov u nás klesá a počet žiakov klesá aj v ich škole. Mnohí ľudia sa z Komlóša sťahujú do okolitých miest, ale aj do Budapešti. Tu nie je veľa príležitostí zamestnať sa. Teraz je trend, že rodičia chcú, aby sa deti učili jeden cudzí jazyk. Niektorí, ktorí chceli dať deti k nám, už hovorili, že po slovensky nevedia a nebudú môcť pri štúdiu svojim deťom pomáhať. Ja som sa ich spýtala – a po anglicky viete? Odpovedali, že nie. Tak som im povedala, že to je to isté. A dali svoje deti do našej školy.

- Aký je stav reformy školstva v Maďarsku?

- V Maďarsku prebiehajú reformy v školstve stále. Každý rok sa menia nejaké zákony. Teraz sa v školstve pracuje na rozvoji jednotlivých kompetencií, pričom jazykové sú jednými z najdôležitejších. Slovenský jazyk už nemôžeme vyučovať tak, ako sme ho vyučovali pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi, ako materinský, ale vyučujeme ho ako cudzí jazyk. To je realita. Slovenčinu začíname učiť v prvom ročníku, angličtinu od štvrtého ročníka, tak ako v ostatných školách. V súčasnosti prepracovávame všetky pracovné plány podľa nových kompetencií. Všetci učitelia prechádzajú školeniami. Okrem toho sa pri meraniach PISA zistilo, že žiaci majú nedostatky a problémy v čítaní s porozumením, ale aj nedostatky v matematickej gramotnosti, takže tam sú nasmerované ďalšie školenia a vzdelávania učiteľov. Všetci sa snažíme, aby sme to zvládli lepšie.

- Nastávajú nejaké zmeny aj v slovenskom národnostnom školstve?

- Pokiaľ ide o vyučovací proces, tam sa dlhšie nič nemenilo. Teraz sme mali rokovania o nových učebniciach pre budúci školský rok, ktoré objednávame, aby sme dostali štátnu podporu na štyri roky. Učebnice dáme do knižníc a každý rok budeme doobjednávať len pracovné zošity pre žiakov.

- Čo robíte kvôli tomu, aby vaši žiaci navštevovali vašu školu radi?

- Ponúkame im najmä zaujímavý a kvalitný program. Okrem toho pri škole funguje aj detský súbor Harmónia. Keď u nás zanikla pionierska družina, cítili sme, že pre deti by malo niečo fungovať, aby sa mohli združovať do skupín. V našich učebných plánoch sme mali obsiahnutú zásadu, že budeme zachovávať zvyky, tradície, národopis tu žijúcich Slovákov. Preto sme založili detský súbor Harmónia, v ktorom máme divadelníkov, spevákov, ľudových tanečníkov, recitátorov. V tom sme oproti iným školám v popredí, a zrejme aj preto k nám deti prichádzajú rady. Týmto pestujeme u žiakov čosi viac, dávame im niečo, čo ich obohacuje. Od roku 1989 bola medzi ministerstvami školstva na Slovensku a v Maďarsku podpísaná dohoda o tom, že k nám budú zo Slovenska chodiť tzv. hosťujúci učitelia. Teraz je u nás už štvrtá a sme s ňou veľmi spokojní. Tieto učiteľky pre nás doteraz urobili veľa užitočnej práce.

- Je ťažké získavať učiteľov do vašej školy?

- Ani nie. Máme dostatok bývalých žiakov, ktorí skončili slovenčinu, a viacerých ani nemôžeme zamestnať. V škole môže učiť 16 pedagógov. Jedna z nich pôjde zanedlho do dôchodku a namiesto nej prijmeme novú. Bude vypísaný konkurz, na ktorý sa zrejme prihlási viac záujemcov.

- Kde pokračujú v štúdiu absolventi vašej školy? Sú úspešní na stredných školách?

- Dve tretiny idú do gymnázií alebo stredných odborných škôl, jedna tretina do učilíšť. Žiaci a ich rodičia sú s našou školou veľmi spokojní. U nás dostávajú základ na to, aby boli úspešní na ktorejkoľvek strednej škole. Dôležité je, že majú nielen dobré vedomosti, ale aj dostatok sebadôvery, lebo často ich vedieme k tomu, aby vystupovali pred verejnosťou alebo spolužiakmi. Chodíme s nimi na recitačné súťaže, hrávame divadlo... Žiaľ, málo detí pokračuje v štúdiu na slovenských gymnáziách. Boli roky, keď išlo na slovenské gymnázium aj 4–5 detí ročne, v minulom roku to boli dvaja žiaci a teraz sa hlásia na slovenské gymnázium tiež dvaja.

- Akú podporu máte vo svojom regióne, je všeobecne záujem o existenciu vašej školy?

- Záujem tu, samozrejme, je. Keď boli v Komlóši pred štyrmi rokmi voľby, k slovenskej národnosti sa prihlásilo 987 ľudí. Veľmi dobré vzťahy máme so slovenskou mestskou samosprávou, s organizáciou komlóšskych Slovákov. Mnohé aktivity robíme spoločne. Ja si myslím, že keď sa deti stretávajú so staršími ľuďmi, ich identita sa v nich ukotví pevnejšie. Takéto akcie robievame často. So staršími organizujeme napríklad známe Dni slovenskej kultúry. Starší rozprávajú deťom, ako žili, čo robili, ako sa hrali, zabávali, čo zažili. Máme veľkú morálnu podporu našich Slovákov. Okrem toho píšeme projekty a pokúšame sa získať finančné prostriedky z rôznych zdrojov. Škola má zriadenú aj vlastnú Nadáciu za slovenskú národnostnú vzdelanosť. Okrem toho predkladáme projekty na Celoštátnu slovenskú samosprávu, župnú samosprávu. Peniaze máme šancu získať na to, čo potrebujeme. Doteraz sme ešte neboli v situácii, aby sme nedokázali niečo uskutočniť pre nedostatok finančných prostriedkov.

- Akú odozvu má v škole projekt Ja a moji predkovia?

- Pre deti je tento projekt veľmi náročný, ťažký, ale aj užitočný. A ťažká práca je to i pre učiteľov. Deti ho berú veľmi vážne. Veľmi svedomite pracujú a z každej triedy sa do projektu každoročne zapojí niekoľko žiakov. Už to je dobrý výsledok. Je veľmi dobré, že Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku vydal výber z najlepších prác. Teším sa , že finále tohto ročníka sa konalo práve v našej škole. V minulom roku bolo v Novom Meste pod Šiatrom a rok predtým v Békešskej Čabe.

- Čo si ako riaditeľka školy želáte do budúcnosti?

- Predovšetkým to, aby ešte dlhé, dlhé roky dokázala táto škola poskytovať kvalitné vzdelanie slovenským deťom, aby sme mali v každom ročníku každoročne aspoň 20–22 žiakov a aby tu slovenská národnosť mohla žiť a pracovať. Lebo ak bude slovenská škola, bude aj slovenská národnosť.

Ľubomír Pajtinka

(Učiteľské noviny)

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/content/view/8641/58

http://www.luno.hu/content/view/8363/55

http://www.luno.hu/content/view/8264/58

http://www.luno.hu/content/view/9561/58

http://www.luno.hu/content/view/8074/58

http://www.luno.hu/content/view/8535/58

http://www.tkszlovakiskola.sulinet.hu