Bol to zvláštny, prekrásny kvet, každý lupienok na ňom hýril inou farbou. Semeno zasiala usilovná záhradníčka, pod jej starostlivými rukami kvietok zo dňa na deň rástol a zakrátko z drobného zeleného púčika sa vystreli k slnku obrovské lupienky.

Ale ako všetko živé, aj kvietok sa musel zmieriť s tým, že lupienky dozreli, schytila ich víchrica a unášala ich so sebou do diaľav. Aj nás, maturantov Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, strhnú naše ciele, sny. Nájdu sa takí, ktorí zostanú v rodnom meste: chlapci, preferujúc fyzickú prácu, si chcú osvojiť nejaké remeslo a podobne zmýšľajú o svojej budúcnosti aj 1 - 2 dievčatá. Ale väčšina by chcela pokračovať v štúdiu na vysokých školách, univerzitách, napr. v Segedíne, Budapešti, Sarvaši. Ako sa vraví - mnohí sme a máme namierené všelikade, o tom svedčí aj mnohofarebná paleta vybraných odborov: dve dievčatá sa rozhodli zahĺbiť sa do dejín, niektoré si vybrali zdravotníctvo, iné poľnohospodárstvo. Niektoré sa chcú vyskúšať v sfére umenia - zapáčil sa im tanec, fotografovanie, dejiny filmu a žurnalistika. Štyri dievčatá, v záujme rozvíjania svojich vedomostí slovenčiny, si dali prihlášky na nitriansku a bratislavskú univerzitu, dve na odbor riadenia kultúry a turizmu, jedna na stavebníctvo a jedna na odbor žurnalistiky.

Dúfame, že naše sny sa splnia a sľubujeme, že na roky strávené spolu v našej alma mater budeme vždy radi a s láskou spomínať.

Andrea Kissová