Dňa 8. júna sa v budove Miestneho odboru Matice slovenskej v Nových Zámkoch uskutočnilo celoslovenské slávnostné vyhodnotenie XIX. ročníka súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, ktoré sa konalo pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča.

Ide o tradičnú literárnu súťaž - prehliadku vyznaní rodnému jazyku a rodnému kraju, ktorá potvrdzuje, že žiaci základných a stredných škôl zo Slovenska, ako aj deti krajanov, tvoriacich národnostné menšiny v Česku, Chorvátsku, Maďarsku, Srbsku či Ukrajine, dokážu tvorivým spôsobom prejaviť svoj vzťah k materinskému jazyku či reči svojich predkov a vyjadriť v nich mnohorakosť myšlienok, vnemov, obrazov, emócií a súvislostí.

Do súťaže od jej zrodu v roku 1989 nebolo treba osobitne inšpirovať tisíce žiakov, stovky učiteľov a pedagógov doma a od roku 1995 i v slovenskom svete.

Do celoštátneho kola súťaže sa v školskom roku 2010/2011 prihlásilo 93 škôl z celého Slovenska. Z tohto počtu bolo 78 základných škôl vrátane dvoch cirkevných, jednej špeciálnej a jednej s vyučovacím jazykom maďarským (ZŠ s VJM v Jahodnej). Stredných škôl sa zúčastnilo 15 - z toho 10 gymnázií vrátane cirkevného a gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským (Gymnázium s VJM na Dunajskej ulici v Bratislave), štyri odborné školy a jedna umelecká škola. Celkove sa v súťaži škôl zo Slovenska hodnotilo v troch kategóriách 418 prác, pričom okrem čisto literárnych prác prišli do súťaže aj tri slovno-výtvarné.

Zahraniční účastníci súťažili v 4. kategórii, ktorú organizačne zabezpečovala Matica slovenská a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V súťaži zaevidovali 124 prác z piatich krajín - z Chorvátska (ZŠ v Banovej Jaruge, ZŠ v Iloku, ZŠ J. Benešica v Iloku, ZŠ J. Kozarca v Josipovci, ZŠ kráľa Tomislava v Našiciach, ZŠ I. Filipoviča v Osijeku, ZŠ Mladosť v Osijeku, ZŠ Retfala v Osijeku, ZŠ Tina Ujeviča v Osijeku, ZŠ Ivana Brnika Slováka v Jelisovci, ZŠ v Soľanoch, ZŠ vo Višnjevaci), Českej republiky (Gymnázium v Uherskom Hradišti), Maďarska (Slovenská ZŠ v Sarvaši, Slovenské gymnázium v Békešskej Čabe), Srbska (ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči, ZŠ maršala Tita v Padine, ZŠ J. Kollára v Selenči, ZŠ J. Čmelíka v Starej Pazove, Gymnázium J. Kollára v Báčskom Petrovci) a Ukrajiny (21. ZŠ v Užhorode, Špecializovaná všeobecnovzdelávacia škola s vyučovacím jazykom slovenským a ukrajinským v Užhorode).

Vyhlasovateľmi XIX. ročníka súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko sú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo kultúry SR, Matica slovenská, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, Spolok slovenských spisovateľov, Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s.r.o., Štátny pedagogický ústav Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Vydavateľstvo Matice slovenskej.

(uszz.sk)

Prečo mám rád slovenčinu? Prečo mám rád Slovensko?

Podtitul: Môj pohľad...

Úvod: Volám sa Natanael Bukran, som žiakom desiatej triedy slovenského gymnázia v Békešskej Čabe.

O tejto otázke som ešte nikdy neuvažoval, slovenský jazyk ako vyučovací predmet, a tak aj slovenčina ako materinský jazyk boli pre mňa vždy niečím, s čím žijem spolu od momentu, ako som sa narodil. Vždy sa mi páčila melodickosť tohto jazyka, ako keby sme písali verš a v tom istom čase aj spievali. Keď hovoríme po slovensky, všetci sa staneme umelcami. Spoznáme cit, ktorý nám podáva len málo jazykov. Áno… slovenčina bola niečím, s čím som žil a žijem od môjho narodenia a vždy sa mi páčila, len som si to nikdy neuvedomil.

A ako píšem tieto riadky, vidím pred sebou Slovensko. Tie krásne hory so štipkou snehu, lesy a plesá. Vykresľujú sa predo mnou náčrty zámkov a tých kaštieľov, do ktorých ma zobrali moji starí rodičia, ktorí žijú na Slovensku. Každý víkend sme sadli do auta a cestovali sme, až kým sme nenašli nejakú novú krásu. Prírodnú alebo postavenú, to už nám bolo jedno. Vždy sme našli niečo nové, vďaka pestrofarebnosti Slovenska. Aj keď mám už 16 rokov, táto tradícia pokračuje. Cez leto, Vianoce, či už cez Veľkú noc, vždy sa vrátim do tej krajiny, ktorej môžem za mnoho ďakovať.

Škola je pre mňa ako druhý domov a ten titul si nezískala len preto, lebo tam strávim skoro každý deň. Dáva mi viac. Je to kultúrne stredisko tunajších Slovákov. Keď počujem slovenčinu na chodbe, ktorá spája naše triedy, vždy mi to pripomína mojich prvých sedem rokov života, keď som ešte žil na Slovensku. Hodiny slovenčiny, či dejepisu alebo zemepisu, všetko - všetko po slovensky. Rôzne súťaže prehlbujú našu identitu. Keď sa zapojíme do takejto súťaže, máme pocit, ako keby sme aj my prispeli k rozšíreniu slovenskej kultúry. Inšpirujú nás mnohí Slováci a v maličkom kútiku našej duše dúfame, že o pár rokov neskôr aj my sa staneme osobnosťami, ktoré inšpirujú ďalšie generácie. Keď prezentujeme po slovensky jednu z našich prác, vtedy vieme, kde je naše miesto na Zemi. Nemáme strach z budúcnosti, zanecháme za chrbtom minulosť, žijeme len v tomto momente. Pozeráme do oči ostatných a keď na nich vidíme, že ich to zaujalo, je to pocit, ktorý sa nedá napísať na papier.

Bol som zvedavý, ako druhí vnímajú Slovensko, slovenský jazyk, tak som sa spýtal aj iných žiakov z našej školy, čo si o slovenčine myslia. Poprosil som moju učiteľku slovenčiny, aby na začiatku hodiny na otázku: „Prečo mám rád Slovensko? Prečo mám rád slovenský jazyk?”, dala napísať odpovede na papier iným žiakom. Potom mi to odovzdala a ja som si ich prečítal. Bolo to pre mňa veľmi šokujúce spoznať rôzne hľadiská. Dovolil som si vám jednu odpoveď z nich vybrať, tak ako to napísali, aby ste videli, ako sa snažia:

„Mám rada Slovensko, pretože sú veľa pekné hory a krajiny. Môžeme tam aj učiť lepšie po slovensky a spoznávať nové kamaráty. Pochádzam z Békešskej Čabe, ale moja mama je Slovák v Maďarsku, a ona zapísala ma v Slovenskej materskej školy, keď som mala 3 rokov. Keď som išla v základnej školy, moja mama sa pracovala v slovenskej materskej školy, ako učiteľka. V základnej školy som bola v rozprávkovej súťaže. V 2. triedy sme išli do Mojmírovce so školy. Bola som aj v tretej triedy v Detvianskej Hute v škola prírode. Potom sme išli do Hronec. Tam sme bývali v chate v horách a to sa páčila a aj cítila som tam dobre. A keď som bola v tábore navštívili sme viac mestá. Rada som Slovensku a chcem isť tam viac.”

Napísala to žiačka nižšieho ročníka. Ako som čítal mená miest, ktoré som aj ja navštívil, vyjavili sa mi milióny spomienok. Nepozeral som sa na jej pravopis, lebo ten si určite počas štúdia zdokonalí. Ona sa na slovenčinu pozerá ako na spôsob spoznať nových ľudí, spoznať krajinu a reč, ktorú sa učí v škole. A nie je to pre ňu, tak ako aj pre mňa, cudzí jazyk. Musím sa vám priznať, že po prečítaní jej odpovede som aj ja hneď napísal mail môjmu slovenskému kamarátovi.

Záver:

„Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov."

Ľudovít Štúr

Tento citát hovorí za všetko a nepotrebuje ani ďalší výklad. Každý z nás v tejto škole je jedným príkladom na rozširovanie slovenčiny.