Zdá sa, že vedomostná a recitačná súťaž žiakov základných škôl Komárňansko-Ostrihomskej župy, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet, zapustila korene.

Učiteľský kolektív Základnej školy L. Feketeho v Tardoši spolu so Slovenskou samosprávou Komárňansko-Ostrihomskej župy usporiadali prvé stretnutie tohto druhu pred šiestimi rokmi. Nadnes sa táto súťaž stala dôležitým míľnikom v živote škôl a pre žiakov dobrou možnosťou na stretnutie sa s rovesníkmi z okolia a porovnanie svojich schopností a vedomostí.

Recept na súťaž je jednoduchý: nájdi najšikovnejších recitátorov na nižšom stupni a najlepších slovenčinárov na vyššom stupni, zvolaj ich do jednej osady a daj im spoločné úlohy.

Župná slovenská samospráva hľadá spôsoby zapájania mládeže do svojej činnosti a posilňovania jej identity. Osvedčila sa podpora tejto súťaže, ktorá sa síce zrodila ako miestna iniciatíva, ale rozšírila sa v celej župe. Mnohé z detí nemajú záujem zúčastňovať sa na celoštátnych súťažiach v recitácii, ale potrebujú sa presvedčiť o tom, na čo všetko je dobré učiť sa slovenčinu. Annavölgy, Čív, Kestúc, Moďoróš, Šárišáp, Tatabáňa - Bánhida a Tardoš nominovali do súťaže vyše 60 žiakov, ktorých odprevadili do Tardošu ich učitelia, podaktorých aj rodičia. Hoci tardošská škola sa pred dvomi rokmi z finančných dôvodov musela pripojiť k Základnej škole a logopedickému ústavu Jánosa Vaszaryho v Tate, vedenie školy považuje za dôležité poriadanie takýchto akcií. Vedúca tardošskej inštitúcie Irena Pintérová vo svojom príhovore zdôraznila význam vyučovania slovenského jazyka a poďakovala pedagógom, ktorí popri práci pripravujú žiakov na súťaž. „Pred šiestimi rokmi sme chceli dať možnosť tým, ktorí si zvolili túto neľahkú prácu, totiž vyučovanie národnostného jazyka, aby sa stretli a vymenili si názory a aby ich zverenci mohli ukázať, čo všetko sa naučili. Je pre nás potešením, že naša snaha sa stretla s pozitívnou odozvou a aj v tomto roku vás môžeme privítať v takom hojnom počte,“ povedala I. Pintérová. Ako prvú privítala predsedníčku župnej slovenskej samosprávy Máriu Nagyovú a poďakovala zboru za finančnú podporu, bez ktorej by sa podujatie nemohlo uskutočniť. Poďakovala aj za to, že samospráva pozorne sleduje prácu slovenčinárov v regióne a podľa svojich možností ich podporuje. Pozdravila aj predsedníčku Slovenskej samosprávy v Tardoši Veroniku Árendášovú, ktorá sa teraz už ako učiteľka na dôchodku zapojila do príprav podujatia a všemožne pomáhala pri jeho organizovaní. Zvlášť privítala hosťa zo Slovenska, riaditeľku Základnej školy v Tvrdošovciach Janu Micsinaiovú, ktorá z roka na rok prichádza do spriatelenej inštitúcie, aby predsedala porote. Nebolo to inak ani v tomto roku, ba pani riaditeľka pokračovala aj v ďalšej tradícii: aj teraz priviezla so sebou dvoch žiakov, ktorí zarecitovali báseň a poviedku. Ich prednes bol mimo súťaže a účastníci sa zhodli v tom, že dobrá recitácia pohladí dušu a vyčarí úsmev na tvári.

Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka župného slovenského zboru Mária Nagyová, ktorá sa potešila tomu, že na podujatí sa zúčastnilo tak veľa žiakov. „Verím, že budete aspoň takí šikovní, ak nie šikovnejší, ako ste boli v minulom roku. Možno nebude každý z vás ocenený, ale touto súťažou získame všetci, lebo môžeme byť spolu a môžete sa zdokonaľovať v slovenskom jazyku,“ povzbudila žiakov, ktorí sa už veľmi chystali na súťaženie. Zároveň odovzdala darček župnej slovenskej samosprávy hostiteľskej škole: CD-prehrávač a DVD-platne na lepšie osvojenie si slovenského jazyka. Veríme, že sa tamojším školákom dar zíde.

Organizačné pokyny oznámila miestna slovenčinárka Erika Kissová Töröková. Potom sa účastníci súťaže rozišli do tried, kde ich čakali rôzne úlohy. Ako sme už na začiatku spomenuli, pre žiakov nižšieho stupňa pripravili organizátori recitačnú súťaž, v ktorej sme si mohli vypočuť básne a krátke prózy slovenských spisovateľov a básnikov. Žiaci vyššieho stupňa mohli ukázať svoje vedomosti zo slovenského jazyka formou opisu obrazu, situačného rozhovoru a vlastivedného testu. Vlastivedný test sa v tomto roku zaoberal pamätihodnosťami Vysokých Tatier. Tardošskí žiaci mali výhodu, nakoľko začiatkom septembra absolvovali trojdňový školský výlet po Slovensku. Po súťaži organizátori pripravili pre deti olovrant na osvieženie a remeselnícku dielňu, kde si mohli zhotoviť náramky z korálikov alebo milé tekvicové hlavičky z papiera na ozdobu okna. Využila som túto chvíľu na rozhovor. Dozvedela som sa, že hoci súťažiť nikdy nie je ľahké, deti sa rady pripravujú. Hoci aj rok, ako napríklad jeden druháčik z Kestúca, ktorý krásne prerozprával rozprávku o pampúšikovi.

Po súťaži sa s nami podelila o svoje skúsenosti riaditeľka tvrdošovskej školy. „Chodíme sem každoročne, sme radi, že nás sem riaditeľstvo pozýva na súťaž. Tým, že sa tu každoročne zúčastňujem, môžem badať, že učitelia s deťmi sa z roka na rok viacej pripravujú, pretože sa chcú ukázať aj pred ostatnými školami. Snažia sa vybrať vždy nové texty. Ani v tomto ročníku tu neodzneli rovnaké básne. Takže je to určite posun dopredu pre deti aj pre pani učiteľky. Myslím si, že po súťaži zhodnotia výkony a budú vedieť porovnať prácu svojich žiakov a detí z ostatných obcí a miest. Z prvej a druhej triedy bolo deväť a z tretej a štvrtej ročníku sedemnásť recitátorov. Vlani síce bol väčší počet detí, ale aj podľa svojich skúseností vieme, že nie každý rok sú rovnako talentované deti, alebo ich nevieme načas pripraviť. Myslím, že tohtoroční súťažiaci sa kvalitne pripravili. Odporúčam im, aby učili deti vcítiť sa do textu. Lebo ak deti rozumejú textu, to vieme dobre, lepšie sa im recituje. Boli tu takí a ich prednes bol oveľa spontánnejší a radostnejší,“ povedala J. Micsinaiová.

Nakoniec zostalo už len vyhlásiť výhercov, ktorí získali diplomy a prevziať milé darčeky v podobe škatuľky zo šúpolia, zdobenej nalepenými obrázkami zo servítok, ktoré pripravila pre všetkých účastníkov učiteľka hostiteľskej inštitúcie Gyöngyi Beróová. Deti sa rozchádzali s dobrým pocitom z príjemne stráveného dňa, s peknými darčekmi pripomínajúcimi tekvice a s novými vedomosťami, ktoré možno raz zúročia, povedzme pri jazykovej skúške. Veríme, že odišli domov s pocitom, že veľa získali, naučili sa niečo nové a strávili príjemné popoludnie so svojimi rovesníkmi, s ktorými ich spája slovenský jazyk.

(ef)