Takou zostane v nás, študentoch 12. ročníka Slovenského gymnázia v Budapešti, navždy spomienka na našu stužkovú slávnosť.

Slávnosť sa konala 2. decembra v priestoroch slovenskej vzdelávacej inštitúcie, v nádherne vyzdobenej aule školy. Všetko sa začalo slávnostným nástupom budúcich maturantov. Potom sa prítomným prihovorili študenti 11. ročníka, ktorí pod vedením ich triednej profesorky Alžbety Eszesovej Vrbovskej celú túto udalosť pre nás pripravili. V našom mene sme sa úprimne poďakovali všetkým profesorom, pedagogickým pracovníkom, hospodárskemu personálu školy, ako aj našim drahým rodičom za pomoc a podporu pri štúdiu. Pani riaditeľka Júlia Marloková Szabová vo svojom príhovore zaželala všetkým študentom veľa úspechov do budúcnosti. My sme ako prejav našej hlbokej vďaky prítomným profesorom odovzdali biele ruže za ich nezištnú pomoc a zodpovednú prácu.

Triedna profesorka Eva Szilágyiová Šubová nám pripla stužky, ktoré sú nielen symbolom dospelosti, ale predovšetkým nádeje v krajšiu a lepšiu budúcnosť. Po tomto slávnostnom akte nasledovali básne, piesne, poďakovania našim matkám a otcom. Červené ruže, ktoré sme odovzdali svojim drahým rodičom, patrili snáď k najdojímavejším momentom večera, boli úprimným prejavom vďaky a úcty tým, ktorí sa po celé naše bezstarostné detstvo o nás vzorne starali, dali nám všetku svoju rodičovskú lásku. Tradičný a zároveň rozlúčkový valčík s rodičmi bol nežnou bodkou oficiálnej časti večera.

Potom nasledoval kultúrny program, v ktorom nechýbali hudba, spev a tance v podaní študentov 11. i 12. ročníka. Prítomní hostia ho patrične odmenili vrúcnym potleskom. Veď sme ho pripravili z úprimnej vďaky k nim všetkým.

Teraz nás ešte čaká posledná záverečná skúška – maturita - prvá skúška dospelosti.

Avšak táto stužková navždy zostane v našej pamäti a som presvedčená, že budú na ňu s láskou spomínať všetci, ktorí sa na nej v tento nádherný večer zúčastnili.

Noémi Juhászová