Sarvaš ● Na rozlúčku s ôsmakmi

„Niečo sa končí / a niečo sa začína. / Dnes to nekončí / veď pred nami je veľký svet“ - spievali žiaci ôsmeho ročníka Slovenskej základnej školy v Sarvaši.

Na rozlúčkový banket si vybrali slovenskú pieseň, ktorú nacvičovali pomocou spolužiačky Lucie Fajnorovej. Na rozlúčkovú slávnosť sme pozvali milých hostí, ktorí nám priniesli cenné darčeky. Pani riaditeľka Zuzana Medveďová poďakovala generálnemu konzulovi SR Štefanovi Daňovi za „sto jazykmi rozprávajúci“ projektor, na ktorom počas rozlúčkovej slávnosti mohol každý sledovať najkrajšie zážitky ôsmakov počas ich školskej dochádzky. Do tanistry dostal každý ôsmak na pamiatku túto kazetu. Na záberoch boli naši šikovní žiaci na slávnostiach, na súťažiach, na výletoch. Boli sme na nich pyšní.

Ich triednou učiteľkou som sa stala vo štvrtom ročníku. Naša prvá cesta viedla do arboréta. Tu, v krásnej jesennej prírode, sme začali spoločne objavovať svet.

Predsedovi Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánovi Fuzikovi ďakujeme, že ako prevádzkovateľ sledoval naše výsledky, pomáhal nám, povzbudzoval nás. Koncom apríla sme sa všetci tešili tomu, že každého žiaka prijali do školy, do ktorej sa prihlásil. Desiati pokračujú v štúdiu na gymnáziu, z nich šiesti na slovenskom v Békešskej Čabe. Štyria budú chodiť do stredných odborných škôl a traja do odborného učilišťa. Boli to šikovní žiaci, veľa pracovali a koncom roka z devätnástich predmetov dosiahli učebný priemer 4,13.

Nové zážitky sme získali nielen z blízkych lokalít, ale aj zo Slovenska. Milo si spomíname na „Školu v prírode“ v Medzeve, Krompachoch, Detvianskej Hute, na návštevu Košíc, na Bratislavu, Svätý Jur, i na Komárno, na čarokrásne Vysoké Tatry.

Ďakujeme aj verejnej nadácii Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, že podporili náš výlet do Terchovej, kde sme poslednýkrát strávili sedem spoločných prekrásnych dní.

Pozvánku podľa návrhu ôsmakov sme pripravili v kabinete výpočtovej techniky s učiteľom L. Príbelským. Veľkú tortu obdivovali nielen žiaci ôsmeho ročníka, ale aj učitelia a rodičia. Pochutnali si na nej všetci osemdesiati prítomní. Vyznamenaný žiak bol Róbert Galát, ktorý dostal pochvalu učiteľského zboru a „Cenu Jána Folytána“, ktorú dostáva každoročne najlepší žiak zo slovenského jazyka a dejepisu.

Milí ôsmaci! Slávnostnú chvíľu vám asi niektorí mladší spolužiaci závideli. Ale vás iste bolia srdcia za riaditeľkou, za triednymi učiteľkami, za vychovávateľkami, za pedagógmi, za spolužiakmi školy. Pomocou odborných učiteľov ste sa dostali na rozličné mestské, župné a celoštátne súťaže. Veľmi ste sa usilovali, aby ste získali zásluhy pre seba i pre školu. Všetci sme boli hrdí na vás vtedy. keď pani riaditeľka vyhlásila pred celou školou dosiahnuté výsledky, lebo z týchto víťazstiev mal každý veľkú radosť. Koľkokrát sme sa mohli tešiť spolu s vami. Koľkokrát ste písali pekné slohové úlohy, recitovali básne, spievali pekné piesne, tancovali ste a celá škola sa ozývala vaším spevom, neraz ste ju reprezentovali za jej bránami. Milí žiaci! Ďakujeme vám za všetko. Poslúchajte rodičov, veď potrebujete ich pohľady, ich lásku. Život pred vami je plný krás. Čakajú vás nové a nové úlohy. Lúčime sa myšlienkami z básne Miroslavy Kozárovej Zastav sa, človek: „Dajme im lásku, aby ľúbili, / dajme im silu, aby vydržali, / dajme im vedomosti, aby poznali. / Ukážme im cestu a ony pôjdu samy. / Naučme ich vychutnať každý deň života. / Naučme ich žiť. Žiť s láskou. / Nie zajtra, ale dnes, / nie potom, ale teraz. / Nie na chvíľu, ale navždy.“

Anna Kondačová

triedna učiteľka